Prechádzka mestom

Prechádzka mestom

Dr. Vojtech Tvrdý

Krásny všeobecný pohľad na Žilinu a jej okolia vnucuje nám myšlienku, aby sme vystúpili z vlaku a šli si toto mesto pozrieť. Rozprestiera sa na všetky smery kotliny žilinskej až po susedné obce. Čiastky starého mesta a starých predmestí zavedú nás do stredoveku, niektoré čiastky poskytujú nám obraz moderného veľkého mesta. Vysoké komíny tovární, vyčnievajúce budovy, veže, kostoly, ohromné nádražia a dielne, malebné parky, celé nové štvrte a najčulejší pohyb života, viriaceho v meste zlievajú sa v neobyčajne pestrý obraz pri všeobecnom pohľade na mesto.

Zanechajúc hlavnú stanicu, ktorá dnes nezodpovedá požiadavkám cestujúceho obecenstva, budova stará a nedostatočná, ktorá má byť v najbližšej budúcnosti nahradená moderným, veľkolepým a veľkomestským nádražím, prídeme na Wilsonovo námestie, z ktorého vľavo vedie Hviezdoslavova ulica s impozantnou budovou Úvernej banky, a priamo do mesta Masarykova ulica. Hneď na počiatku tejto ulice leží hotel a kaviareň Rémi. Na Masarykovej ulici, asi v strede je okresný súd.

Okresný súd

Obvod okresného súdu zahrňuje 87 obcí, nakoľko okrem polit. okresu žilinského patrí k nemu skoro pol okresu kysuckonovomestského. Okresný súd vybavuje súdobné veci asi 85.000 duši. Predsedom okr. súdu je p. Ján Drobný tabulárny sudca. Súd vybaví ročne 26.000 záležitostí. V Žiline účinkuje 31 advokátov. Najnutnejšie by bolo súrne vybudovať aj sedriu v Žiline. A keď ministerstvo spravedlnosli mieni zriadiť v župe považskej pre severné okresy okrem trenčianskej sedrie i druhú sedriu. je najprirodzenejšie, aby táto v Žiline bola vybudovaná. Odôvodňujú to všetky okolnosti, žiada to prevažná čas obyvateľstva župy, a samé župné zastupiteľstvo sa za to postavilo.

Mesto Žilina zaviazalo sa zo svojich síl obstarať zodpovedné reálne substráty pre sedriu, a menovite zodpovednú budovu vystaviť a ju dôstojne zariadiť (asi 10,000.000 kč. nákladom). Ináč má Žilina k sedrii aj historické právo, nakoľko v Žiline až do osemdesiatych rokov už účinkovala sedria, kedy bol jej obvod vtelený do obvodu trenčianskej sedrie.

Masarykovou ulicou dostaneme sa k Šrobárovmu sadu, pekne zriadenému modernému parku. Proti tomuto sadu je vybudovaný najčulejší premávkový bod mesta, odtiaľto vychádza 8 ulíc až do najďalších periférií mesta. Tu stojí budova okr. četn. veliteľstva. Z Masarykovej ulice prídeme na žilinské návršie, na ktorom je rozložené staré mesto. Na tomto návrší leží farský chrám, ktorý je vybudovaný na najreprezentačnejšom mieste Žiliny, a svojou mohutnou stavbou, dvoma chrámovými vežami - z ktorých jedna t. z. Burianova, je samostatnou zvonicou - dodáva pri pohľade na mesto ráz celej Žiline. Farský chrám vyniká z pomedzi budov v najkrajšej perspektíve, a nim učinený dojem na pozorovateľa len zvyšuje v popredí vybudovaná krásna balustráda. Kostol je stavaný v slohu románskom, ale už prechodiacom do počiatočnej gotiky.

