MUDr. Pavol Radosa — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

30/89

MUDr. Pavol Radosa

premietanie (slideshow)
MUDr. Pavol Radosa

Pamätná tabuľa venovaná primárovi Detskej polikliniky v Žiline MUDr. Pavlovi Radosovi

Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline
(Foto: 3. 4. 2014)

Pavol Radosa sa narodil 8. marca 1909 v Bystričanoch pri Prievidzi. Po skončení lekárskej fakulty v roku 1936 v Bratislave začal pracovať ako asistent na Detskej klinike v Bratislave. 34 ročný prichádza v roku 1942 do Žiliny ako primár detského a infekčného oddelenia. Detské a infekčné oddelenie prevzal vo veľmi zlom stave, a tak položil základy na vybudovanie moderného detského oddelenia. V roku 1945 odmietol ponuku, aby viedol detskú kliniku v Bratislave. Povereníctvo zdravotníctva ho v roku 1947 vyslalo na 5. medzinárodný svetový kongres pediatrov a na 5-mesačný študijný pobyt na detských klinikách v New Yorku. Počas neho videl rozdiely medzi zdravotníctvom na Slovensku a v USA. Aj napriek ponuke na trvalé pôsobenie na detskej klinike v New Yorku sa rozhodol vrátiť späť do Žiliny. Mal cieľ vybudovať v Žiline modernú detskú nemocnicu. V roku 1953 po reorganizácii zdravotníctva bol menovaný do funkcie krajského odborníka pre Žilinský kraj. Jeho zásluhou postupne v priebehu rokov vzniká samostatné infekčné oddelenie, detské pľúcne, biochemické a novorodenecké oddelenie. Za jeho dlhoročnú a záslužnú prácu mu v roku 1969 udelili vyznamenanie „Zaslúžilý lekár“ a pri príležitosti dožitia 60. ročného jubilea mu mesto udelilo Pamätnú plaketu mesta Žiliny. V roku 1972 po 30-ročnej práci jeho veľkého úsilia bolo v Žiline vybudované detské oddelenie s poliklinikou a detské pľúcne oddelenie.
V roku 1976 mu emigroval syn - lekár. Komunisti s vedením nemocnice ho začali perzekuovať a politicky prenasledovať. Navyše bol hlboko veriaci človek. Jeho doterajšia práca pre nemocnicu a mesto, všetky zásluhy a vyznamenania boli zabudnuté. Po odvolaní z funkcie primára po 33 rokoch ho vedenie nemocnice prepúšťa aj zo zamestnania. V tom čase mu ešte tri z deviatich detí študovali na vysokej škole. Po súdnom procese vedenie nemocnice spor prehralo, a preto zriadili účelové miesto konziliára, ktoré neskoršie v roku 1977 zrušili. Z nemocnice nastupuje na krátkodobé zastupovanie na rôznych pediatrických obvodoch. Nakoniec zostal v Štiavniku, kde pracoval až do roku 1988.
Z oblasti pediatrie napísal knihe Dieťa v zdraví a chorobe, ktorá bola vydaná v roku 1981 a tiež v roku 1987. Po odchode na dôchodok vo veku 79 rokov, si našiel miesto ešte v cirkevnom zbore. Zomrel ako 80-ročný 4. mája 1989. Po zmene politického režimu mu bola na budove detského oddelenie v nemocnici namontovaná pamätná tabuľa.



Kategórie
Publikované
Rozmery 800*600
Návštev 1473

[0] Komentárov

Pridať komentár