Židovské pamiatky v Žiline

Z Žilina Gallery Wiki
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Židovské pamiatky v Žiline

Žilina sa zaraďuje medzi popredné mestá na Slovensku so svojou históriou a pamiatkami. Medzi významnými pamiatkami z 19. a 20. storočia sú aj židovské pamiatky. Tie nám v Žiline zanechala počtom bohatá židovská komunita, ktorá tu v minulosti žila. Pavel Frankl, výkonný predsedu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike a predseda ŽNO v Žiline nám k počiatkom osídlenia Žiliny židovskou komunitou povedal:

„Židia sa v Žiline objavujú až koncom 18. storočia. Prvé dve žilinské rodiny boli Wixovci a Spanyolovci. Viac sa ich v meste v tom čase nesmelo usadiť. Židovské obyvateľstvo pribúdalo až po revolučnom roku 1848. V roku 1850 si komunita postavila modlitebňu a mala aj cheder - židovskú ľudovú školu. Tú viedol Izidor Lindenstein. V roku 1881 bola náboženská obec už taká veľká, že si postavila murovanú synagógu. Súčasne sa prikročilo k stavbe novej židovskej ľudovej školy, ktorej prvým riaditeľom bol Dr. Karol Kohn. V roku 1942 žilo v Žiline asi 3500 židov, z toho 500 boli židia, ktorí sa prisťahovali do mesta najmä z malých miest a obcí, kde po prijatí protižidovských zákonov už nemohli bývať.“

O medzivojnovom období v Žiline sa píše aj ako o „zlatom veku mesta“, kedy nastal jeho nebývalý rozmach aj zásluhou žilinských židov. V tomto čase tu pôsobilo veľa židovských stavebníkov a architektov, ktorí budovali mesto a zanechali nám mnoho významných stavebných pamiatok. Michal Maximilián Scheer, Július Stein, Ignác Vécsei, Fridrich Weinwurm, Žigo Vavrín Wertheimer, Vojtech Fridner a Jozef Zweigenthal sú významní architekti z medzivojnového obdobia. V nasledujúcej časti si pripomenieme len pamiatky, ktoré sa viažu k židovskej komunite.

Na Jesenského ulici sa nachádza ojedinelý súbor pamiatok - židovský cintorín, ceremoniálna hala a pamätník holokaustu. Na cintorín sa vchádza cez trojosovú bránu s trojuholníkovým štítom a hebrejským nápisom. Za bránou sa nachádza javorová alej a za ňou je rozsiahla ceremoniálna hala, ktorú postavili v roku 1936 podľa projektov arch. Júliusa Steina. Ceremoniálna hala je priechodná bloková stavba s troma vstupmi, cez ktorú sa vchádza na cintorín. V jednoduchom interiéri s kazetovým stropom sa nachádza katafalk na truhlu a miesta pre pozostalých. Ceremoniálna hala slúži aj ako pietna miestnosť, kde sa každoročne koná smútočná tryzna za vyvraždených židov počas holokaustu. Na stenách sú mramorové tabule, na ktorých je 2668 mien vyvraždených židovských mužov, žien a detí zo Žiliny a blízkeho okolia. Na náprotivnej strane sa nachádza monumentálny pamätník obetiam holokaustu od Ing. arch. Jozefa Zweigenthala. Pamätník v tvare pyramídy je 5,5 m vysoký a pokrytý čiernou žulou. Má hebrejský a slovenský text a vpredu sú Mojžišove kamenné dosky s Desatoro Božími prikázaniami. Bol postavený v roku 1952.

Cez ceremoniálnu halu sa vchádza na cintorín, ktorý patrí zásluhou Židovskej náboženskej obce k najlepšie udržiavaným na Slovensku. Veľkosť cintorína je 40 x 180 metrov a po celej dĺžke je ohradený pevným múrom. Nachádza sa tu viac ako 1450 hrobov. Nápisy na náhrobkoch sú hebrejské, slovenské, nemecké a maďarské. Zo symbolov sa vyskytujú žehnajúce ruky Kohenov, krčah Levitov s miskou, smutná vŕba, holubice a vence z ruží. Náhrobníky majú rôzne formy od jednoduchých, cez veľkolepé secesné pomníky až po bohato florálne dekorované.