Farský chrám

V mestských protokoloch z roku 1400 už viackrát sa o ňom hovorí ako o „Pfarrkirche zu unserer lieben Frau". Osud kostola stručne opisuje pamätná tabuľa, založená v stene hneď pri hlavnej bráne. Dľa tohto farský chrám už asi v r. 1 500 jestvoval k úcte P. Márii. V r. 1540 bol pretvorený na pevnosť, 1583. znovu oddaný svojmu povolaniu a k úcte Sv. Trojice vysvätený. V r. 1595 odovzdaný bol protestantom, 1610 v ňom sa odbývala synoda evanjelikov. V r. 1673 sa stal katolíckym, 1678 zhorel a bol opravený. r. 1705 prešiel znovu do rúk protestantov. V r. 1708 bol vrátený katolíkom. V r. 1848 zhorel a sa zrúcal. Pomocou žilinských rodákov Jura Budatínskeho veľkého prepošta banskobystrického a Jura Tvrdého, opata-kanonika nitrianskeho, obnovený a v r. 1869 vysvätený.

V r. 1886 keď v Žiline oheň zúril i strecha kostola bola zničená ohňom. V r. 1890 pomocou Aug. Roskoványiho, Žiliny čo patróna a obetavosťou veriacich bol ozdobený zovnútorne a vnútorne. To hovorí pamätná tabuľa. Chrám bol potom viackrát renovovaný, a v najnovšej dobe obetavosťou terajšieho p. opáta-farára Tomáša Ružičku a pričinením obecenstva mesta Žiliny vnútrajšok kostola krásne ozdobený.

Pod farským chrámom je 6 krýpt: vo svätyni zemepánska a Permaynanská, v lodi Mikundovská, Skalkovská a Komošelovská a pod chórom mestská. Hodinová veža za časov reformácie už stála. Kríž dostala r. 1762. Pri veľkom požiari r. 1848 tento kríž spadol, prebil sklepenie a podlahu kostola a sa lapili i rakvy v kryptách. Veža Burianova v listinách je menovaná „novou". Pod ňou tiež sa nachádza krypta. V tejto veži akožto vo zvonici sú umiestnené zvony, ktorými boli nahradené na válečné ciele odvlečené staré zvony (nazývali sa Burian, Median a Zvonec alebo Kemkovec a zaopatrené boli zvlášť obetavosťou rodiny Tvrdovskej a Kemkovskej). Nové zvony boli zaopatrené obetavosťou celého občianstva v počte 6. Najväčší váži 2800 kg. Spoločné blaholenie zvonov poskytuje krásnu zvonohru.

K východnej čiastke farského chrám pristavená je Kalvária postavená r. 1699. Vo farskom chráme v svätyni má mestský magistrát ako patrón svoje zvláštne miesto. V starých časoch v laviciach iba členovia cechov boli oprávnení sedieť. Hlavný oltár (aj spomenutú Kalváriu) s obrazom Sv. Trojice postavil knieža Pavel Eszterházy r. 1687 s nápisom: In nomine Dei Patris et Filii eius unigeniti ex his provenientis Spiritus Saneti“. Tabernaculum na tomto oltári zhotovené bolo r. 1745. Okrem hlavného oltára v chráme umiestnené sú 4 pobočné oltáre, z ktorých oltár Sv. Jána Nepomuckého leží v kaplnke pristavenej v r. 1762. Vo farskom chráme sa nachádzala kedysi socha P. Márie, ktorá bola prenesená do Višňového.

Od farského chrámu úzkou uličkou prídeme na Námestie Slobody, ktoré tvorí rovnomerný pravidelný štvorec, a je obkľúčený podlubím „podtiením", zvláštnosťou, akou sa žiadne iné mesto na Slovensku nemôže pýšiť. Uprostred námestia leží malý park s krásnou sochou P. Márie. Tu vyčnievajú veže chrámu Sv. Pavla, s kláštorom milosrdných sestier Sv. Vincenta so sirotincom. Kostol a kláštor milosrdných sestier postavený bol k pamäti Sv. Pavla v románskom slohu ako rezidenčný kostol jezuitov. Pod kostolom sa nachádzajú veľké krypty, ktoré siahajú ďaleko pod Námestie slobody. Má 7 oltárov. V tomto kostole účinkovali rôzne náboženské spolky mládeže, vychovávanej jezuitmi. Ku kostolu pristavený jezuitský dom bol pôvodne prízemný. V ňom bolo umiestené gymnázium, ktoré za účinkovania jezuitov veľmi rozkvitalo. Po rozpustení spoločnosti jezuitov ich dom sa :ostal do súkromných rúk. Neskoršie bol odkúpený nitrianskym biskupom Wurumom pre sirotinec a na jedno poschodie povýšený. Druhé poschodie nadstavil biskup Roškoványi. Sirotinec spravujú milosrdné sestry Sv. Vincenta, ktoré vedú aj štvortriednu dievčenskú školu s opatrovňou. Žilinské námestie poskytuje malebný pestrý obraz na moderné obchody i čulú premávku „Korzo" je srdcom mesta. Okolo námestia sú zoskupované v sústredených kruhoch najstaršie ulice t. z. Valy, ktoré upomínajú nás na niekdajšie hradby.

