Mariánske námestie

História Mariánskeho námestia

Mariánske námestie je historicky najcennejším celkom v meste. Spolu s deviatimi ulicami, ktoré z neho vychádzajú a ďalšími dvanástimi, ktoré na ne nadväzujú, tvorí námestie historické jadro mesta. Námestie vytvára vďaka zachovalým arkádam a laubniam (pôvodne nazývané podsiene), štvorcovému tvaru a nehnuteľným kultúrnym pamiatkam, pre návštevníkov i obyvateľov mesta osobitnú atmosféru a pocit jedinečnosti.

Vznik námestia nie je písomne doložený. Podľa výsledkov archeologických výskumov je isté, že námestie a priestor okolo neho boli obývané už v období pred vznikom mestského zriadenia, ktoré podľa doterajších výskumov vzniklo okolo roku 1290. V tomto čase už bol postavený farský kostol, dnes zasvätený Najsvätejšej Trojici. Tento iste vznikol a bol postavený pre obyvateľov sídliacich v jeho bezprostrednej blízkosti, na rozdiel od Kostola sv. Štefana, ktorý slúžil pre široké okolie okolitých menších osád. Mierne vyvýšená poloha námestia, blízke vodné zdroje (Studničky, blízke dva potoky - Všivák a potok tečúci z Hlín okolo námestia vedúci cez Kálov a Štôlňu, jazierko na dnešnom Hlinkovom námestí, studňa na Hornom vale, neskôr boli vybudované ďalšie studne priamo v pivniciach domov), križovatka ciest v smere na Moravu, Rajeckú dolinu, Košice a Bratislavu vytvárali predpoklady na vznik centra mesta v tomto priestore.

Námestie bolo minimálne od polovice 13. storočia centrom obchodu, trhov, remeselnej výroby, neskôr i sídlom samosprávy a bydliskom najbohatších a najvýznamnejších Žilinčanov. Až do roku 1900 bolo námestie menované ako rínok, rink alebo hlavné námestie – fötér. Potom dostalo meno po Františkovi Jozefovi, od r. 1919 to bolo Námestie slobody (pri premenovaní ulíc v r. 1919 Námestie svobody), po r. 1946 Námestie Dukla, od r. 1991 Mariánske námestie na počesť sochy Nepoškvrnenej Panny Márie – Immaculaty. Tú postavili v r. 1738 zásluhou fi nančného daru Žilinčana Jozefa Matulaja. Autorom sochy bol kamenár Václav Petráš z Řetechova pri Uhorskom Brode a rezbár Jozef Veisman.

Prvé písomné zmienky o námestí a domoch na ňom sú v Žilinskej knihe. Pomenovanie rínok a dom na ňom je z r. 1464, kamenný a drevený dom v Žiline sa spomína v r. 1454. Z tohto obdobia nie je dostatok písomných informácií, ktoré by potvrdzovali, že na gotických kamenných pivniciach boli všetky domy na námestí murované. Po veľkom požiari v r. 1521 sa začala renesančná prestavba domov, ktoré boli už určite murované, čomu zodpovedala predajná cena. Napr. v šesťdesiatych rokoch 16. stor. sa pohybovali ceny domov od 10 do 120 zlatých, koncom storočia sa predal dom na námestí za 270 zlatých. Ceny domov sa postupne zvyšovali, pretože 17. stor. bolo storočím rozkvetu mesta. Ani v 18. a v prvej polovici 19. storočia ceny domov neklesli, najmä z toho dôvodu, že majiteľmi sa stávali príslušníci šľachty, zemianskych rodín a bohatí štátni úradníci, lekárnici, lekári a obchodníci. V 18. stor. až do r. 1850 ceny domov na námestí boli od 1000 do 4000 zlatých, samozrejme v závislosti od stavu i ponuky. Ceny domov sa po liberalizácii zákonov o pobyte v roku 1848 zvýšili, pretože do mesta sa prisťahovalo množstvo bohatších Židov, ktorí sa usilovali kúpiť práve domy na námestí. V roku 1941 z 21 obytných domov na námestí vlastnili Židia 14 domov. Ceny domov boli na prelome 19. a 20. storočia okolo 10 000 zlatých, po r. 1918 okolo 200 000 – 600 000 Kčs.

