František Hanovec

Z Žilina Gallery Wiki
Verzia z 22:31, 24. november 2007, ktorú vytvoril Admin (Diskusia | príspevky) (Nový text)

(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

František Hanovec

Bol vynikajúci letec, ktorý ako vojenský pilot pristál medzi prvými vojenskými letcami roku 1935 vteda novom vojenskom letisku Brezový majer v Žiline. Neskoršie ešte na tomto letisku (už patrilo Zväzarmu) lietal ako dôchodca. Po zrušení letiska Brezový majer v Žiline mal veľkú zásluhu na tom, že sa vybudovalo nové moderné letisko Zväzarmu v Dolnom Hričove. Aj na tomto letisku niekoľko rokov lietal ako dôchodca. Je plukovník letectva v zálohe.

Narodil sa v Bánovej 10. marca 1916. Po ukončení gymnázia sa prihlásil do Československej armády k letectvu. Leteckú školu absolvoval v Prostějove na Morave s výborným prospechom. Ako letca ho pridelili do leteckého pluku v Piešťanoch. Roku 1935 jedna letka z Piešťan preletela na poľné letisko do Bytčice pri Žiline. Bol v nej aj František Hanovec. V Bytčici lietali na rozľahlých lúkach Pažite, kde je dnes športový štadión TJ Bytčica.

Zakrátko sa dobudovalo vojenské letisko Brezový majer v Žiline a dostavali sa vojenské letecké kasárne v Žiline (oproti dnešnej krytej plavárni). Piešťanská letka preletela na vojenské letisko Brezový majer, kde zostala natrvalo. Františka Hanovca tu roku 1938 zastihla mobilizácia a odvelili ho zo Žiliny do Spišskej Novej Vsi.

Hneď desať dní po vzniku 1. Slovenskej republiky (14. marca 1939) zákerne prepadlo fašistické Hortyovské maďarské vojsko východné Slovensko a maďarské letectvo bombardovalo Spišskú Novú Ves. V tom čase mladá, ešte sa len rodiaca armáda Slovenskej republiky a letci zo Spišskej Novej Vsi urputne bránili Slovensko. Maďarov vytlačili zo Slovenska ďaleko na maďarské územie. František Hanovec v leteckom boji pri Stakčíne na východnom Slovensku a pri Sitne zostrelil dve maďarské lietadlá.

Historici tieto tragické udalosti nazvali !malá vojna“. V tejto vojne sa však začala veľká bojová kariéra Františka Hanovca. Za komunistického režimu sa o „malej vojne“ nesmelo hovoriť, pretože Maďari boli našim bratským národom.

Po napadnutí Zväzu sovietskych socialistických republík nemeckou armádou roku 1941 Františka Hanovca spolu s mnohými slovenskými letcami odvelili na východný front. Tu mal bojovať po boku nemeckého fašistického letectva proti sovietskym letcom. Opak sa stal pravdou. Vtedy Hanovec lietal na zastaralých a pomalých lietadlách Avia B-534. Slovenskí letci nebojovali proti sovietskym a ani tí proti slovenským. Slovenskí letci mali spojenie so sovietskymi partizánmi a ruskému obyvateľstvu pomáhali v ich utrpení. Nemci začali Slovákom nedôverovať. Z Ruska slovenských letcov trikrát stiahli na Slovensko do Piešťan. Tu Hanovca preškolili na nemecké stíhacie lietadlo Messerschmidt ME-109, čo v tom čase bolo jedno z najrýchlejších stíhacích lietadiel na svete. Dosahovalo rýchlosť 650 km/h a vo výzbroji malo tri kanóny a dva guľomety. S týmto lietadlom Františka Hanovca spolu s kamarátmi štvrtýkrát odvelili na ruský front. Vtedy už neváhal. Preletel aj s priateľmi do Ľvova k sovietskym letcom a hneď sa s nimi zapojil do do vzdušných bojov proti nemeckému letectvu. Jeho nemecký ME-109 naháňal strach všetkým nemeckým pilotom. Neskôr bojoval na stíhacích lietadlách sovietskej výroby LA-5 a LA-7, ktoré boli ešte rýchlejšie ako nemecké ME-109.

Keď vypuklo na Slovensku Slovenské národné povstanie, na povstaleckom území ako prvý československý letec pristál Fero Hanovec na letisku Tri duby pri Zvolene. Cez front priviezol na povstalecké územie vysokého politického komisára. Hanovec v bojoch v 2. svetovej vojne a počas Slovenského národného povstania dosiahol významné bojové úspechy. Bol už skúsený frontový letec a patril k najlepším letcom v Československu. Po potlačení SNP riadil na letisku Tri duby odlet 1. stíhacieho leteckého pluku do ZSSR. Sám pre nedostatok lietadiel s viacerými letcami ostal na Slovensku a odišiel do hôr k partizánom. Nemci pri nočnom nálete poškodili niekoľko lietadiel. Medzi nimi bolo aj lietadlo Františka Hanovca.