Do námestia vchádzajú štyri hlavné arterie mesta. Od námestia Sládkovičovou ulicou prichádzame na Hurbanovu cestu, opravdivý boulevard Žiliny, ktorý je predĺžený Framborskou cestou až po Novú Žilinu a Kálovskou cestou až ku súkennej továrni. Z Hurbanovej ulice Legionárskou ulicou prídeme k obecnému a vojenskému cintorínu. V Sládkovičovej ulici leží hotel Centrál a parný (a vaňový) kúpeľ, ktorý je moderne vybudovaný a jediný svojho druhu na celom Slovensku medzi Bratislavou a Košiciami.

Na Hurbanovej ceste leží: Poštový a telegrafný úrad, Židovský kostol, Čs. št, reálka, Národná banka, Dievčenské reálne gymnázium, Štátna ľudová škola, Kláštor a kostol františkánov, Št. berný úrad a v r. 1926 otvorený hotel, kaviareň a reštaurácia Tatra.

Poštový a telegrafný úrad. čís. I.

Peňažný obrat tohto úradu v r. 1926 činil 860 miliónov kčsl. Zapísaných zásielok bolo 2,200.000 kusov. Pri tomto úrade je zriadená najmodernejšia miestna a medzimestská telefónna ústredňa. Počet telefónnych staníc je 390. Do medzimestskej telefónnej ústredne je 25 medzimestských čiar zapojených. Počet rádiových staníc je 180. Telegrafná ústredňa pracuje na 23 telegrafných linkách. Hughesovo spojenie s Prahou. Bratislavou, Prerovom, Lučencom, Zvolenom, Moravskou Ostravou a Budapešťou. Prednostom úradu je pán Imrich Olessak poštový miestoriaditeľ. V záujme obecenstva by bolo veľmi potrebné, aby bola vystavená pri stanici moderná poštová budova. V Žiline účinkuje ešte jeden poštový a telegrafný úrad čis. II., ktorý obstaráva tranzitnú premávku, pracuje asi v takých rozmeroch ako pôšt. úrad čis. 1., a je umiestnený na stanici.

Národná banka

(Filiálka Národnej banky Československej.) Predchodkyňa našej ceduľovej banky: býv. Kak. uh. banka otvorila filiálku v Žiline v r. 1912. Túto filiálku po prevrate prevzal Bankový úrad ministerstva financií, v r. 1926 Národná banka Československá. O peňažnom obrate tohto ústavu nech hovorí nasledovná malá štatistika bez zvláštneho komentáru: Peňažný obrat v r. 1922: kč. 1.450.255.000 1923: kč. 1.227.531.000 1924: kč. 1.139.573.000 1925: kč. 1.114.427.000 1926: kč. 1.000,696.000 Prednostom úradu je p. Milan Křepelka.

Na Framborskej ceste leží impozantný, r. 1926 vybudovaný reprezentačný „Katolícky dom“ s Národným Divadlom. V Katolíckom Dome sú umiestnené všetky kat. kultúrne spolky, Orol, Sväz Slovenských Železničiarov, reštaurácia a kaviareň. V Národnom Divadle sa odbývajú koncerty, divadelné predstavenia a teraz je v ňom umiestnené kino Čs. červeného kríža. Nedávno bola v Katolíckom Dome usporiadaná a p. ministrom Dr. Tisom osobne otvorená výstava Spolku slovenských umelcov. Tiež v Národnom Divadle pod protektorátom p. ministra M. Hodžu. mestskej rady a spojených kultúrnych spolkov v Žiline činoherný odbor bratislavského Národného Divadla predniesol niekoľko zdarilých divadelných hier.

