Žilinské banky

Žilinské banky

Žilina ako ju nepoznáte

Prudký rozvoj priemyslu v oblasti Žiliny koncom 19. a začiatkom 20. storočia si vyžiadal vznik peňažných ústavov. Priekopníkom vo sfére bankovníctva bola Žilinská sporiteľňa a úverný ústav, úč. spol., založená v roku 1870 (riaditeľ Rosenfeld). Rok po založení mala obrat 752 554 zlatých, dokázala svoju životaschopnosť a vytvorila si možnosti (základňu) pre priemyselné a finančné podnikanie.

Pomocný spolok založený v roku 1873 (riaditeľ V. Zaymus) bol menším peňažným ústavom s dosahom takmer len na Žilinu, no značne podporil podnikavosť Žilinčanov. Jeho základný kapitál bol 160 000 rakúskych korún, no už v roku 1900 dosiahol celkový obrat 10 547 138 korún, vklady činili 2 060 784, zmenky 1 460 056 a hypotekárne pôžičky 499 708 rakúskych korún.

Napokon sa však Žilinský pomocný spolok dostal do skupiny podnikov, ktoré ovládla Tatra banka, založená v Martine roku 1884. „Žilinská pomocnica“ bola umiestnená v meštianskom dome č. 32 na Mariánskom námestí, ktorý projektoval taliansky architekt Colleto. Keď sa v roku 1919 zlúčila s Tatra bankou v Martine, stala sa filiálkou tejto banky.

Už na rozhraní storočí nastal trend, že veľké banky pohltili menšie a uplatnili sa najmä v priemysle. Viaceré banky a sporiteľne na Slovensku sa dostali do závislosti Uhorskej obchodnej banky v Budapešti, ktorej vplyv bol markantný predovšetkým v priemysle (napríklad Uhorská továreň na vlnené látky, vojenské súkna a pokrovce v Žiline mala od nej úver s podmienkou, že môže hocikedy nazrieť do firemných kníh a podnik musí vykonávať svoje finančné manipulácie prostredníctvom Obchodnej banky).

Na začiatku 20. storočia vznikla v Žiline Považská agrárna a priemyselná banka (1901). V roku 1929 odkúpila tri domy v Burianovej medzierke a po asanácii na ich mieste v roku 1932 postavila v roku 1932 podľa návrhu architektov Friedricha Weinwurma a Ignáca Vécseia trojposchodovú budovu banky, ktorá funkcionalistickou architektúrou narušila architektúru námestia. V roku 1996 ju zbúrali.

Prvá komunálna banka postavená pôvodne (1911) pre obchod Bena Marera, dnes novoopravená secesná budova Prvej komunálnej banky na rohu Hodžovej a Hurbanovej ulice známa pod názvom „Finančný palác.“ Stavali ju v rokoch 1930-31 podľa projektu Michala Maxmiliána Scheera vo funkcionalistickom poňatí modernizmu.

Úverná banka, úč. spol., vznikla v roku 1906. Od roku 1911 sídlila v dome č. 20 na rohu Hodžovej a Hurbanovej ulice a v roku 1919 bola premenená na Slovenskú banku. V roku 1922 sa presťahovala do novopostavenej budovy pri železničnej stanici v Žiline (vyústenie Dlabačovej ulice). V r. 1935 zbankrotovala. Potom v nej sídlil Okresný súd a Štátne notárstvo v Žiline. V roku 1912 zaznamenávame v Žiline Dunajskú banku a odbočku Ružomberskej sporiteľne.

Pobočka Poľnohospodárskej banky v Žiline sídlila v pôvodne jednoposchodovej budove s vežičkou na rohu Ulice Jána Milca a Národnej ulice, ktorú dal postaviť podnikateľ Grun. Na začiatku 20. storočia bola v nej umiestnená Hornozemská ministerská expozitúra s pôsobnosťou pre stolice Trenčiansku, Oravskú, Liptovskú a Zvolenskú. V tejto budove bolo od konca decembra 1918 do 3. 2. 1919 druhé žilinské sídlo Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska.

Pobočka Slovenskej sporiteľne sídli v budove na Hurbanovej ulici v Žiline postavenej okolo roku 1910. Najprv tam bol hotel Karas, potom hotel Tatra, až napokon Topoľčianska piváreň. Zaujímavú históriu má neoklasicistická budova na Legionárskej ulici v Žiline postavená v roku 1912 pre filiálku Rakúsko-uhorskej banky. V období predmíchovskej ČSR tam bola filiálka Národnej banky česko-slovenskej, po 2. svetovej vojne Štátnej banky československej, po 2. svetovej vojne Štátnej banky česko-slovenskej, potom pobočka Obchodnej banky a v súčasnosti je tu opäť filiálka ČSOB.

Dušan Halaj, CSc.

Zdroj: Žilinský večerník, č. 44, str. 12, , dňa 28.10.2008