Pre rast významu mesta i námestia bolo dôležité privilégium od Ľudovíta I. z r. 1357, ktorým povolil konať v meste jarmok. Tento jarmok a ďalšie neskôr povolené jarmoky sa konali postupne v priebehu roka na námestí, podobne ako bežné trhy. Námestie bolo centrom trhov ešte i v období I. Česko- -slovenskej republiky, i keď trhy s dobytkom presunuli za evanjelický kostol ku bitúnku. Kým v období feudalizmu, ale i neskôr, boli domy na námestí i remeselnými dielňami, postupne, najmä od konca 19. stor., sa stali centrom obchodu, bankových inštitúcií, poisťovní, advokátov, lekárov, lekární a pod. Tento stav sa ešte zvýraznil po r. 1918. Napríklad v r. 1930 priamo na námestí malo sídlo 6 bánk a množstvo malých i veľkých obchodov, dokonca i nové účelové obchodné budovy postavené na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia ako bola f. Baťa (1928), odevy Preiss (1934) ako i účelové budovy bank postavené R. Szélom (1932) a T. Ružičkom (1927). Bezpochyby účelové budovy z pôvodne obytných vznikali na námestí už skôr, len čiastočne mali i obytné priestory. Z 18. storočia to boli budovy jezuitského kláštora (sirotár) a kostola, budova pánskeho domu, mestský dom, budova banky Žilinská pomocnica asi z roku 1894, ktorá po zlúčení prešla pod Tatra banku. Účelovo bola využívaná i budova domu, čiastočne zmenená na poštu od roku 1835 do konca 19. storočia rodinou Bittšanských a tiež budova lekárne K zlatému orlovi. Vo viacerých domoch boli pohostinstvá, sklady vína a pod. Medzi účelové budovy treba zaradiť samozrejme radnicu, dnešná je postavená v r. 1893-1894, keď pôvodná renesančná bola pre narušenú statiku zbúraná okrem pivníc. Bolo to sídlo orgánov mesta, archívu, mestských sluhov, bola tu i krčma, väznica tzv. šupáreň a iné. Až do postavenia finačného paláca v roku 1931 tu sídlili i predstavitelia mesta. Stará radnica bola potom v zlom stave, rekonštrukciou v rokoch 1976 - 1977 sa obnovila jej funkčnosť, boli tu dve sobášne sály, veľká na poschodí slúžila i na zasadnutia pléna MsNV. Ďalšou rekonštrukciou v r. 1992 získala radnica dnešnú podobu a opätovne sa stala sídlom primátorov. Mesto získalo v roku 1731 obytný dom s dnešným číslom č. 31 - je na ňom slovenský znak, ktorý slúžil ako mestský dom na ubytovanie hostí, vojska, bolo tu pohostinstvo a zasadali tu rôzne spolky a politické strany.

Rozvojom priemyslu po r. 1873 a následnom raste počtu obyvateľov sa z námestia spolu s dnešnou Národnou ulicou stalo veľké obchodné centrum mesta. V dvadsiatych rokoch minulého storočia skončilo ustajňovanie dobytka a zvierat v zadných častiach domov, na námestí jazdili autá. Pri soche Immaculaty sa vybudovali dve benzínové stanice. Vydláždením chodníkov námestia v r. 1910 s pieskovcovými štvorcovými platňami z Medzibrodia a ostatnej časti námestia čadičovými kockami, vybudovaním vodovodu z Turia (1908), následnou kanalizáciou, elektrifi káciou a výsadbou stromov centrum mesta dostalo modernejší charakter. Námestie prešlo veľkou rekonštrukciou i v rokoch 1941-1943, keď boli časti pod laubňami - chodníky vydláždené travertínom, uskutočnila sa rekonštrukcia elektrickej siete, reštaurovala sa Immaculata a urobil sa na jej spodnej časti nápis, ktorý je tam i dnes a ktorý nahradil nápis z roku 1900. V roku 1943 vymaľovali fasády všetkých domov.