Postupujúc Framborskou ulicou uvidíme modernú, veľkolepú sídelnú budovu Okr. nem. poist. pokladnice a domy vojenských gážistov. Framborská cesta končí sa obrovským zriaďovacím nádražím považskej dráhy na Novej Žiline so železničiarskou kolóniou. Na Kálovskej ceste leží hotel Slovan a dom Živnostenského spoločenstva, v ktorom je umiestnená živnostenská záložňa a expozitúra finančného riaditeľstva.

Expozitúra finančného riaditeľstva pre priame dane v Žiline. Prednostom je p. Dr. Otto Šterbinský, finančný radca. Počet úradnictva čini 17. Tento úrad jestvuje od 15. X. 1924 roku, a jeho oblasť sa rozprestiera na polit. okresy: Žilina, Čadca a Kysucké Nové Mesto. Moderne vybudovanou Legionárskou ulicou (ktorá pri čs. št. reálke spája sa s Hurbanovou ulicou) dostaneme sa k obecnému hrobitovu.

Cintoríny

Najstarší cintorín sa rozprestieral okolo farského chrámu. Stopy tohto cintorína sa našli pri budovaní novej cesty vedúcej z Masarykovej ulice na námestie, kedy bolo veľké množstvo starých hrobov odkryté. Najstaršia časť terajšieho hrobitova už v r. 1679 bola užívaná ako cintorín. V tomto roku totiž zúril v Žiline veľký mor, mestský magistrát vyznačil rolu zvanú „na Šefranici" k pochovávaniu moru podľahlých. Tento hrobitov v r. 1707 bol za obecný cintorín vyhlásený a v ňom bola vystavená votívna kaplnka (terajšia) na pamiatku moru. Hrobitov nachádzajúci sa na Predmestí (pri terajšom chudobinci) bol omnoho neskoršie založený, len r. 1736. Dnešný všeobecný hrobitov bol založený za vojny, keď v ňom boli umiestnené telesné pozostatky vo svetovej válke padlých vojakov, bez ohľadu na rozdiel náboženstva. Tento vojenský cintorín je vo vzornom poriadku udržiavaný. Hroby obeti svetovej války sú vkusne zriadene a obetavosťou tunajšej posádky v prí¬kladnom stave udržiavané. (Veľké zásluhy má na tom zvlášť p. ppl. Jozef Čermák, pod ktorého obetavým vedením bol vojenský cintorín zriadený. Menovaný bol za jeho bezžistnú prácu vládou kráľovstva S,. H. S. vyznačený.) Na vojenskom cintoríne leží 2000 hrdinov padlých vo svetovej vojne. Židovská náboženská cirkev má svoj zvláštny hrobitov, ktorý leží pri ceste, vedúcej k vojenskému barakovému táboru.

Z námestia južným smerom vedie ulica Wurumova (tu leží kino Grand Bio Universum), ktorou vyjdeme novovybudovanou modernou cestou k vojenským barakovým lezeniam a kasárňam. Popri tejto ceste leží družstvom „Domov" vystavená nová záhradná štvrť, obecne nazývaná „Malou Prahou", a blízko k nej (pri ceste vedúcej do Závodia) zástavka rajeckej železnice: Tehelňa.