V minulosti boli v Žiline dve náboženské obce - neologická a ortodoxná. V bývalej ortodoxnej synagóge na ulici Daniela Dlabača bolo v roku 1996 otvorené Múzeum židovskej kultúry. V modlitebni je zachovaný pôvodný mobiliár s geometrickým dekorom dvadsiatych rokov. Od ženskej časti ho predeľuje drevený raster - mechica. Uprostred ortodoxnej modlitebne je umiestený almeron, kde sa čítalo z posvätnej Tóry, ktorá sa sem prenášala pred bohoslužbami zo Svätostánku, umiestneného vpredu na východnej strane. Lavice sú usporiadané v radách a smerujú čelom k Svätostánku. Návštevníci môžu vidieť okrem iných pamiatok aj posvätnú Tóru a svadobný baldachýn z roku 1907.

Ojedinelou pamiatkou európskeho významu je budova neologickej synagógy od svetoznámeho berlínskeho architekta prof. dr. Petra Behrensa. Architekt bol inšpirovaný hrobom Ráchel, ktorý sa nachádza medzi Jeruzalemom a Betlehemom. Ústredný priestor bol určený pre 450 mužov a na galériách bolo miesto pre 300 žien. Hlavná sála je zakrytá kupolou s priemerom 16 a výškou 17,6 metra. V minulosti sa na budove a kupole nachádzali Dávidove hviezdy. Synagógu postavila žilinská firma A. Novák v rokoch 1928 - 1931 a stojí na mieste pôvodnej synagógy z roku 1881. Patrila k najmodernejším a najkrajším židovským stavbám na Slovensku. Je zapísaná v Ústrednom zozname národných kultúrnych pamiatok. Za pozornosť stojí spomenúť aj Židovskú ľudovú školu na Kuzmányho ulici, ktorá bola súčasťou školského systému v Žiline a svojou dobrou úrovňou prispievala k získaniu základného vzdelania nielen u židovských detí.

V roku 1931 vznikla žilinská Makabi, ktorá mala charakter nielen telocvičný a športový, ale aj kultúrny a vzdelávací. Makabi si v roku 1936 postavila vlastnú modernú telocvičňu, kde sa dnes nachádza bábkové divadlo.

Významnou pamiatkou na historickú udalosť je aj budova bývalého starobinca, dnes sídlo Židovskej náboženskej obce na Hollého ulici 9, kde prví utečenci z Osvienčima Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler napísali 32-stranovú správu o tom, čo sa dialo so židmi v Osvienčime. Správa sa dostala do celého sveta a poskytla informácie o masových vraždách, ktoré sa tam vykonávali počas holokaustu. Vrbova a Wetzlerova správa napísaná v Žiline je považovaná za jeden z najdôležitejších dokumentov z obdobia holokaustu.

Obdobie holokaustu v Žiline pripomína niekoľko pamätných tabúľ a pamätníkov. V roku 2004 bol za prítomnosti prezidenta republiky odhalený pamätník Cesta bez návratu, ktorý postavilo mesto Žilina na mieste bývalého zberného tábora. Autormi pamätníka sú Jakob Enyedi a Arieh Klein z Izraela. Z tohto tábora počas holokaustu od marca do apríla v roku 1942 deportovali viac ako 18 000 židov do nacistických vyhladzovacích koncentračných táborov.

Pri vstupe do budovy dnešného kláštora kapucínov na Mariánskom námestí sa nachádza pamätná tabuľa venovaná Rádu sestier sv. Vincenta de Paul za záchranu deviatich židovských detí počas obdobia holokaustu. Pamätnú tabuľu s úctou venovali zachránení a ich potomkovia z Izraela. Dňa 27. januára 2010 rehoľnej sestre Agáte (Anna Matúšková) udelil štát Izrael a Pamätník holokaustu - múzeum Jad Vashem in memoriam najvyššie izraelské štátne vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi. Ocenenie, pamätnú medailu a diplom prevzala za sestru Agátu jej príbuzná v Primaciálnom paláci v Bratislave. Meno sestry Agáty je vytesané do Múru cti v Záhrade spravodlivých v múzeu Jad Vašem.

Autor: Jozef Feiler


Zdroj: Žilinský večerník, č. 25, str. 3, dňa 22. 6. 2010