Námestie a jeho výstavbu ovplyvnili rôzne udalosti. Do r. 1797 bolo v meste 7 veľkých požiarov. Skazu priniesol ďalší v r. 1848, keď boli úplne zničené tri domy a ostatné boli tiež poškodené. Zemetrasenie v r. 1858 a požiar v r. 1886 tiež poškodil domy na námestí a po ňom sa už neobnovili sedlové strechy so štítmi a mesto nariadilo jednotné plechové šikmé strechy. Tieto požiare vznikli i v dôsledku čiastočného nedostatku vody priamo na námestí, stavebnými prvkami, zlou protipožiarnou ochranou, nevhodnými výrobnými činnosťami a inými faktormi. Na námestie v r. 1613 priviedli drevenými rúrami vodu z Hradiska. Dve studne, dnes opäť obnovené, boli vybudované asi na prelome 17. a 18. stor. spolu s nádržou na zachytávanie tejto vody. Až zachytením prameňa na Studničkách a vybudovaním vodovodu z Turia v roku 1908 sa situácia zlepšila.

Najstaršie známe vyobrazenie námestia je z r. 1747 - Ruttkayova mapa, ktorá je v Považskom múzeu. Vyobrazenie námestia z r. 1779 je od geometra Karola Hauera, ktorého otec vlastnil tiež jeden z domov na námestí. Je podrobnejšia oproti Ruttkayovej mape a sú tu vyobrazené všetky domy na námestí vo vtedajšej podobe. Okolo obrazu je latinský nápis – v preklade: „Tento umelecký obraz mesta, na ktorom sa skvie perfektná práca, roznecuje on hrdosť obyvateľov mesta Žiliny. Mladý Karol Hauer, ty ho v meračskom štúdiu tak vnímavo stvárňuješ, aby sa mohol zapáčiť i tomu, kto nevidí.“ Na obraze je aj socha Immaculaty, praniera a dvoch studní. Text pri studni v preklade: „Skutočnosť to dosvedčuje, že voda čerpaná z tejto studne samovoľne preteká do nádrže“, pričom v latinskom texte sa skrýva chronostikum s datovaním stavby – eXIst hoC fonte effUsa aqUa defLUIt InCIsternaM. (XI = 11, C = 100, V-U = 5, D = 500, L = 50 a M – 1000) spolu teda 1779. Pri druhej studni je ďalší nadpis: Iste qUoqUe CUM prIore DeserUIt pUbLIC – čo je spolu rok 1779 a v preklade je to: „Tento hľa tu, už pri samom žriedle sa z povrchu stráca z očí.“ Spomínaný pranier bol odstránený pri pobyte Slovenských dobrovoľníkov začiatkom januára 1849. 4. januára 1849 vystúpili na improvizovanej tribúne na námestí pred vtedajšou lekárňou Ľ. Štúr a Hurban a predniesli prejav o cieľoch slovenských povstalcov. Námestie bolo v stredoveku i vo feudalizme najväčším sídelným celkom mesta. Pôvodne tu bolo 40 domov, po prestavbách tu bolo v r. 1850 spolu 35 objektov, dnes je na námestí 32 objektov. Iba na severnej strane námestia ostalo pôvodných 10 parciel s 10 domami. V r. 1850 tu bývalo 248 ľudí, z toho bolo 56 chovancov v sirotári. V r. 1938 bývalo na námestí 296 ľudí (bez chovancov sirotára). V súčasnosti je tu trvalo prihlásených len 14 ľudí. Po r. 1945 neboli na námestí výraznejšie stavebné úpravy okrem výstavby dnes už neexistujúcej fontány. Do stredu mesta sa postupne nasťahovali obchody, sídla úradov, podnikových riaditeľstiev a pod. To spôsobilo postupné vyľudňovanie námestia, nakoľko i niektorí obyvatelia predali svoje domy a odsťahovali sa. Významný je i fakt, že mnohí majitelia – Židia sa po vojne nevrátili, domy boli zoštátnené a pridelené štátnym podnikom alebo komunálnym podnikom, pričom boli obhospodarované Domovou správou mesta, čo viedlo k devastácii budov. Väčší pohyb ľudí existoval na námestí len počas pracovnej doby, večer bolo námestie vyľudnené. Boli tu sídla podnikov – Odevy – Otex, pamiatkový ústav, cestovná kancelária, galéria, MsNV, predtým štátne lesy a pod., ale najmä obchodná sieť. V niektorých domoch ostali obchody s tovarom, ktorý sa tam predával v minulosti - drogéria, odevy, predajne látok, holičstvo a pod.

