Žilinská synagóga

Z Žilina Gallery Wiki
Verzia z 18:03, 27. december 2008, ktorú vytvoril Admin (Diskusia | príspevky) (Nový text)

(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Historické klenoty mesta


Žilinská synagóga

Pri pohľade na sivú budovu synagógy v Žiline na rohu ulíc Jozefa Miloslava Hurbana a Kuzmányho len málokomu zíde na um, že tento objekt je unikátnou kultúrnou pamiatkou na Slovensku. Mohutná budova zároveň pripomína niekdajšiu ekonomickú silu a početnosť členov židovskej náboženskej obce v meste.

Prvá písomná zmienka o židovských obchodníkoch na území dnešného Slovenska pochádza z 10. storočia. V Uhorsku sa Židia mohli usadzovať len na kráľovskej pôde, pod hradmi a v mestách, ktoré boli sídlom biskupov. Usadzovali sa najmä v kráľovských mestách, ktoré ležali na obchodných cestách. Tak napr. v Nitre už asi v 11. storočí tvorili samostatnú obec, neskôr sa usadili aj v Prešporku a Trnave. Podobne, ako z iných krajín, aj z Uhorska ich niekoľkokrát pod najrôznejšími zámienkami vypovedali, avšak po zaplatení osobitnej dane im vždy povolili návrat. Dôvodom bola ich kapitálová zdatnosť a storočnou tradíciou vypestovaná schopnosť účinne sa zapojiť do hospodárskeho a obchodného života krajiny, z čoho ťažil panovník a veľkí feudálni vlastníci.

Židia postupne prenikli aj do zemepánskych mestečiek, medzi ktoré od r. 1526 definitívne patrila i Žilina, a aj do obcí. V r. 1699 v Žiline žilo 2 682 obyvateľov, k židovskému náboženstvu sa však neprihlásil ani jeden občan.

V r. 1798 bola potvrdená stará výsada, že v Žiline môžu bývať len dve židovské rodiny, čím sa mesto bránilo pred konkurenciou židovských obchodníkov. Na začiatku 19. storočia sa táto výsada ešte dodržiavala. Podľa slovenského regionálneho historika, žilinského archivára a právnika Alexandra Lombardiniho (1851-1897) túto výsadu zrejme neporušil posledný feudálny majiteľ Žiliny (do r. 1820) a neskôr už len jej „ochranca" knieža Eszterházy, ale iná osoba, ktorá do mesta priviedla ďalšie židovské rodiny.

Podľa niektorých prameňov asi pred r. 1830 prišli do Žiliny dve židovské rodiny z Rajca, kde v tých časoch bola silná židovská náboženská obec, ktorá tam mala aj synagógu. Po r. 1830 si Židia v Žiline postavili modlitebňu a v r. 1837 tu založili židovskú ľudovú školu.

V r. 1850 v Žiline bývalo 2326 obyvateľov (o 356 menej, ako pred 151 rokmi), z čoho bolo 2225 katolíkov, 1 evanjelik a už 100 židov (izraelitov). Podľa iných údajov v Žiline vtom istom roku žilo 2 495 osôb. Po r. 1850 skoro celý prírastok obyvateľstva v Žiline predstavovali židovskí prisťahovalci. V r. 1871 malo mesto až 443 židovských obyvateľov (15 %), pričom v r. 1869 v Žiline bývalo 2 870 osôb.

Zo štatistiky školopovinných detí v Žiline z r. 1892 vyplýva, že zo 603 žiakov sa 296 prihlásilo k slovenskej, 162 k nemeckej a 145 k maďarskej národnosti, pričom zo 162 žiakov, ktorí si uviedli nemeckú národnosť bolo 160 židovského vierovyznania (26,5 %).

