Štefan Pleško
Štefan Pleško - zakladateľ plachtárstva na Slovensku
Prvé ukážky lietania v Žiline sa uskutočnili pod vedením bývalého vojenského pilota z rokov 1914 – 1918 Huberta Kráľa. Boli to ukážky balansovania a prízemné skoky na klzáku na futbalovom ihrisku na Strelnici v Žiline (dnešný futbalový štadión MŠK Žilina).
Jeho nástupcom bol Žilinčan Štefan Pleško. Pleško ako študent Vysokej školy technickej v Prahe získal letecké skúsenosti a výkonnostný stupeň B na letisku Raná u Loun. V Žiline vytvoril okolo seba skupinu nadšencov a záujemcov o plachtársky výcvik. Patrili k nim Štefan Cesnejk, Pavol Poliaček, Ján Budík, Bartolomej Klein, Vatkerty a ďalší mladí chlapci. Boli to najmä modelári, ktorí sa združovali na žilinskej reálke pod vedením profesora Smilaura.
Nadšenie a obrovský záujem o lietanie prejavili aj niektorí dôstojníci v žilinských kasárňach. Veliteľ žilinskej posádky major Čeněk Vymetal zorganizoval zbierku medzi občanmi Žiliny a členmi Masarykovej leteckej ligy (MLL) na zakúpenie dvoch klzákov Zlín V a jedného štartovacieho lana. Klzáky boli uskladnené v žilinských kasárňach, odkiaľ ich mladí žiaci pilotovania nosili do terénu aj do vzdialenosti 3 kilometre. Nadšenie a túžba po lietaní prekonali všetky útrapy.
Žilinskí plachtári učili sa lietať pod dozorom inštruktora Štefana Pleška na vojenskom cvičisku Brezový majer (dnešné sídlisko Vlčince). Roku 1935 sa tu vybudovalo vojenské letisko. Na výcvik sa využívali menšie kopce Veľký Diel nad vojenským cvičiskom a kopec Dúbrava nad Bytčicou pri Žiline. Koncom jesene 1934 inštruktor Štefan Pleško štartoval pokusne z vysokého kopca Dubeň nad terajším futbalovým štadiónom MŠK Žilina. Po trojminútovom lete preletel ponad Váh a železničnú stanicu a pristál na futbalovom ihrisku pri Váhu. Bol to výkon, o ktorom dlho písala denná tlač.
Neskôr začal Pleško lietať z vysokého kopca Straník. Pristával na južnej strane pod Straníkom pri obci Teplička, neďaleko od sochy sv. Jána. Po niekoľkých takýchto letoch Štefan Pleško nadviazal spojenie s najlepším vtedajším plachtárom ČSR a športovým leteckým komisárom Ing. Elsnicom a pozval ho, aby si Straník a Dubeň vyskúšal. Tento plachtársky nadšenec prišiel na Straník roku 1934. Štefan Pleško mu predviedol let za juhovýchodného vetra na klzáku Zlín V a plachtil pol hodiny nad Straníkom a Dubňom. Pristál pri soche svätého Jána v Tepličke. Tento let mu športový komisár Elsnic uznal ako splnenie výkonnostnej podmienky stupňa C. Štefan Pleško sa stal prvým plachtárom a nositeľom tohto stupňa na Slovensku.
Ing. Josef Elsnic potom na svojom vetroni Kasel 20 lietal skúšobne nad Straníkom a Dubňom 2,5 hodiny. Po tomto lete vyhlásil športový letecký komisár Elsnic vyhlásil Straník za najvýhodnejší plachtársky terén nielen v Československu, ale aj v Európe. Ihneď zariadil, aby sa na severnej strane pod Malým Straníkom postavil hangár. Otvorili ho už 24. augusta 1935. Zásluhou vynikajúceho pražského plachtára a medzinárodného športového leteckého komisára sa na Straníku v nasledujúcom roku konali III. Celoštátne preteky v plachtení na Straníku pri Žiline. Pretekov sa zúčastnilo 17 družstiev z celého Československa (čomu sa podrobne venovala česká tlač z júla 1936).
Na uskladnenie vetroňov postavili postavili pod Straníkom ešte jeden hangár. Neskôr tu vybudovali i továreň na výrobu vetroňov a opravovňu lietadiel, kde sa robili generálne opravy klzákov a vetroňov pre celé Slovensko.
Dnes Štefana Pleška právom považujeme za zakladateľa plachtárstva na Slovensku. Jeho zásluhou sa stal Straník vynikajúcim plachtárskym strediskom ČSR a vznikla tu Ústredná plachtárska škola (ÚPŠ) na Slovensku. Takmer všetci vojenskí letci a letci Československých aerolínií na Slovensku sa v plachtení vyškolili na Straníku.
Zdroj: Pecko, M.,: "História Žiliny – Z dejín letectva a parašutizmu v Žiline", Žilina: EDIS – vydavateľstvo Žilinskej univerzity v Žiline, 2005, s. 7 - 10.