Na potrebu rekonštrukcie a obnovy námestia boli spracované viaceré štúdie, ktoré riešili obnovu námestia – medzi nimi treba spomenúť štúdiu Štátneho projektového ústavu Bratislava pre výstavbu miest a obcí z roku 1957, štúdiu SÚPSOP z roku 1974, Dislokačnú štúdiu MsNV z roku 1982, Pamiatkový prieskum PUK z r.1985-1987 a Zásady pamiatkovej starostlivosti MPR Žilina, ktoré vypracoval v roku 1988 ŠUPS Bratislava. Tento materiál nepožadoval obnovu historického jadra a námestia do stavu pred rokom 1886, ani obnovu striech so štítmi. Preto skupina Žilinčanov vyzvala listom vedenie mesta o obnovu námestia s domami so štítmi a pri 3 funkcionalistických domoch ich vhodne zladiť s renesančnou kompozíciou námestia. Ďalej žiadali obnoviť polyfunkčnosť námestia, obnovu existujúcich bytov a výstavbu nových bytov pri obnove striech so štítmi. Výzva jednoznačne charakterizuje funkcionalistické objekty ako necitlivé a rušivé momenty v architektúre námestia. List bol uverejnený v Literárnom týždenníku 30. 9. 1988, č. 2. V tomto čase už námestie bolo súčasťou MPR, vyhlásenej vládou uznesením č. 194/1987 z 11. 9. 1987.

Spoločenské a vlastnícke zmeny po roku 1990 sa odzrkadlili i na Mariánskom námestí. Okrem zmeny názvu námestia na Mariánske námestie, schváleného zastupiteľstvom mesta 20. 11. 1991, bola prerokovaná 9. 8. 1991 i koncepcia ďalšieho výzoru námestia, pričom bola schválená koncepcia Stavoprojektu, ktorá počítala s úpravami budov so štítovými strechami, čiže stavom pred požiarom v r. 1886. Táto koncepcia sa potom v ďalších rokoch realizovala, i keď nie na všetkých budovách. V súvise s reštitučnými nárokmi prešli viaceré budovy na námestí do vlastníctva dedičov pôvodných vlastníkov a následne boli predávané. V roku 1992 17. 12. po dokončení rekonštrukcie starej radnice sa táto stala opätovným sídlom najvyššieho predstaviteľa mesta a rokovacím miestom mestského zastupiteľstva. 17. a 18. 12. 1992 vyhodnotila porota súťaž o rekonštrukciu námestia, pričom prvú cenu dostal návrh architektov Nezvala, Wisczora, Krajčovej a Krajča, podľa ktorého sa námestie rekonštruovalo v rokoch 1995 – 1997. V r. 1992 bol schválený i Územný plán Mestskej pamiatkovej rezervácie. V roku 1993 9. 12. bola na budove radnice odhalená nová tabuľa Privilégia pre žilinských Slovákov – Privilégium pro Slavis, ktorá nahradila staršiu tabuľu z roku 1981. Tá bola na radnici umiestnená pri príležitosti osláv 600. výročia vydania Privilégiá. V roku 1993 a v roku 1995 sa uskutočnil archeologický výskum námestia. V roku 1994 18. 11. bola na radnici inštalovaná zvonkohra. 2. 8. 1995 začali rekonštrukčné práce na stavbe Žilina pešia zóna a Mariánske námestie. Preberacie konanie dokončenej obnovy námestia bolo 5. 12. 1997. Boli vymenené inžinierske siete, námestie ako pešia zóna bolo pokryté čadičovými kockami kombinovanými so žulovými blokmi, obnovené elektrické osvetlenie, obnovené dve studne s hĺbkou 10,4 a 12,7 metra, celkove v hodnote 59,7 mil. Sk. Začala sa i výstavba novej fontány, dokončená bola v roku 1998 - autori Nezval a Wisczor. Táto nahradila fontánu z r. 1966. Pôvodne tu stála menšia fontána už od r. 1946. V roku 1996 začala asanácia funkcionalistickej budovy býv. banky a MsNV, nahradená v roku 2001 novým polyfunkčným domom. 27. 1. 1999 bola odhalená pamätná tabuľa venovaná vystúpeniu Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v Žiline 4. 1. 1849. 15. 9. 2002 bola odovzdaná po rekonštrukcii socha Immaculaty, ktorá bola predtým obnovovaná v r. 1989-90, 1941 a 1900. V r. 2006 bola odhalená pamätná tabuľa na jezuitskom kláštore na pamäť záchrany židovských detí sestričkami Rádu sv. Vincenta v tejto budove v období II. svetovej vojny. 10. 6. 2006 bola odhalená nová fontána miesto fontány z r. 1998. Fontána je od Drahomíry Berákovej. Od roku 2007 začala inštalácia tabúľ na jednotlivých domoch námestia, ktoré majú informatívny charakter o histórii a architektúre domov.

