Kostol sv. Štefana - kráľa

Z Žilina Gallery Wiki
Verzia z 22:26, 13. november 2012, ktorú vytvoril Admin (Diskusia | príspevky) (Nová stránka: == Kostol sv. Štefana - kráľa == '''Klenot z 13. storočia''' Kostol sv. Štefana - kráľa je najstaršou a najhodnotnejšie zachovanou architektonickou pamiatkou na území...)

(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kostol sv. Štefana - kráľa

Klenot z 13. storočia

Kostol sv. Štefana - kráľa je najstaršou a najhodnotnejšie zachovanou architektonickou pamiatkou na území mesta Žilina. Podľa zachovaných stavebných prvkov ide o neskororománsky kostol na dnešnej Závodskej ceste v lokalite „Rudiny“. Sakrálna stavba bola postavená v prvej tretine 13. storočia ako jednoliata stavba s pozdĺžnou loďou, štvorcovým chórom a polkruhovou apsidou (oltárna časť), tak ako ju poznáme i dnes. O kostole sa z minulosti tradujú viaceré chybné informácie, najmä, že stavba mala viac stavebných etáp. Známa je i povesť, že kostol dal postaviť uhorský kráľ Štefan I. (975 – 1038) na počesť víťaznej bitky, ktorú vybojoval s vojskom poľského kráľa Boleslava Chrabrého (992 – 1025) okolo roku 1025, ale zatiaľ ani toto, ani počiatky existencie kostola už z čias Veľkomoravskej ríše 833 – 907) sa ničím nepotvrdili.


Nikdy nestál v Závodí

V literatúre sa v minulosti chybne uvádzalo, že stojí v Závodí. Vždy to bol kataster Žiliny. Ďalším mylným názorom je i tvrdenie, že v jeho okolí sa rozprestierala stará Žilina, ktorá sa spomína už v roku 1208 pod názvom „terra de Selinan“. Pôvodnú Žilinu reprezentuje rozptýlené osídlenie sústredené okolo kostola vo väčšej i menšej vzdialenosti datované na prelome 12. a 13. storočia. Objavilo sa najmenej 5 až 6 polôh so stredovekou keramikou, ktoré v tomto období reprezentovali osadu Žilina – Žiliňany.

V roku 1762 kostol opravili, pôvodnú drevenú trámovú klenbu vymenili za tehlovú barokovú. Tiež zamurovali pôvodné vysoko osadené románske malé okná, nahradili ich barokovými väčšími oknami v stene pod pôvodnými a dali aj nové zariadenie v interiéri. V roku 1929 sa uskutočnila väčšia oprava kostola podnikom Františka Bednárika. V roku 1949 akademický maliar Mojmír Vlkoláček objavil v interiéri svätyne a chóre nástenné maľby, následne ich v roku 1950 čiastočne odhalil, v roku 1955 pod odborným dozorom úplne odokryl a v roku 1956 zreštauroval.


Výsledky výskumov prekvapili

V kostole sa vykonali viaceré výskumy. Pamiatkari po výskume v roku 1988 mylne tvrdili, že kostol bol stavaný v dvoch etapách, čo vyvrátil Mgr. Jozef Moravčík archeologickým výskumom vonkajšej strany kostola v roku 1995 a interiéru v roku 2000. Pri výskume v roku 1995 boli objavené základy stavby Kaplnky Božieho Tela, ktorá sa spomína v Žilinskej knihe v rokoch 1423, 1489 a 1508. Okolo stavby bolo identifikovaných 80 hrobov, z ktorých viaceré boli pod múrmi i vo vnútri kaplnky. Najstaršie hroby pochádzajú z 13. až 14. storočia, teda ešte pred vlastnou stavbou kaplnky, ktorú postavili najskôr koncom 14. alebo začiatkom 15. storočia. Kaplnka bola neskôr nahradená súčasnou kaplnkou z polovice 16. storočia, pri ktorej použili materiál zo staršej stavby. Pri výskume sa našli aj rôzne predmety už z konca 12. alebo začiatku 13. storočia. Patrí tu najmä vzácny bronzový prsteň s nápisom I-O-A-C-I-V-E, latinský nápis bol preložený ako Joannes cives – teda občan – mešťan Ján. Kaplnka až do svojho zániku okolo roku 1550 slúžila zároveň aj ako kostnica – karner, kde sa ukladali kosti zo starších porušených hrobov, pri opätovnom pochovávaní. V interiéri kostola sa pochovávalo až do 19. storočia, preto sa aj tu našlo veľa kostí. Pri výskume v roku 2000 Moravčík zistil, že stavba kostola mala len jednu stavebnú fázu, našiel sa i kamenný článok z pôvodného vchodu do kostola, ktorý bol na južnej strane – teraz je na západnej.


