Alexander Lombardiny 2
Alexander Lombardini a Žilina
Mgr. Peter Štanský, Štátny archív Žilina
Úvodom: Vo svojej práci by som sa chcel zamerať predovšetkým na tri oblasti:
Alexander Lombardini, rodina, životopis a domy v ktorých býval. Alexander Lombardini bol jednou z najvýznamnejších osobností Žiliny v druhej polovici 19. storočia, ale bol aj jedným zo zakladateľov slovenskej historiografie.
Otcom Alexandra Lombardiniho bol Alojz Lombardini. Nepoznáme miesto jeho narodenia, ale vieme, že v roku 1850 a v čase narodenia Alexandra bol obyvateľom Bytče. Nepoznáme ani presný dátum narodenia, narodil sa v roku 1797 alebo 1798, zomrel 26. februára 1868 ako sedemdesiat ročný v Žiline na tuberkulózu, bol vtedy druhý raz ženatý, pochovaný bol na cintoríne na Šefranici – dnešný starý cintorín za evanjelickým kostolom. (1)Dátum narodenia odvodzujeme od údajov pri úmrtí. Matka Františka Terézia Anna, rodená Geromettová sa narodila 7. marca 1835 v Žiline. (2) Tu aj zomrela na týfus 27. januára 1857 ako 22 ročná a bola pochovaná tiež na tomto cintoríne. ... (3)
Otec Alojz Lombardini v čase narodenia býval v Bytči, presne identifikovať jeho dom v Bytči už nie je pravdepodobne možné. Autor urobil výskum archívnych dokumentov Mestečka Bytča od roku 1830 - 1852, žiaľ meno Lombardini sa tu nenachádza.(4) Ani kronikárka a historička Bytče Sidónia Sakalová vo svojich poznámkach a zozbieraných dokumentoch neuvádza nič o Lombardiniho pobyte v Bytči. Pravdepodobne pobyt Lombardiniho otca v Bytči bol krátky a býval v prenájme u nezistenej rodiny. Preto sa v historickej pamäti Bytčanov nenachádzal krátkodobý pobyt Lombardiniho v Bytči a miestna historička Sidónia Sakalová o niekoľko desaťročí neskôr nič nezaznamenala. (5) Podľa viacerých prameňov bol obchodníkom. Nepoznáme z archívnych prameňov, či v Bytči bývali s Alojzom Lombardinim aj jeho príbuzní, alebo rodičia. Nie to však pravdepodobné, pretože pri jeho svadbe v Žiline s Františkou rod. Geromettovou z jeho strany ako svedok vystupuje Jozef Felcan z Bytče a nie nejaký jeho príbuzný a nie je to pravdepodobné i vzhľadom na vek, pretože v čase sobáša mal 52 rokov a pravdepodobne už nežil s rodičmi. Naopak, zo strany nevesty pri sobáši 26. februára 1850 v Žiline na r. k. farskom úrade bol ako svedok Anton Abuda, brat jej matky. (6)
Matka Alexandra Lombardiniho Františka Geromettová pochádzala z rodiny žilinských Geromettovcov, bola dcérou bohatého obchodníka Františka Geromettu. Jej matkou bola Františka, rodená Abudová. Rodina Geromettovcov, tak ako Lombardiniovská, pochádzala z Talianska. V Žiline sa usadila koncom 18. storočia. (7) Zakladateľom žilinskej rodiny Geromettovcov bol obchodník Peter Gerometta. Od roku 1794 skúpil v meste viacero pozemkov a domov, ten najväčší v roku 1800 na žilinskom rínku – dnes Mariánskom námestí. Za dom s č. 29 zaplatil pomerne vysokú sumu 2 300 zlatých. (8) Dom kúpil spolu s manželkou Magdou, rodenou Folkmanovou, tiež z významnej žilinskej rodiny. Ich syn František Gerometta sa stal významným žilinským občanom, o čom svedčí i to, že bol zvolený za richtára mesta v rokoch 1842 - 1847 a 