Dom Jozefa Krupca

Z Žilina Gallery Wiki
Verzia z 20:06, 15. máj 2017, ktorú vytvoril Admin (Diskusia | príspevky) (Nový text)

(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Dom Jozefa Krupca, Jána Kalinčiaka č. 18

Územie dnešnej Ulice Jána Kalinčiaka bolo do dvadsiatych rokov 20. storočia nezastavané a celú jej pravú časť medzi Kuzmányho ulicou až po Veľkú okružnú kúpil významný podnikateľ, statkár a zememerač Ing. Jozef Krupec. V roku 1929 jeho syn Jozef Krupec rozhodol, že si na rodičovskom pozemku postaví spolu s manželkou Alžbetou, rodenou Pappovou vlastné rodinné sídlo. Na začiatku pozemku na rohu ulíc Kuzmányho a Jána Kalinčiaka už stálo žilinské sídlo jeho rodičov Rudolfa Krupca a matky Gizely, rodenej Heinrichovej, kde spolu vychovávali svoje deti Vladimíra Jána, Jozefa Alfréda a Sofiu Alžbetu.

Ich otec Ing. Rudolf Krupec sa narodil 10. apríla 1840 v Bystričke. Študoval v Rusku, kde získal inžiniersky diplom a pracoval na výstavbe ruských železníc. Roku 1882 sa vrátil na Slovensko, usadil sa v Žiline a patril mu veľkostatok a kaštieľ vo Višňovom. Vtedy začala jeho spolupráca s advokátom Jánom Milcom. Ako akcionári Žilinskej účastinárskej pomocnice sa aktívne podieľali v rokoch 1884 až 1886 na založení Hornouhorskej banky Tatra v Martine. Rudolf Krupec sa stal jej prvým riaditeľom. Zomrel 18. novembra 1913 v Žiline.

Syn Jozef Alfréd sa narodil ešte v kaštieli vo Višňovom 14. mája 1884, ale detstvo strávil v Žiline, kde po štúdiách pôsobil ako advokát. V roku 1919 sa stal zakladajúcim členom Matice slovenskej. Jozef Krupec bol váženým občanom mesta, Pôsobil v roku 1927 i ako druhý zástupca žilinského starostu Tomáša Ružičku.

V roku 1929 požiadal o stavebné povolenie na výstavbu trojpodlažnej budovy na Ulici Jána Kalinčiaka, ktorú mu Okresný úrad v Žiline povolil 10. júla 1929. Stavbu realizovala firma Hollan a Kučera vo veľmi krátkom čase a dom bol skolaudovaný 8. januára 1930. Projekt vyhotovil známy žilinský projektant Ing. Žigo Wertheimer-Vavrín. Projektoval prevažne obytné a nájomné domy, ale napríklad aj Hotel Astória na Národnej ulici.


Zdroj: Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský, Žilinský večerník, Žilina – príbehy jedného mesta, č. 19, str. 18, dňa 9. 5. 2017..