Základné slohy jednotlivých domov:

Východná strana:

1 - gotický, eklektika, 1894-radnica 2 - renesančný, eklektika, koniec 19. st., nová štítová strecha 3 - gotický, koniec 19. st., nová štítová strecha 4 - gotický, koniec 19. st., nová štítová strecha 5 - pôvodne 3 enesančné domy, po ich asanácii v r. 1932 postavená funkcionalistická budova, ktorej asanácia sa uskutočnila v r. 1996-1998. V r.2001 dokončená stavba súčasnej budovy 6 - goticko - renesančný, koniec 19. st., nová štítová strecha 7 - goticko - renesančný, koniec 19. st., nová štítová strecha, dva kamenné portály 8 - goticko - renesančný, nová štítová strecha

Severná strana:

9 – goticko – renesančný, nová štítová strecha, kamenný portál 10 – goticko – renesančný, nová štítová strecha 11 – gotický, novostavba, nová štítová strecha 12 – renesancia, romantizmus, nová štítová stecha 13 – renesancia 14 – renesancia, romantizmus, nová štítová strecha 15 – goticko – renesančný 16 – renesančný, prestavba r. 1927 17 – goticko – renesančný, 18 – goticko – renesančný, nová štítová strecha

Západná strana:

19 – gotický, renesančný, klasicistický 20 – gotický, renesančný, klasicistický, nová strecha 21 – funkcionalizmus, novostavba v r. 1927 po asanácii renesančného domu 22 – barokový kostol Obrátenia sv. Pavla, postavený v r. 1743 - 1754, vysvätený 1749, v suteréne gotické pivnice a kamenný portál 23 – barokovo – klasicistický kláštor, v suteréne gotické pivnice, postavený v r. 1743 - 1750 24 – renesančný – barokový klasicizmus, pivnice gotické. Stojí na mieste pôvodných dvoch samostatných domov.

Južná strana:

25 – goticko – renesančnýbarokový, nová sedlová strecha 26 – renesančno – klasicistický, nová štítová strecha 27 – funkcionamizmus, dom postavený v r. 1933 miesto pôvodného renesančného domu 28 – goticko – renesančný – klasicistický 29 – goticko – renesančný – klasicistický 30 – renesančno – klasicisticko – barokový, nová štítová strecha 31 – goticko – renesančný, nová sedlová strecha 32 – goticko – renesančný, dom postavený po asanácii renesančného domu asi v r.1894

Mariánske námestie má bohatú históriu. Bolo svedkom mnohých významných udalostí, prechádzali ním panovníci, ale i vojská uhorské, rakúske, ruské, poľské, české aj slovenské. Námestie bolo a je predovšetkým miestom obchodu, práce, ale i stretávania Žilinčanov i návštevníkov mesta. Domy na námestí neposkytovali len bývanie, ale boli i výrobným a obchodným miestom.

Mgr. Peter Štanský, MV SR, Štátny archív Bytča, pobočka Žilina

Zdroj: Žilinský večerník, číslo 36, strana 26, 4. 9. 2007, ročník XVI.