1852 - 1859. (9) Ten kúpil od rodičov spomínaný dom na rínku už v roku 1822. (10) V dome boli sklady, predajňa a obytné miestnosti. Dom mal pomerne veľkú rozlohu 584 m2, bol poschodový a mal 4 izby a 2 kuchyne. (11) Žiaľ dnes dom už neexistuje, zbúrali ho v roku 1929 pri výstavbe Považskej agrárnej a priemyselnej banky, ktorú dnešní Žilinčania poznajú ako budovu býv. MsNV Žilina, tiež zbúranú v roku 1996. V súčasnosti je tam postavený nový dom č. 5, dostavaný v roku 2001. (12) O bohatstve rodiny Geromettovcov svedčí i fakt, že rodina v roku 1860 vlastnila i domy č. 112 a 222 na dnešných uliciach Dolný val a Hurbanova. (13) František Gerometta mal s manželkou Františkou, rodenou Abudovou spolu 6 detí, z toho traja synovia – Eugen (1819 - 1887), Ignác (1820 - 1883) a Ján Miloslav (1823 - 1900), boli významní publicisti a slovenský národný dejatelia. Najmä Eugen pôsobiaci ako kaplán a farár v Bytči od roku 1844 do roku 1860 sa iste poznal s Alojzom Lombardinim a mohol ho zoznámiť so svojou sestrou Františkou. Eugen a Ján Miloslav mali nepochybne vplyv nielen na slovenské národné povedomie svojho synovca Alexandra Lombardiniho, ale aj na jeho záujem o slovenské dejiny, veď aj sami publikovali podobné práce. (14) Aj keď zatiaľ nepoznáme pramene, je pravdepodobné i to, že Alojz Lombardini mohol obchodovať s Františkom Geromettom a neskôr sa stal jeho zaťom. Toto je zatiaľ len hypotéza.
Alojz Lombardini a Františka Geromettová mali sobáš vo vtedajšom farskom kostole v Žiline, sobášiacim bol kaplán Jozef Stráňavský. Sobáš v stredu 26. februára 1850 sa uskutočnil v tom čase vo veľmi nevhodnom období počas pôstu pre Veľkou nocou, takže sobášiaci najprv museli dostať podľa poznámky v matrike súhlas cirkvi na sobáš vo svätom a pôstnom čase (Copulari sunt cum dispensatione in tempore sacrato et Bannis – z nemeckého Bannfasten - pôst). Čo bolo príčinou tohto pomerne neobvyklého kroku v tomto čase nevieme presne, ale pravdepodobne to bola ťarchavosť nevesty. Bydlisko sobášených bola Bytča. (15) V matrike narodených Bytče v roku 1850 nie je záznam o narodení dieťaťa z tohto manželstva. Až v roku 1851 sa podľa viacerých autorov narodilo 10. apríla ich prvé dieťa syn Alexander František Jozef Lombardini, otec bol Alojz Lombardini (v matrike zapísaný ako Lombardiny) a matka Františka rod. Geromettova. Krstnými rodičmi bol Ignác Gerometta – brat matky zo Žiliny a Anna Klieperová, pravdepodobne z Bytče. Zápis do bytčianskej matriky sa uskutočnil 12. apríla 1851. Bydlisko rodičov – číslo domu sa neuvádza, bývali s najväčšou pravdepodobnosťou v podnájme, čo tiež potvrdzuje našu úvahu o krátkodobom pobyte Alojza Lombardiniho v Bytči. (16)
V priebehu roka 1851 alebo v roku 1852 sa rodina Lombardini presťahovala na ulicu Horný val č. 142 – dnes 9/19 – viac v časti o dome. V Žiline sa im 28. októbra 1852 narodil ďalší syn Eduard Konštantín. Otec bol znova zapísaný v matrike ako Lombardiny s bydliskom Žilina č. 142. Krstnými rodičmi už boli Žilinčania – obchodník Ján Micély (Miczely) a jeho manželka Mária Roth. Eduard sa však nedožil ani roka a 15. marca 1853 zomrel. (17) V tom čase už bol počatý ďalší syn – brat Alexandra – Eugen Ján František, ktorý sa narodil 4. apríla 1853. Krstnými rodičmi boli opäť Ján Micély a Mária Roth. Žiaľ i toto dieťa zomrelo skoro – 1. januára 1854. (18)