Vojenská posádka

Pozostáva z peš. pl. 41, del. pl. 9, del. odd. 259 a z doplň. okr. veliteľstva. Vojenské kasárne pre del. pluk č. 9. postavené boli v roku 1926 s názvom „Kasárna J. M. Hurbana". Vojenské spolky, účinkujúce v rámci žilinskej voj. posádky sú: Odbočka sväzu čs. dôstojníctva a Sväz čs. rotmajstrov odbočka v Žiline. Tunajšia posádka koná veľmi dôležitú osvetovú prácu a to menovite u jednotlivých útvarov, hlavne vo vojenských zátišiach. Pri vojenských zátišiach sú čitárne, knižnice, kino, divadlá. Posádka koná veľmi dôležitú kultúrnu misiu, keď usporiadáva rôzne naukobehy a prednášky a to zvlášť kurzy pre negramotných. V týchto kurzoch sa naučilo už vyše 500 negramotných čítať a písať. (Na poli kultúrneho uvedomovania vojska tunajšej posádky večné zásluhy si získal menovite p. Metodej Kubaň major duchovný.) Vojenská správa vybudovala obytné domy pre vojenských gážistov cieľom odpomôženia bytovej núdzi. Žilinská voj. posádka zúčastňuje sa na všetkých kultúrnych podniknutiach zvlášť poskytnutím dobre organizovanej prvotriednej vojenskej hudby k všetkým národným a iným nepolitickým slávnostiam. Usporiadáva koncerty, atletické závody atď. V tomto roku usporiadala veľkolepé a na celom Slovensku ojedinelé jazdecké závody s pestrým programom. Práca voj. posádky je celým obyvateľstvom s uznanlivosťou a pozornosťou sledovaná. Veliteľstvo žilinskej posádky pozostáva z pánov: 1. p. pl. Karol Urbánek, veliteľ posádky, veliteľ 18. peš. brigády; 2. p. pl. Emil Geryk, veliteľ peš. pl. 41; 3. p. ppl. Alexander Csunderlik, vel. del. pl. 9; 4. p. maj. Hugo Špiess, vel. del. odd. 259; 5. p. Major Antonín Treybal, vel. dopi. okr. vel.

Predmestie, Očná nemocnica, Bôrik, Chrasť

Štátna nemocnica pre očné choroby v Žiline. Založená bola r. 1914. Do r. 1916 bola vojenským infekčným ústavom. Od r. 1916 je špeciálnou očnou nemocnicou. Počet postieľ činí 140, takže žilinská očná nemocnica je najväčšou v celej Republike. R. 1926 ústav vykázal 1700 vykonaných operácii. Má verejnú a bezplatnú ordináciu pre chudobných (ročite asi 2500). Nemocnicu navštevujú chorí z celého Slovenska. Riaditeľom je p. Dr. Vojtech Spanyol, ktorý nemocnicu vedie najväčšou odbornosťou. K nemocnici pridelení sú 2 sekundári, okrem ktorých každoročne praktizuje v nemocnici 4—5 externistov lekárov za účelom študijným. Filiálkou žilinskej očnej nemocnice, ako zvláštneho odboru všeobecnej nemocnice v Žiline vybudovať sa majúcej, je detská nemocnica v Bytčici pod vedením primára p. Dr. Ivana Hálka.

Východným smerom od námestia ulicami J. Gerometu, Horným Valom, Predmestskou cestou a ulicou na Bôrik dostaneme sa k očnej nemocnici, a ďalej postupujúc k mestskému lesíku Bôrik a k mestskému lesu do Chrasti, pri ktorej leží v najkrajšej perspektíve lesná reštaurácia Paľova Búda, obľúbené výletné miesto Žilinčanov, ktorá je najmodernejšie a všemožným požiadavkám vyhovujúcim spôsobom zariadená.

Závažie

Novovybudovaná časť Žiliny je t. z. Závažie, na ktorom nové rovnomerným spôsobom rozložené cesty, a menovite námestie rozprestierajúce sa pri okresnom úrade svedčí o neobyčajnom vývine mesta. Tu leží okresný úrad, ktorý je umiestnený v modernej dvojposchodovej budove postavenej polit. okresom žilinským.

Okresný úrad

Na čele okr. úradr dnes p. hlavný slúžny Jozef Smieško, nakoľko miesto okr. náčelníka po odumreti neb. Dr. Ottu Wrchovského nie je zaplnené. Pri okr. úrade učinkuje 5 konceptných, 3 odborných, 2 účtovných, 7 pomocných úradníkov a 2 zriadenci. Okresný úrad vybaví ročite 50.000 záležitostí a spisov. Pri okrese je zriadený 8 členný okresný výbor, ktorý každomesačne zasadá a stará sa o hospodárske, zdravotnícke, komunikačné a kultúrne záujmy obyvateľstva. Na Závaží stoja činžáky, vystavené mestom cieľom odpomôženia bytovej núdzi.

Dr. Vojtech Tvrdý

Zdroj: NOVÝ SVET, obrázkový časopis slovenský, ročník II., číslo 14/16, strana 18 až 20, Bratislava, október 1927

Poznámka: Text je v prepise v dobovej slovenčine z roku 1927, čiastočne upravovaný.