Straník (vrch)
Straník (vrch)
Sedemnásť najlepších architektonických diel získalo nomináciu jubilejného 15. ročníka Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE∙ZA∙AR 2016 a medzi nimi je aj projekt turistickej vyhliadky a lávky na Straníku. Na cenu za architektúru v kategórii exteriér porota rozhodla o dvoch nomináciách, a to Prístrešok a lávka na Straníku od kolektívu autorov Michal Marcinov, Andrej Badin, Zuzana Demovičová, Peter Lényi, Ondrej Marko a Marián Lucký a exteriérové úpravy komplexu Digital Park v Bratislave od Igora Marka a Petra Pasečného. Laureáti v jednotlivých kategóriách boli slávnostne vyhlásení počas galavečera 6. októbra 2016 v Starej tržnici v Bratislave. S nápadom postaviť turistickú vyhliadku prišlo mesto Žilina, ktoré je významným členom Oblastnej organizácie cestovného ruchu Malá Fatra (ďalej len „OOCR Malá Fatra“). K celej myšlienke bolo potrebné pristúpiť nanajvýš zodpovedne, pretože priestor je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky. OOCR Malá Fatra pripravila workshop na tému Straník – turistická vyhliadka a na základe tohto workshopu vznikol návrh vytvorenia lávky a prístrešku na Straníku, ktorá rešpektuje význam Národnej kultúrnej pamiatky, požiadavky vlastníkov pozemkov i paraglidistov na tomto území. V rokoch 2014 – 2015 prebehlo vypracovanie projektovej dokumentácie (Ing. Michal Marcinov, Andrej Badin, Zuzana Demovičová, Ing. arch. Peter Lényi, Ing. arch. Ondrej Marko, Ing. arch. Marián Lucký) a realizoval sa archeologický výskum (VIA MAGNA, s. r. o.), z ktorého sa ukázali nové možnosti turistického využitia lokality Straník do budúcna. Na jeseň roku 2015 na základe verejného obstarávania začala spoločnosť SOAR, spol. s. r. o. s realizáciou lávky a prístrešku na Straníku. „Od investície očakávame výrazné zatraktívnenie turistického potenciálu našich členov – mesta Žilina a obce Teplička nad Váhom. Na Straník bude možná príjemná prechádzka aj pre rodiny s deťmi či starších ľudí, ktorí sa budú môcť bezpečne a komfortne dostať na kopec s najkrajším výhľadom na hrebeň Malej Fatry, Terchovskú dolinu, Žilinu až po Javorníky,“ neskrýval svoje nadšenie Peter Šimčák, výkonný riaditeľ OOCR Malá Fatra. Celková investícia od workshopu, projektovania, archeologického výskumu až po realizáciu lávky bola financovaná z rozpočtu Oblastnej organizácie cestovného ruchu Malá Fatra a dosiahla 71 590 eur. Slávnostné otvorenie lávky na Straníku sa konalo 9. apríla 2016 počas podujatia Žilinská 1000-ka.
Zdroj: www.regionmalafatra.sk.
Straník
Straník (769 m n. m.) je vrch ležiaci v Kysuckej vrchovine nachádzajúci sa šesť kilometrov východným smerom od Žiliny. Prístup je možný po žltej turistickej značke zo Zástrania. Z vrcholu je dobrý výhľad na Malú Fatru, Žilinskú kotlinu a Kysuce.
