Bombardovanie Žiliny

Spomienka na 70. výročie prvého bombardovania mesta Žiliny

Spoznávame Žilinu (130. časť)

V našom putovaní po histórii Žiliny prinášame svedectvo Ing. Jozefa Pekaru o bombardovaní Žiliny v piatok 13. októbra 1944 spojeneckými lietadlami anglickej a americkej armády. Cieľom náletu boli žilinské kasárne obsadené v tom čase nemeckým vojskom a železničná stanica Nová Žilina. V jej blízkosti skutočne dopadla do obytného domu nevybuchnutá, našťastie, ľudia neboli zranení. Lietadlami zhodené 250 kg bomby kasárne tiež nezasiahli, ale vybuchli v kolónii väčšinou drevených domčekov nad nimi Stalo sa tak okolo 13. hodiny. Na následky zomrelo na mieste priamo päť ľudí, šiesta obeť zomrela večer v nemocnici a ďalší siedmi ťažko zranení boli odvezení do nemocnice. Sme radi, že pán Ing. Ing. Pekara svojim príspevkom, ktorého časť priamo uvádzame, pomohol objasniť túto zaujímavú a tragickú časť histórie Žiliny: „Miesto, ktoré bolo vtedy zasiahnuté, sa nachádzalo na konci meste v smere na Rajec priamo oproti vtedy hlavnej vstupnej bráne do žilinských kasární. Smerom do vŕšku, kolmo na Rajeckú cestu, viedla ulica a okolo nej bolo 20 menších rodinných domov a hospodárskych objektov. Približne v strede som býval aj ja s rodičmi a o tri roky staršou sestrou. Povyše kolónie pozdĺž Rajeckej cesty bol už iba Saleziánsky ústav a potom len polia až po Bytčicu. Aj keď mi do 6. narodenín chýbalo iba 12 dní, chodil som už do prvej triedy ľudovej školy vo vtedajšom Sirotári. Na všetko si dobre pamätám, aj na bombardovanie,, ale o tom viac porozprávam až nabudúce“. V nasledujúcich častiach nášho putovania prinesieme tiež informácie z nového archívu, nikdy nepublikovaného výskumu nielen o kolónii domov nad kasárňami, ale aj o tamojšej tehelni a ďalších objektoch, ktoré tam boli pred vybudovaním cesty a Hlín VIII.

Spomienka na 70. výročie prvého bombardovania mesta Žiliny 13. októbra 1944, 2. časť

Spoznávame Žilinu (131. časť)

Pán. Ing. Jozef Pekara pokračuje v rozprávaní v príspevku spred týždňa: „V ten osudný deň bombardovania bolo všetko podobné ako dovtedy. Sestra a ja sme boli v škole, otec v práci, matka sa starala o domácnosť. Ako neskôr rozprávala, odvtedy ako sme odišli do školy, zmocnila sa jej neobvyklá nervozita. Sústavne vybiehala na medzu pred dom, z ktorej bol výhľad na hlavnú cestu, ako by nás čakala, hoci nebol ešte ani zďaleka čas na koniec vyučovania Približne o 12. hodine stúpal jej nepokoj natoľko, že sa rozbehla smerom do mesta oproti nám, až keď dovtedy sme už so sestrou chodili zo školy sami. Bol to zrejme zlomový okamih, ktorý zapríčinil, že môžem tieto spomienky písať. V opačnom prípade by sme totiž prišli domov my, a to by bola katastrofa. Keď bola v mieste terajšieho Rondla, oznámili sirény letecký poplach. Neprajem nikomu a zvlášť deťom, ako som bol vtedy aj ja, aby museli niekedy počúvať to zlovestné zavíjanie sirén, ktoré bolo vtedy dosť časté a z ktorého mrazilo. Po vyhlásení poplachu nás okamžite pustili zo školy a rozbehli sme sa domov. Na vtedajšom Kolečku sme sa stretli s mamou a po chvíli aj s otcom, ktorý šiel pôvodne po nás. Vtedy ale už poriadkové služby zaháňali ľudí z ulíc do krytov, a preto sme zostali v malej obuvníckej dielni nášho suseda pána Gamboša, ktorá bola v mieste terajšieho zdravotného strediska na Hálkovej ulici. Približne o štvrť hodiny bolo počuť aj hukot lietadiel a následne sa ozval ohlušujúci výbuch, alebo ich bolo niekoľko, neviem, lebo mi mama schovala hlavu v náručí. Po chvíli, keď sirény odtrúbili koniec poplachu, otec sa rozbehol domov a asi o pol hodiny aj my s mamou. Akú skazu sme uvideli doma, sa čitatelia dozvedia v nasledujúcom rozprávaní.“