Ďalší syn sa rodine narodil 28. októbra 1854. Dostal meno Artur Anton František – meno František sa v rodine Geromettovcov opakuje. (19) Ani jemu však nebolo dožičené dlhšieho života a pomerne mladý 48 ročný zomiera v Žiline 6. februára 1902 na ochorenie srdca. Pracoval ako župný úradník. (20) Jeho manželka bola Alojzia, rodená Ďurišová (Gyuriss), narodená v roku 1856 a zomrela v roku 1931. (21) Dnes v spoločnom hrobe na žilinskom starom cintoríne sú pochovaní okrem Alexandra aj ďalší príslušníci rodiny jeho brata Artura a jeho manželky Alojzie, ich 5 deti (Kornel 1880 – 1894, Valéria 1882 – 1960, Mária 1884 – 1966, Artur 1889 – 1943, Ján (na pomníku nie je uvedený dátum, podľa nášho výskumu zomrel ako dvojdňové dieťa v roku 1887. 22). Ďalej v spoločnom hrobe je opäť Kornel 1897 – 1914 a ďalej sú tu pochovaní manželia ich dcér Márie a Valérie – Július Tafferner a Ľudovít Sirchich ako aj príslušníci rodiny Ďuriš (Gyuriss). (23)
Alexander Lombardini mal ešte jedného, dosiaľ neznámeho brata. V matrike úmrtí mesta Žiliny je zápis o úmrtí jednomesačného Augustína Lombardiniho dňa 25. augusta 1856, rodičom ktorého boli Alojz a Františka Lombardini s bydliskom Žilina č. d. 142. Príčinou smrti bola slabosť – chorobnosť dieťaťa (debilitas). Tiež bol pochovaný na dnešnom starom cintoríne. (24) Pravdepodobne to bola posledná rana pre oslabený organizmus matky, ktorá zomiera na týfus 27. januára 1857 ako 22 ročná. (25) Celkovo mal teda Alexander Lombardini troch veľmi skoro mŕtvych bratov, žijúceho brata Artura a pravdepodobne ešte pred narodením Alexandra jeho matka potratila nenarodené dieťa. Okrem toho mal jeho otec ďalšie deti, ktoré sa mu narodili zo vzťahu s Máriou Krkoškovou, pôvodom z Čadce, ktorá bola slúžkou u Alojza Lombardiniho. To bola pravdepodobne i príčina, že s ňou uzavrel sobáš až v roku 1867. Už v roku 1862 sa im narodila dcéra Lucia, pričom v matrike je len meno matky. Dcéra zomrela v roku 1867. V roku 1864 sa narodil syn Anton, zomrel v roku 1865. V tomto roku sa narodila dcéra Tecla, ktorú si už Alojz Lombardini dodatočne osvojil sobášom 14. 8. 1867 s Máriou Krkoškovou. Thecla zomrela v roku 1880. Posledný potomok - dcéra Kornélia sa narodila 29. 9. 1867, zomrela 21. 4. 1868. Toto boli nevlastní príbuzní Alexandra. Pravdepodobne i to bolo príčinou, že po štúdiách sa nevrátil do domu na Hornom vale. (Údaje sú z internetu – matrika krstených Žilina, strany 520, 540, 556).
V spomínanom dome na Hornom vale malý Alexander strávil svoje predškolské i počiatočné školské roky. Po prvý raz máme tento renesančný dom na Hornom vale písomne doložený v roku 1706. Dom pôvodne vlastnil Melchior Mlynárik s manželkou Annou Špankovou. Druhý raz sa oženil so Zuzanou Rakovskou. Po jeho smrti Zuzana rod. Rakovská v roku 1706 rozdelila dom dcéram Zuzane, Anne a Sofii a vyplatila dcéry Melchiora Mlynárika Barboru a Elišku z jeho prvého manželstva.