Stará synagóga v Žiline stála na mieste dnešnej synagógy. V podstate bola klasickou stavbou 19. storočia so sedlovou strechou, ale s prvkami orientálnej architektúry (napr. štyri vežovité nadstavce na čelnej fasáde budovy). Výškou pripomínala jednoposchodovú budovu. Stavba bola rozsiahla temer ako terajšia nová synagóga, no stiesnená no malom priestore. Napriek tomuto nedostatku stará žilinská synagóga pôsobila honosným dojmom. Zo strany ulice bola neskôr ohradená zdobeným kamenným múrikom. Budova židovskej ľudovej školy sa nachádzala vo dvore synagógy.

Pri prvom sčítaní ľudu v novoutvorenej Česko-slovenskej republike, ktoré sa uskutočnilo v r. 1921, v Žiline napočítali 12 004 obyvateľov (podľa iných údajov 12 073 ľudí). Podľa náboženstva v meste prevažovali rímskokatolíci, ktorých tu žilo 9528 (79,4 %), pred židmi (1658 osôb; 13,8 %) o evanjelikmi augsburského vyznania (476 osôb; 4,0 %). Pri ďalšom sčítaní ľudu v r. 1930 v Žiline bolo 17 473 obyvateľov (uvádza sa i 17 451 osôb) z toho 13 285 rímskokatolíkov (76,0 %), 2480 židov (14,2 %), 984 evanjelikov (5,6 %) atď. Väčšia polovica občanov židovskej viery v Žiline sa z národnostného hľadiska nehlásila za Židov, ale najmä za Nemcov a Maďarov.

Podobne ako v iných slovenských mestách aj v Žiline boli židia väčšinou zamestnaní v obchode a peňažníctve, ďalej v priemysle a remeslách a v slobodných povolaniach (lekári, právnici a pod.). Viacerí obyvatelia okolitého vidieka vtedy miesto „Idem do Žiliny" s humorom hovorili: Idzem do Židiny". Počet občanov židovskej viery bol však vysoký aj v iných mestách no Slovensku. Napr. v r. 1930 ich v Bratislave žilo 12,0 percenta, Trnave 11,4 %, Nitre 11,1 %, Trenčíne 13,0 %, Košiciach 16,0 %, Prešove 18,2 percenta a v Michalovciach dokonca 29,2 percenta.

Početnej židovskej náboženskej obci v Žiline v druhej polovici dvadsiatych rokov už stará synagóga nevyhovovala. V žilinských židovských kruhoch nastali rozpory ohľadom zadania projektu novej synagógy. Nakoniec okolo r. 1930 bol projekt šťastnou náhodou zadaný významnému nemeckému architektovi prof. dr. Petrovi Behrensovi z Berlína. Vzhľadom na umiestnenie budovy do neatraktívneho terénu je Behrensov projekt synagógy v Žiline vrcholom majstrovstva. Preto je táto stavba označená za jedinečnú pamiatku svojho druhu z celoslovenského hľadiska.

Budova novej synagógy v Žiline bola postavená v r. 1933 až 1934 ako centrálna stavba, kde horizontálnu líniu architektonického členenia hmoty zdôrazňuje aj dvojfarebnosť použitého stavebného materiálu. Funkcionalistická architektúra budovy bola obohatená motívmi orientálnej islamsko-maurskej architektúry (kupola, cimburie). Kamenné murivo fasády, ochodze, schodište a veľká kupola s priemerom 18 metrov (pôvodne so šesťcípou hviezdou na vrchole) pôsobia mohutným dojmom a túto stavbu zaraďujú medzi najkrajšie svojho druhu vôbec.

Názov synagóga pochádza z gréckeho slova „synagóge", čo znamená zhromaždenie alebo zhromaždisko. Synagógy vznikli v období židovskej diaspóry (6 stor. pred Kristom) ako školy a náboženské strediská. K modlitbám a biblickým výkladom sa tu zhromažďujú veriaci najmä v sobotu a vo sviatok. Zhromaždení veriaci sú obrátení tvárou k Jeruzalemu. No východnom konci synagógy stojí posvätná archa s opismi tóry a s dvoma sedemramennými svietnikmi. Uprostred je vyvýšené miesto pre predčitateľa alebo kazateľa. Po stranách sa nachádza miesto pre veriacich, osobitne pre mužov a pre ženy. Synagógu vedie zbor starších na čele s archisynagógom.