Nové prevratné objavy

V roku 2008 sa uskutočnil reštaurátorský výskum pod vedením Jozefa Doricu a v roku 2009 sa následne reštaurovali maľby kolektívom pod jeho vedením. Toto všetko prispelo k novým objavným nálezom v ikonografii kostola. Celkový výskum dokázal, že výzdoba nástennými maľbami vo svätyni kostola sa realizovala v štyroch etapách. Mojmír Vlkoláček odkryl a prezentoval v konche absidy (koncha je polguľový klenbový útvar uzatvárajúci absidu) dve etapy – prvú najstaršiu s gotickými lineárnymi prvkami a najmladšiu, ktorú predstavuje maľba štyroch, pravdepodobne uhorských svätcov. Dorica s kolektívom objavili a reštaurovali na vrchole konchy vo svorníku pôvodnú žehnajúcu ruku Pána. Taktiež zistili, že okolo svorníka nie sú slnečné plamene, ako sa doteraz prezentovalo, ale sú to 4 psie hlavy, ktorým z tlamy vychádzajú rebrá. To poukazuje na to, že túto výzdobu robili príslušníci rádu dominikánov, ktorí pôsobili v Kláštore pod Znievom v rokoch 1243 až 1248. Dominikáni (dominus – pán, canis – pes) majú vo svojom znaku dodnes čierneho psa s horiacou pochodňou v tlame. Preto pri reštaurovaní sa zachovala táto najstaršia lineárna maľba, takže dnes vidno v konche apsidy len rebrá ukončené tlamami psov a maľovaným svorníkom so žehnajúcou rukou Pána. Postavy svätcov neboli odstránené, len prekryté vápenným mliekom. Ďalej pri odkrývaní mladších vrstiev boli objavené a reštaurované dva konsekračné kríže (konsekrácia – vysvätenie), ktoré pribudli k doterajším trom známym krížom. Reštauroval sa i obraz Krista na vrchole klenby chóru, ako aj obrazy 4 apoštolov na južnej strane a 8 na severnej strane chóru.


Unikát v strednej Európe

Tieto aj ďalšie časti interiéru kostola sú mimoriadne vzácne a podľa vyjadrenia odborníkov nič podobné nielen na Slovensku, ale i v regióne strednej Európy neexistuje. Kresby apoštolov patria k najvzácnejším dokladom stredovekého umenia z prechodnej fázy románskeho maliarstva k rannému gotickému štýlu.

Kostolík je ohradený kamenným múrom so vstupnou bránou a s kruhovou baštou z polovice 16. storočia. Na pôvodnom cintoríne okolo kostola v minulosti pochovávali najmä obyvateľov z blízkeho okolia – Závodia, Bytčice, Bánovej, Strážova a iných obcí, ktoré v tom čase nemali vlastné kostoly ani cintoríny. V roku 1704 pri kostolíku pochovával evanjelikov zo Žiliny aj tamojší farár Daniel Krman, ktorý tu za účasti množstva smútiacich Žilinčanov pochoval dňa 3. 8. 1704 Jána Dadana mladšieho. V roku 2009 okolo vzácneho kostola vyhlásil Pamiatkový úrad v Žiline ochranné pásmo. Dôvodom bolo zabezpečenie bezprostredného okolia národnej kultúrnej pamiatky, najmä ochrana a prevencia pred výstavbou vysokých novostavieb s veľkou hmotou.


Autor: Patrik Groma.

Zdroj: Spracované z knižných publikácií, archívnych dokumentov a pripravovanej knihy autora.

Odborná spolupráca: Mgr. Peter Štanský, Štátny archív v Bytči, pobočka Žilina, Mgr. Jozef Moravčík (archeológ).