Spomienka na 70. výročie prvého bombardovania mesta Žiliny 13. októbra 1944, 3. časť

Spoznávame Žilinu (132. časť)

Pán Ing. Pekara pokračuje v svojom rozprávaní: „Ten obraz mám pred sebou doteraz ako fotografiu. Zborené domy, krátery po bombách, všade trosky a kopce zeminy, množstvo pobiehajúcich ľudí a pri našom dome, ktorý som skoro nespoznal, zronený otec. Podľa neskorších výrokov odborníkov lietadlá, ktoré leteli smerom od Bánovej a niesli bomby určené pravdepodobne ore horné objekty kasární, ich vypustili asi o tri sekundy neskôr. Prvá zasiahla a celkom zničila vstupnú bránu do Saleziánskeho ústavu, ďalších dvanásť padlo už na vtedajšie polia a najviac práve na stred kolónie. Náš dom, ktorý bol drevený, ostal stáť tak trochu divne naklonený bez strechy, pretože jedna bomba padla priamo do dvora. Vtedajší hospodársky objekt, kde sme mali aj vykopaný malý úkryt, už neexistoval, iba na zvyšku plota sa našiel kúsok retiazky a obojok z nášho psíka. Neviem, či slovo hyenizmus vystihne dostatočne skutočnosť, že v takmer zničenom dome sme našli vylámané a vykradnuté skrine a aj potravinovú komoru. To zrejme zvedavci, ktorí sa po nálete okamžite na miesto zbehli, prišli k názoru, že mŕtvi už nepotrebujú ani oblečenie, ani jedlo. No ale taká je vojna. Manželka nášho suseda pána Gamboša aj s dcérou, ktoré boli doma, keď videli blížiace sa lietadlá, rozbehli sa smerom hore ulicou, aby boli čo najďalej od kasární. Možno 50 metrov od miesta výbuchu zmietla ich k zemi tlaková vlna. Obidve prežili. Úplne bolo zničených šesť domov, niekoľko ďalších poškodených a o život prišlo celkom trinásť ľudí, ktorí zomreli hneď alebo v najbližších dňoch na následky zranení. Z týchto si pamätám iba niektoré mená, ako pani Holujová a jej sestra, pani Múdra, Molotová, Remšíková, ktoré som poznal ako tety od susedov. Ostatní, ktorí prišli vtedy o život, boli buď príbuzní alebo iní, ktorých som až tak nepoznal.“

Spomienka na 70. výročie prvého bombardovania mesta Žiliny 13. októbra 1944, 4. časť

Spoznávame Žilinu (133. časť)

