Mestská tržnica

Z Žilina Gallery Wiki
Verzia z 17:40, 3. júl 2022, ktorú vytvoril Admin (Diskusia | príspevky) (Nový text)

(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

80 ROKOV MESTSKEJ TRŽNICE

Výnimočnou architektonickou stavbou Žiliny je budova mestskej tržnice. Jej výstavbou sa uskutočnilo úsilie mesta mať účelovú budovu na predaj poľnohospodárskych produktov. Preto sa vedenie mesta rozhodlo v roku 1939 postaviť najmodernejšiu tržnicu tej doby na Slovensku. Pozemok v strede mesta bol ideálny z hľadiska pešieho prístupu. Mesto kúpilo tri staršie domy na tomto mieste a dalo ich asanovať. Projekt tržnice vypracovali v roku 1939 architekti Ferdinand Čapka a Mikuláš Šesták. Model vystavený vo výklade Baťovho obchodu s obuvou na námestí vzbudil veľkú pozornosť. V dobovej tlači písali, že vystavovaný model predstavuje najmodernejšiu tržnicu na Slovensku s plochou až 2700 m2. Výstavba začala 8. apríla 1940 a bola ukončená koncom roka 1941. Základný kameň s kovovou schránkou s fotografiami, písomnosťami a mincami posvätil farár Tomáš Ružička 25. apríla 1940. Tržnicu vybudovala firma Werner – Katzian a stála mesto 2 500 000 Sk. Podľa plánu na poschodie viedli dve schodiská, jedna krytá polovica poschodia mala slúžiť pre obchody a druhá nekrytá časť bola určená ako letná terasa pre reštauračné účely. Na nekrytej časti na poschodí mali byť aj výstavy, zhromaždenia a hromadné akcie s kapacitou 5000 návštevníkov, rovnako aj na prízemí. Moderná dvojúrovňová budova so skeletovou konštrukciou mala kryté prízemie s viacerými obchodnými bunkami. Tu v počiatkoch predávali zeleninu bulharskí záhradníci. Na poschodí sa nachádzali otvorené nezastrešené predajné plochy prístupné dvoma bočnými schodiskami. Tu predávali ženičky z okolitých obcí hydinu, mliečne výrobky, zeleninu, ovocie a lesné plody aj po roku 1950. Práve tento trh utkvel v mysliach mnohých starších Žilinčanov, ktorí s nostalgiou spomínajú na sobotné nákupy na poschodí. Po roku 1949 prízemie tržnice využíval Žilinský obchod s ovocím a zeleninou. V roku 1959 vznikla myšlienka prebudovať prízemie na samoobsluhu s rozličným tovarom. Investorom stavby bol ZDROJ Žilina. Bola to prvá samoobsluha v meste s názvom Veľkopredajňa potravín Smer. Otvorili ju koncom roka 1960 a mala veľkú návštevnosť. Prvé poschodie sa naďalej využívalo na predaj zeleniny, ovocia a hydiny. V roku 1966 vybudoval ZDROJ nové skladové priestory pri samoobsluhe. Tržnica je zapísaná v zozname pamiatok od roku 1987. Mestská tržnica je stále v pamäti starších Žilinčanov, ktorí na ňu nostalgicky spomínajú, aj keď už dávno neplní pôvodný účel.

Autori: Peter Štanský a Jozef Feiler