Jeho vôľa a túžba dostať sa opäť ku kamarátom letcom bola mimoriadne silná. Dostal sa do Žiliny a odhodlal sa na odvážny a riskantný čin. Pokúsil sa získať nemecké lietadlo Klemm, ktoré stálo na letisku v Žiline. Nemci ho však chytili a odvliekli ho do koncentračného tábora Vetzlar pri Frankfurte nad Mohanom. Tu ho krátko uväznili medzi americkými a britskými letcami. Keď však zistili, že Hamovec je Slovák, prevliekli ho medzi sovietskych letcov do koncentračného tábora v Moste do Čiech. V tomto lágri boli mimoriadne kruté podmienky. Mnohí sovietski letci tam zahynuli od hladu a vysilenia. Hanovca tu zastihol koniec 2. svetovej vojny.

Po vojne pôsobil v rôznych štábnych a veliteľských funkciách, vo vedení československého letectva. Vojenskú leteckú službu vo funkcii hlavného inšpektora československého letectva skončil ako plukovník letectva roku 1957. Odišiel do zálohy, dlho však neoddychoval. Chcel lietať. Požiadal Ústredný výbor Zväzarmu o zaradenie k letcom vo Zväzarme. Vymenovali ho za náčelníka Ústredného výcvikového strediska na výcvik brancov a leteckých záloh v Prešove. Tu lietal na starších typoch sovietskych stíhačiek JAK-11 (Jakovlev), československé označenie C-11. Podľa leteckých predpisov a vzhľadom na vek po troch rokoch činnosti v tomto výcvikovom zariadení z Prešova odišiel. Pri letectve však ostal. Roku 1969 sa stal náčelníkom Aeroklubu v Žiline na letisku v Dolnom Hričove. Lietal na výsadkovom lietadle AN-2 (Antonov) s celoslovenskou pôsobnosťou. Svoju aktívnu leteckú činnosť skončil 31. marca 1976. Ako aktívny letec lietal úctyhodných 43 rokov.

František Hanovec ako vojenský letec v 2. svetovej vojne patril medzi najlepších letcov v Československu. Za letecké a bojové zásluhy v 2. svetovej vojne mu roku 1945 prezident ČSR udelil medailu „Za chrabrosť“ a Československý vojnový kríž. Predseda Slovenskej národnej rady mu roku 1950 udelil Rad SNP 1. triedy. Za angažovanú činnosť v občianskom živote a činnosť vo Zväzarme dostal vyznamenanie „Za zásluhy o výstavbu“, „Za vynikajúcu prácu“ a „Za statočnosť“. Mesto Žilina ocenilo jeho plodnú prácu a zásluhy a roku 1996 mu udelilo čestné občianstvo mesta.

Medzinárodná letecká federácia so sídlom v Paríži mu roku 1996 udelila za dlhoročnú prácu v letectve a zásluhy o rozvoj letectva a spoluprácu jedno zo svojich najvyšších ocenení „Diplom Paula Tissandiera“ a pamätný zlatý odznak. František Hanovec bol tretí letec v Žiline (prvým bol Pavol Poliaček, druhým Štefan Česnek), ktorý toto najvyššie ocenenie o MLF dostal.

Zomrel 14. apríla 2001 vo veku 85 rokov. Pochovali ho v rodnej obci Bánová. Na poslednej ceste Františka Hanovca odprevadili nielen občania Bánovej, ale i početná rodina letcov a parašutistov z celého Slovenska. Vedľa jeho rakvy kráčala čestná stráž parašutistov z Výsadkového pluku Jozefa Gabčíka v Žiline. Vojenská hudba mu zahrala slovenskú hymnu a špeciálna jednotka žilinských výsadkárov mu vzdala posledný hold tromi salvami so samopalov. Nezabudli na neho ani vojenskí letci zo Sliača, z letiska Tri Duby, na ktorom počas Slovenského národného povstania tak hrdinsky bránil naše rodné Slovensko. Ponad jeho rakvu na cintoríne prelietavali prúdové lietadlá – v strede MIG-29, po bokoch dva Albatrosy L-39. Po ich odlete sa s Františkom Hanovcom rozlúčili aj tri lietadlá Z-43 zo žilinského aeroklubu a Žilinskej univerzity. Podľa leteckej tradície sa s ním rozlúčili zamávaním krídel, ktoré boli symbolom a zmyslom života vynikajúceho letca a človeka Františka Hanovca.


Zdroj: Pecko, M.: "História Žiliny – Z dejín letectva a parašutizmu", Žilina: EDIS – vydavateľstvo Žilinskej univerzity v Žiline, 2005, s. 48 a 52.