Pán Ing. Pekara končí svoje rozprávanie o bombardovaní slovami: „Nemôžeme nespomenúť ešte jeden skoro neskutočný prípad. Na dvore vedľajšieho domu, niže nášho, spalo v kočíku ročné dievčatko menom Zdenka, ktoré našli zachytené za šatôčky na ostrve na sušenie sena, bez vážnejšieho zranenia. Je to skoro neuveriteľná skutočnosť, že ročné dieťa prežije bez trvalých následkov, keď okolo neho v okruhu 100 metrov vybuchne dvanásť bômb. Skutočne bez následkov vyrástla z nej pohľadná dievčina, s ktorou sme sa stretali až do dospelého veku, kedy odišla zo Žiliny. Ten osudný deň sme si, aj keď neradi, skoro vždy pripomenuli. Prvú noc po bombardovaní sme museli ešte prespať v takmer zničenom dome. Pamätám si, že cez škáry v strope som dlho pozeral na hviezdnu oblohu. Ďalší deň nám už bolo poskytnuté náhradné ubytovanie na Framborskej ulici, kde sme bývali až do roku 1948, kedy rodičia na pôvodnom mieste postavili nový, už murovaný dom. Tiež si pamätám, keď som chodil s rodičmi na odpratávanie trosiek a likvidáciu zvyškov domu, boli tam všade ešte krátery po bombách, ktoré likvidovali až neskôr, a preto mi dobre utkveli v pamäti. Zo zničených šiestich domov boli postavené nové už iba dva, a to rodinou Gambošovou a našou, ktoré ale v roku 1965 boli asanované, tak ako aj celá kolónia, pre výstavbu sídliska Hliny VIII. Podľa niektorých susedov mali údajne padnúť ešte dve bomby do neďalekých bažín a ostať nevybuchnuté, na čo boli upozorňované aj riadiace orgány pre výstavbu sídliska. Spomínam si, že sa na takýchto miestach robil tiež prieskum, ale informácie o bombách nepotvrdili. A zhrnutie mojich spomienok na záver: Piatok trinásteho, nálet o trinástej hodine, padli trinásť bômb, o život prišlo trinásť ľudí. Náhoda alebo námet pre poverčivých? O tom nech si úsudok spraví každý sám. Za 70 rokov od tejto udalosti sa mesto Žilina ohromne zmenilo. Aj do veľkosti aj do krásy. Aj napriek prežitým udalostiam za žiadne iné by som ho nemenil. Teraz, keď niekedy prechádzam autom z Rondla, približne kúsok za odbočkou z Rajeckej cesty smerom k predajni Billa, nemôžem sa nikdy ubrániť spomienke, že tu stál náš dom a vždy znova a znova sa mi vybavujú v mysli udalosti z 13. októbra 1944.

Bombardovanie Žiliny, 1. časť

Spoznávame Žilinu (134. časť)

II. svetová vojna priniesla milióny obetí. V minulých číslach sme v spomínaní pamätníka pána Ing. Pekaru spoznali, ako to v Žiline bolo 13. októbra 1944 okolo 13. hodiny. V našom výskume archívnych dokumentov a matrík sme zistili, že skutočne okolo 13. hodiny lietadlá anglo-americkej armády bombardovali žilinské kasárne, kde vtedy Nemci mali muničný sklad, avšak bomby zasiahli domy postavené oproti kasárňam. Celkovo padlo 13 bômb, dve nevybuchli a zranili 23 osôb. Poškodili viaceré domy a inventár v nich, ale čo je najhoršie, priamo na mieste zomreli štyri osoby a dve v nemocnici – boli to Anna Múdra, Jozef Jurčo, Janka Piačinová, Eva Holujová, Mária Molotová a Anna Grešnerová. Ťažké poranenie mali aj Emília Múdra, Zdenka Majerčíková, Margita Remšíková, Zuzana Chomová, Verona Jašinská a vojak Justín Húsčava z Ochodnice, ktorý bol na ceste do kasární. Žiaľ, nemáme doklady o tom, či ich liečba v žilinskej nemocnici bola úspešná, alebo zraneniam neskoršie podľahli. Zaujímavý je fakt, že Ďalšia bomba padla na obytný dom železničiarov pri stanici Nová Žilina, nevybuchla a miestni chlapi ju na dverách a káričke odviezli k Váhu, kde ju pyrotechnici zneškodnili. Žiaľ, neboli to posledné obete bombardovania z radov Žilinčanov. Dňa 11. apríla 1945 bola bombardovaná železničná stanica, kde zahynul Adam Stenchlák, robotník na stanici. Okrem bombardovania mesta lietadlami veľké straty na životoch utrpeli Žilinčania i v dôsledku osteľovania mesta delostreleckými granátmi, ktoré sa začalo od 16. apríla z vrchu Polom. Prvé granáty dopadli do mesta ráno 16. apríla a zabili Gustáva Richtera vo vtedajšom Hitlerovom parku – dnes Sad na Studničkách a Annu Grófovú. Viac si o bombardovaní povieme v nasledovnom vydaní.

