Miroslav Pfliegel (rozlúčka)

Z Žilina Gallery Wiki
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Svoje rodné mesto navždy opustil Ing. Miroslav Pfliegel, CSc., predseda Zboru Žilincov

V stredu 31. januára sa s touto výraznou osobnosťou v kostole na Vlčincoch prišli rozlúčiť predstavitelia mesta Žilina, členovia Zboru Žilincov, umelci, pedagógovia, priatelia a známi.

Pred očami sa nám odvíjajú cesty a cestičky, ktorými sa uberal jeho život. Aké boli? Spomíname si, ako začínal svoju pedagogickú a vedecko-výskumnú činnosť na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline, ako sa vrátil zo študijného pobytu v Dánsku v prvej polovici osemdesiatych rokov, na ktorom dostal napokon ponuku pôsobiť v Lyngby ako hosťujúci profesor. Odniesol si odtiaľ však aj dôležitý poznatok – veľkú úctu Dánov k svojmu kultúrnemu dedičstvu, k historickým pamiatkam. To ho natoľko inšpirovalo, že spolu s Ing. Gustávom Krušinským a inými vytvorili cyklus výstav - Premeny Žiliny, aby podnietili záujem verejnosti o históriu mesta a ochranu jeho genia loci. Preto je logické, že po roku 1989 podporoval vznik Občianskeho združenia „Zbor Žilincov“ a stal sa jeho spoluzakladateľom, tajomníkom a po JUDr. Ernestovi Žabkayovi a Ing. Štefanovi Massányim aj tretím predsedom zboru. Žezlo prevzal v roku 2009. „Skúsenosti sú nenahraditeľné!“ – pripomínal každému, kto sa zaujímal o činnosť zboru, zloženého zo starších a teda mimoriadne skúsených odborníkov, osobností, ktoré veľmi dobre poznajú problematiku a potreby svojho mesta. Osem rokov ich viedol v ušľachtilom poslaní: pomáhať nášmu mestu v jeho novodobom rozvoji a zbližovať jeho obyvateľov s odkazmi našich predkov.

Veľkou vášňou Ing. Miroslava Pfliegela bolo fotografovanie, ktoré realizoval bravúrne. Rôzne techniky vedel umne využiť aj vo vedeckej práci – takú výhodu jeho kolegovia nemali. Ako sa raz vyjadril, obrazovým znázorňovaním momentov sa mu podarilo spresniť vyhodnocovanie skúmaných procesov, čo veľmi oceňovali aj v Dánsku. Postupne pôsobil v niekoľkých vedeckých komisiách pri Československej i slovenskej akadémii vied a svoje práce pravidelne publikoval. Stal sa predsedom fotoklubu GAMA pri Žilinskej univerzite, bol členom predsedníctva Zväzu slovenských fotografov a predsedom Slovenského národného centra Medzinárodnej fotografickej organizácie FIAP. Organizoval svetové výstavy tejto organizácie, pokiaľ sa konali v našom meste alebo na Slovensku. V roku 2008 pomáhal uskutočniť v Žiline Svetový kongres FIAP, ktorý bol napokon jedinečnou, obrovskou propagáciou nášho mesta. Zvlášť pamätným je aj Bienále medzinárodného salónu fotografie „Doprava“. Popritom uskutočňoval vlastné výstavy alebo posielal fotografie na výstavy v Rakúsku, Poľsku, Maďarsku, Česku, Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Austrálii, Argentíne, Indii, Hongkongu a v ďalších krajinách. Inklinoval najmä k fotografovaniu krajiny a historickej architektúry.

Od roku 1992 riadil Vydavateľstvo Žilinskej univerzity – EDIS. Na otázku, čo ho zlákalo z postu vedca do pozície vydavateľa, odpovedal, že pragmatická záležitosť: edičnému stredisku totiž hrozil zánik a bolo ho treba zachrániť. Vedenie školy mu navrhlo aby sa ujal tejto úlohy. Bralo do úvahy jeho kontakty a skúsenosti s vydavateľským prostredím. Miroslava Pfliegela lákalo vybudovať a sformovať nové pracovisko a odskúšať svoje sily v niečom diametrálne odlišnom. Po čase skonštatoval, že toto prostredie bolo oproti výskumu dravšie, dynamickejšie a v spätnom pohľade aj hmatateľnejšie, veď vydalo množstvo kníh, skrípt, učebníc, časopisov, katalógov, zborníkov, pamätníc, propagačných materiálov a rôznych tlačovín, detskej literatúry a poézie. Realizovali sa aj publikácie, ktoré postupne vznikali v rámci projektu Zboru Žilincov pod ústredným názvom História Žiliny.

Ing. Pfliegel spolupracoval s viacerými literárnymi autormi a oni si nevedeli svoje publikácie, viažuce sa k mestu, predstaviť bez jeho fotografií a textov. „Všetok čas pre mesto, všetky sily pre jeho povznesenie!“ Toto bolo jeho vnútorné heslo, ktoré nikdy nedával okato na vedomie. Podstatou ozajstnej osobnosti je skromnosť. Tá vychádza z poznania, že múdrosť a dobro nepotrebujú neustále fanfáry. Aj bez nich si Mesto Žilina všimlo neokázalého, pozorného, plynulého a napokon výrazného vkladu Ing. Miroslava Pfliegela, CSc. do mestskej mozaiky a v roku 2012 mu udelilo „Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Žilina“.

Charakterizovala ho nielen šírka záujmov a profesionalita, úcta a vrúcny vzťah k Žiline, ale aj vernosť k Žilinskej univerzite. Svojím vľúdnym pohľadom a pokojným, kamarátskym slovom vedel obrúsiť hrany vypätých situácií. Vytrvalo išiel za vecami, kým nedosiahli moment naplnenia. Ale iba on vedel, čo sa dialo v jeho srdci. Len sme sa zrazu dozvedeli o operácii, ktorú podstúpil. Nikdy sa neposťažoval, aj pred nedávnom len tak mimochodom poznamenal, že ide na tri dni do nemocnice na nejaké vyšetrenie, a že sa v zbore o dva týždne stretneme. V tomto jedinom nemal pravdu. Odišiel potichu, navždy, po 71- ročnom putovaní. Svojmu mestu zanechal tisícky dokumentárnych zastavení v čase, ktoré svedčia o jeho vývine a premenách. V umeleckej fotografii ponúkol verejnosti romantiku, prekvapivé momenty, hru prírodných živlov, ale aj ľudské otázky a zamyslenia. „Umelecká fotografia nás vťahuje do sveta zázračnej imaginácie...“ povedal. V organizátorskej práci si bude mesto a Zbor Žilincov dlho pripomínať jeho osobnosť. V rozmere ľudskom, človečenskom, je nenahraditeľný.


Mgr. Ján Blahovec