Juraj Slota - Rajecký

Juraj Slota - Rajecký

Znáte tú zem, kde ľud otročený putá trhá, k životu sa budí, kde syn k vlasti láskou rozohnený z ľudu svojho biedu zvliecť sa trudí? Slovensko to, ktoré z mŕtvych vstáva, zem mi svatá, moja radosť – sláva!

Tieto verše sú úryvkom z básne Slovensko, ktorú v polovici 19. storočia napísal slovenský národovec Juraj Slota – Rajecký. Je odrazom života jemu podobných charakterov, čím nadobúda všeobecnejší význam.

Juraj Slota sa narodil 24. marca 1819 v Rajci. Už za mladi stratil otca. Do obecnej školy chodil v rodnom meste, kde sa popri slovenčine začal učiť aj latinsky a maďarsky. Miestny organista Stanček ho učil spevu a hre na husliach. Jurajov otčim Ján Ďurjan dbal o jeho vzdelanie. Umožnil mu štúdium v žilinskom gymnáziu, kde však bol len rok. Potom dva roky navštevoval gymnázium v Bratislave a v r. 1834 chodil do štvrtej triedy gymnázia v Pešti. Vtedy mu zomrela matka a musel štúdiá zanechať. Začal sa učiť sadzačskému remeslu v tlačiarni. Po polroku sa vrátil domov, kde nenašiel u príbuzných pochopenie pre svoje ďalšie študijné plány a odišiel do Gyongyosu. Tu si zarábal kondíciami a pokračoval v štúdiách na miestnom gymnáziu. Stredoškolské štúdium ukončil opäť v gymnáziu v Žiline. Potom dva roky študoval na bratislavskej akadémii. Napokon vstúpil do seminára v Brne. Dostal sa do spoločnosti slovansky mysliacich a cítiacich spolužiakov, čo malo kladný vplyv na rozvíjanie jeho vlastného národného povedomia. Aktívne sa každý rok účastnil cyrilometodejských osláv a cez prázdniny pomáhal burcovať národovecké cítenie medzi rodákmi v Rajci. V roku 1840 nacvičil a usporiadal na rajeckej radnici divadelné predstavenie. Rajecká mládež predviedla veselohru Dvaja priatelia a jeden kabát. Predstavenie vyvolalo veľké pobúrenie medzi maďarónskym zemianstvom. Na zásah trenčianskeho podžupana musel Slota upustiť od ďalšieho predstavenia a predčasne sa vrátiť do Brna. V tom istom roku po ťažkej chorobe zavítal do Bratislavy. Tam sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom a navštívil aj Jána Hollého v neďalekých Maduniciach. Zo seminára v Brne poslal potom do Nitry, Banskej Bystrice a Trnavy tamojším klerikom listy s výzvou do práce a boja za práva slovenského národa.

V r. 1842 bol Slota vysvätený za kňaza. Dostal kaplánske miesto v Moutniciach pri Brne. Tam si ho ľudia obľúbili, no miestny farár ho udal pre jeho styky so slovenskými národovcami, menovite s Jánom Kollárom. Vyšetrovacia komisia ho však prepustila iba s poučením a napomenutím. Ako nespoľahlivý bol Slota sledovaný až do roku 1848. Počas pôsobenia v Moutniciach pestoval najmä duchovné rečníctvo a písal básne. Študoval diela klasikov, ale nezabúdal ani na národné piesne a literatúru všetkých slovanských národov. V tomto období vzniklo jeho dielo „Zrcadlo maličkých“ s ilustrovanými básňami, bájkami a povesťami. Učil mládež národným piesňam a cez prázdniny chodil so svojimi žiakmi po okolitých obciach a usporadúval koncerty ľudových piesní. Od r. 1845 po tri roky pôsobil na fare v Šaraticiach.

Počas pôsobenia na Morave prispieval Slota pod pseudonymom Rajecký do Moravských novín a Týdenníka. Túžba po domove, kde predpokladal väčšiu slobodu, ho v r. 1852 navrátila Slovensku. Získal učiteľské miesto v gymnáziu v Banskej Bystrici, kde 8 rokov vyučoval jazyk a literatúru československú. Organizoval tiež verejné spevácke vystúpenia žiakov gymnázia. Od r. 1854 bol redaktorom časopisu Cyril a Method a od r. 1860 vydával a redigoval pedagogický časopis Slovenský národný učiteľ. Dopisoval tiež do Lichardových Slovenských novín a ich prílohy Světozoru a tiež do pedagogického časopisu Škola a život. V r. 1856 vydal zbierku náboženských básní Veliké poselství kněze katolického a v r. 1860 dielo o katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici. V tomto meste založil aj hudobný spolok a spojil ho s hudobnou školou. Pre nadmerné pracovné preťaženie musel Slota na radu lekárov v r. 1861 zanechať učiteľské povolanie. Prijal miesto farára v Tužine. Tam pokračoval vo vydávaní Národného učiteľa (už v slovenčine) s prílohami Škola domáca a Zrkadlo maľučkých.

Juraj Slota sa ako rečník zúčastnil Memorandového zhromaždenia v Turčianskom Svätom Martine a bol tiež členom deputácie do Viedne so Žiadosťami slovenského národa. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a jej dlhoročným funkcionárom. Pomáhal založiť slovenské gymnázium v Kláštore pod Znievom. Viackrát kandidoval za poslanca do uhorského snemu, zásah vrchnosti mu však vždy znemožnil voľby vyhrať. Od r. 1870 pôsobil Slota ako správca Spolku svätého Vojtecha v Trnave, kde redigoval Katolícke noviny a vydával tiež kalendár Pútnik svätovojtešský. Zomrel v Leopoldove, pochovaný je v Drahovciach. V roku 1882 vyšli v Prahe Jiřího Sloty Rajeckého Básnické spisy. Obsahujú výber z jeho básnickej tvorby hlavne s národoveckou tematikou.

-dj-

Zdroj: Žilinský večerník, číslo 15, strana 13, dňa 8. 4. 2008