Bombardovanie Žiliny, 2. časť

Spoznávame Žilinu (135. časť)

Ostreľovanie mesta Žilina pokračovalo i na druhý deň 17. apríla, k tomu sa pridalo i bombardovanie o pol jednej poobede, keď sa kobercovým systémom púšťali bomby najmä na zriaďovaciu stanicu i do stredu mesta. Podľa správy pamätníka Gabriela Galoviča malo padnúť okolo 7 až 8 ľudí, preukázateľne bola zabitá Irena Mrenková (zomrela 18. apríla), priamymi obeťami 17. apríla boli aj Anna Stankovičová, Štefan Blahunka, Mária Porubská, Eva Kubovčíková,, Mária Moravcová a Jozef Ftorek. Podľa správ polície bol zasiahnutý i dom staviteľa Pilarža na Kuzmányho ulici (pri Kolečku) a pri ňom zahynuli 6 Nemci, ktorí nastupovali do auta. V dôsledku bombardovania bola zničená budova Dievčenského gymnázia na Hurbanovej ulici (po vojne ju asanovali – dnes Františkánske námestie medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina a Kostolom sv. Barbory, dom Štefana Tvrdého na Hurbanovej ulici – pri Katolíckom dome a bomby dopadli i na iné miesta. Delostrelecké granáty zničili aj budovy na dnešnej Národnej ulici, lekáreň U zlatého orla na dnešnom Mariánskom námestí a mnohé iné. Podľa spomienok Gabriela Galoviča malo 17. apríla byť ťažko zranených 17 osôb v dôsledku bombardovania piatimi sovietskymi lietadlami. Ostreľovanie mesta delami pokračovalo aj v ďalších dňoch. Dňa 23. apríla zomreli obyvateľ Bánovej Pavol Štrkáč, Žilinčania František Šmid a Pavel Lichner, 25. apríla Ján Libiak. Medzi obeťami nesmieme zabudnúť ani na desiatky Žilinčanov zastrelených strelnými zbraňami, ktorí zahynuli priamo v meste (i mimo neho) v čase od 28. Augusta 1944 až do oslobodenia 30. apríla 1945. Pravdepodobne poslednou obeťou v Žiline bol lekárnik Jozef Fekely, ktorý bol zastrelený vo svojej lekárni na Hurbanovej ulici 30. apríla o 11. hodine.

Zdroj: Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský. Spoznávame Žilinu (130. časť). „Spomienka na 70. výročie prvého bombardovania mesta Žiliny 13. októbra 1944, 1. časť“, Žilinský večerník č. 42, str. 22, dňa 14. 10. 2014. Zdroj: knižné publikácie a archívne materiály.

Zdroj: Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský. Spoznávame Žilinu (131. časť). „Spomienka na 70. výročie prvého bombardovania mesta Žiliny 13. októbra 1944, 2. časť“, Žilinský večerník č. 43, str. 18, dňa 21. 10. 2014. Zdroj: Spomienky Ing. Jozefa Pekaru.

Zdroj: Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský. Spoznávame Žilinu (132. časť). „Spomienka na 70. výročie prvého bombardovania mesta Žiliny 13. októbra 1944, 2. časť“, Žilinský večerník č. 44, str. 18, dňa 28. 10. 2014. Zdroj: Spomienky Ing. Jozefa Pekaru.

Zdroj: Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský. Spoznávame Žilinu (133. časť). „Spomienka na 70. výročie prvého bombardovania mesta Žiliny 13. októbra 1944, 4. časť“, Žilinský večerník č. 45, str. 16, dňa 4. 11. 2014. Zdroj: Spomienky Ing. Jozefa Pekaru.

Zdroj: Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský. Odborná spolupráca Mgr. Ondrej Čerep (Štátny archív v Bytči, pobočka Žilina), Považské múzeum v Žiline. Spoznávame Žilinu (134. časť). Bombardovanie Žiliny, 1. časť, Žilinský večerník č. 46, str. 16, dňa 11. 11. 2014. Zdroj: Zápisky z pivnice – Gabriel Galovič – (uložené v Štátnom archíve v Bytči, pobočka Žilina).

Zdroj: Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský. Odborná spolupráca Mgr. Ondrej Čerep (Štátny archív v Bytči, pobočka Žilina), Považské múzeum v Žiline. Spoznávame Žilinu (135. časť). Bombardovanie Žiliny, 2. časť, Žilinský večerník č. 47, str. 16, dňa 18. 11. 2014. Zdroj: Zápisky z pivnice – Gabriel Galovič – (uložené v Štátnom archíve v Bytči, pobočka Žilina).