História
Straník sa do histórie športového lietania zapísal v roku 1934, kedy inštruktor Štefan Pleško predviedol let za juhovýchodného vetra na klzáku Zlín za prítomnosti športového leteckého komisára Ing. Josefa Elsnica z Prahy. Plachtil pol hodiny nad Straníkom a Dubňom a pristál pri soche sv. Jána Nepomuckého v Tepličke nad Váhom. Tento let mu športový komisár Ing. Josef Elsnic uznal ako splnenie výkonnostnej podmienky stupňa C. Štefan Pleško sa stal prvým plachtárom a nositeľom tohto stupňa na Slovensku. Jeho zásluhou sa kopec Straník v krátkej budúcnosti stal najvyhľadávanejším plachtárskym terénom v ČSR a aj v súčasnosti je rajom paraglidingu a závesného lietania. V r.1936 sa na Straníku konali prvé celoštátne plachtárske preteky v ČSR. Pod dozorom inštruktora Štefana Pleška sa žilinskí plachtári učili lietať na vojenskom cvičisku Brezový majer (dnešné sídlisko Vlčince). Roku 1935 sa tu vybudovalo vojenské letisko. Na výcvik sa využívali menšie kopce oblý Veľký diel nad vojenským cvičiskom a kopec Dúbrava nad Bytčicou. Štefan Pleško je zakladateľ plachtárstva na Slovensku, jeho zásluhou sa stal Straník vynikajúcim plachtárskym strediskom v ČSR a vznikla tu Ústredná plachtárska škola na Slovensku. Takmer všetci vojenskí letci a letci ČSA na Slovensku sa vyškolili na Straníku. Plachtárske stredisko Straník a Ústredná plachtárska škola na Slovensku Žilinskí plachtári sa učili lietať na cvičisku Brezový majer, terajší priestor sídliska Vlčince. V roku 1935 tu vybudovali vojenské letisko. Na výcvik sa využíval aj okolitý terén, hlavne oblý kopec Veľký diel a Dúbrava nad Bytčicou. V roku 1934 Štefan Pleško začal skúšobne lietať z Dubňa, a potom z kopca Straník. Najlepší športový plachtár ČSR a športový letecký komisár Ing. Josef Elsnic z Prahy prišiel roku 1934 do Žiliny na pozvanie Štefana Pleška. Ing. Josef Elsnic na svojom vetroni Kasel 20 lietal skúšobne nad Straníkom a Dubňom 2,5 hodiny. Po tomto lete povedal, že Straník je najvýhodnejší plachtársky terén v Česko-Slovensku. Športový komisár Ing. Josef Elsnic zariadil, aby sa na severnej strane pod Malým Straníkom postavil hangár. Otvorili ho 24. augusta 1935. Neskoršie na uskladnenie vetroňov postavili na Straníku ešte ďalší veľký drevený hangár. Potom tu vybudovali aj továreň na výrobu vetroňov a opravovňu lietadiel. Tu sa robili generálne opravy klzákov a vetroňov pre celé Slovensko. Straník sa stal vynikajúcim plachtárskym strediskom v ČSR a vznikla tu Ústredná plachtárska škola na Slovensku. Takmer všetci vojenskí letci a letci ČSA na Slovensku sa vyškolili na Straníku. Vývoj letectva postupne prechádzal na motorové lietanie, a tak tento areál už novej dobe nevyhovoval. Tieto priestory prevzal aeroklub. Pri reorganizácii letectva Ústrednú plachtársku školu Slovenska na Straníku, ktorá bola známa doma i v zahraničí, zrušili. Letecká prevádzka sa presťahovala na letisko Brezový majer do Žiliny (Vlčince). Dočasne na Straníku ostali letecké opravovne, opravu ktorých však neskoršie prevzali Letecké opravovne v Trenčíne. Dnes sa v týchto významných priestoroch, kde sa začínali počiatky letectva na Slovensku, nachádza Domov sociálnych služieb pre dospelých Straník.
Súčasnosť
V súčasnosti je Straník stále významným miestnym centrom pre paragliding a závesné lietanie. V Žiline je viacero škôl paraglidingu ponúkajúcich kurzy športového lietania a kopec je vyhľadávaný pilotmi zo širokého okolia. Je tiež miestom konania rôznych pravidelných súťazí LAA.
Paraglajding na Straníku
Okolie vytvára vhodné termické podmienky na začatie dlhších preletov. Tvar kopca poskytuje vhodné podmienky na svahové lietanie. Na vrchole sú udržiavané 2 štartovačky: juhozápadná – možný štart pri vetre zo smeru J, JZ, Z a severná – možný štart pri vetre zo smeru S, obmedzene SZ Pristávať je možné na juhozápadnom štarte, v sedle medzi Straníkom a Malým Straníkom alebo na poli pred automobilkou KIA pod južným svahom kopca.
Vysielač Straník
Na Straníku sa nachádzajú vysielače televízie, rozhlasu a GSM signálu pre mesto Žilina a jej okolie. Na vrchole sú 2 priehradové stožiare; prvý má 18 a druhý 30 metrov. Okrem šírenia digitálneho a analógového signálu televízie šíria signál Rádia Frontinus a Vlna, ako aj signál mobilných operátorov. Vysielače svojim signálom pokrývajú najmä mesto a jeho blízke okolie, no presahy umožňujú ladenie TV a rádií aj v Rajeckej doline, na Kysuciach, v dolnom Turci a Hornom Považí.
Zdroj: Turisticko-informačná kancelária Žilina.