Vysoké náklady na výstavbu novej honosnej synagógy v Žiline spôsobili, že za jedno trvalé miesto na sedenie sa platilo až 10 000 vtedajších korún. Budova bola zaťažená vysokou hypotékou (asi 2 milióny korún). Vzhľadom no to, že osi 2 200 žilinských židov zahynulo v koncentračných táboroch, zdecimovaná židovská náboženská obec nebola schopná hypotéku splatiť. Preto predstavitelia židovskej obce po skončení 2. svetovej vojny budovu synagógy odovzdali predstaviteľom Národného výboru v Žiline na kultúrne účely.

Pri adaptácii interiéru bývalej synagógy sa žiaľ nepostupovalo dosť citlivo. V novoupravených priestoroch sa potom uskutočňovali rôzne spoločenské a kultúrne podujatia mesta. Synagóga slúžila aj ako koncertná sieň. V r. 1962 tu zriadili aulu Vysokej školy dopravnej (dnes Žilinská univerzita). V r. 1973 interiér auly prebudovali do súčasnej podoby. Zadná prízemná časť budovy sa stala sídlom Okresného osvetového strediska.

V rámci reštitúcie vlastníckych vzťahov sa vlastníkom budovy koncom r. 1990 opäť stala židovská náboženská obec, ktorá budovu bývalej synagógy prenajala Mestskej správe kín v Žiline.

Keď pôjdete okolo žilinskej synagógy, spomeňte si, že autorom projektu tejto budovy je významný nemecký architekt, maliar, priemyslový návrhár, grafik a spoluzakladateľ secesie profesor dr. PETER BEHRENS (1868-1940), ktorý v štýle konštruktivizmu projektoval budovy z ocele a skla a vypracúval návrhy priemyslových výrobkov. Továrne vybudované podľa jeho návrhov patria medzi prvé novodobé priemyselné stavby, ktoré sú súčasne aj významnými architektonickými dielami (napr. turbínová hala AEG v Berlíne z r. 1908-1909).

Žiakmi autora projektu žilinskej synagógy Petra Behrensa boli také svetové kapacity ako francúzsko-švajčiarsky architekt a teoretik funkcionalizmu LE CORBUSIER (vlastným menom Charles Edouard Jeanneret, 1887-1965), americký architekt, teoretik funkcionalizmu a priemyslový návrhár nemeckého pôvodu WALTER CROPIUS (1883-1969), nemecký a neskôr americký architekt moderných elegantných jednoduchých foriem LUDVIG MIES VAN DER ROHÉ (1886-1969), či americký architekt a umelecký priemyslový návrhár maďarského pôvodu MARCEL BREUER (1902 až 1981).

Ostáva len veriť, že po predpokladanej rekonštrukcii sa žilinská synagóga opäť stane šperkom a oku lanodiacou ozdobou mesta. Vysvetlivky: 1. Prešporok - oficiálny slovenský názov Bratislavy do r. 1919 2. funkcionalizmus - v umení a vo vede smer prihliadajúci na úlohu, na funkciu niečoho 3. Mauri - historické označenie obyvateľov severnej a severozápadnej Afriky a moslimských obyvateľov Pyrenejského polostrova 4. cimburie — ozdobný, zúbkovaný lem hradieb alebo veže 5. diaspóra - rozptýlenie Židov, ktorí sa od doby babylonského zajatia (586 rokov pred Kristom) usadzovali mimo územia Palestíny 6. archa - schránka 7. tóra - po hebrejsky „ thórá "; u židov označenie pre Pentateuch (Päť kníh Mojžišových) 8. hypotéka - pohľadávka zaistená nehnuteľnosťou 9. reštitúcia - obnovenie 10. konštruktivizmus - smer podporujúci kladnú tvorivú činnosť Výslovnosť cudzích príezvisk: Behrens - (bérens) Le Corbusier- (le korbizje) Gropius - (grópius) Mies van der Rohé — (mís fan der róe) Breuer- (brojer)


Autor: Ing. Gustáv Krušinský