Po smrti Zuzany, rod. Rakovskej v roku 1722 sa delili o dom spomínané tri dcéry, z ktorých dom postupne delením a vyplácaním získala dcéra Zuzana, vydatá za Juraja Krchu. Tento dom v hodnote 600 zlatých potom získala Anna Krchová od svojich rodičov Juraja Krchu a mamy Zuzany, rodenej Mlynárik. V roku 1778 Anna Krchová darovala svojmu synovi Jozefovi Krchovi. Dom bol opísaný už podľa polohy – dom v ulici od kostola ku hornej fortni, čiže brány, medzi domami susedov Andreja Dávida a potomkov Jána Pápežíka.
Pri tejto deľbe bol urobený i súpis hnuteľností v dome: 3 strieborné lyžičky, strieborné retiazky, cínový riad – tanieriky 19 kusov, misky 12 ks, fľaše 2 ks, kaňva na pivo 2 ks, koňvičky na kávu 1 ks, 1 ks na čaj, mali na nich mená, medený riad – paňvice 4, ohrievadlo 1, cedník 1, umývadlo 1, koňvička na kávu 1, tanierik pod misu, kotlíky veľký, malý a tretí na rosoliš, kastról, mosadzný riad – svietniky 4, mažiarik 1, riad železný – koš, riad kožený 1, rošty 2, hodinky na stenu, obrazy maľované 6, menší 1, riad drevený – mangel, pincetok (púzdro do ktorého sa dávala nádoba s vínom), stôl malý a veľký, korytá 3 a súkenné stolice, okrem toho periny, misky, džbány.
V roku 1796 musel Jozef Krcho pre veľké dlhy dom predať na dražbe (skrz ohlas bubna). Získal ho Samuel Davit, ktorý dom už v roku 1838 predal. V tom čase už ulica mala názov Zámocká (vtedy si Žilinčania mysleli, že farský kostol stojí na mieste bývalého hradu – zámku a preto ulicu vedúcu od kostola v smere na Hornú bránu pomenovali takto). Dom kúpil ich švagor Ján Vornáček za 1000 zlatých. Ján Vornáček s manželkou obývali dom i v roku 1849, vtedy už mal číslo 142. Asi v roku 1852 kúpil tento dom Alojz Lombardini s manželkou Františkou, rodenou Geromettovou. Dom a pozemok bol zapísaný v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. 277 ako dom s číslom 142 na parcele č.178 a dvor so záhradou na parcele 179. Dom bol jednoposchodový so 4 izbami a 3 komorami a bol na ploche 110 siah (jedna štvorcová siaha je 3,56 m2). Záhrada a dvor mali 130 siah. V novej pozemnoknižnej vložke – tieto platia aj v súčasnosti – mala vložka (majetková podstata) už číslo 214, zápis sa robil po roku 1858. Podľa nej majiteľmi domu a pozemku bol tiež Alojz Lombardini – jedna polovica a druhú polovicu mala manželka Františka, rodená Geromettová, dcéra žilinského richtára Františka Geromettu. V roku 1857 sa Alojz Lombardini druhý raz oženil s Máriou Morvitzovou, rodenou Krkoškovou. Po smrti Alojza Lombardiniho získala v roku 1868 podiel na dome táto jeho druhá manželka. Tá sa ešte raz vydala a pravdepodobne odišla bývať k manželovi Ševčíkovi, a preto svoj podiel na dome v roku 1880 predala za 3000 zlatých Arturovi Lombardinimu (bratovi Alexandra) a jeho manželke Alojzii Ďurišovej (Gyuriss). Po smrti Artura získala dom v roku 1903 manželka Alojzia, po jej smrti dom získali v roku 1931 ich 4 deti – Valéria, vydatá Širchisová, Mária, vydatá za Júliusa Taffernera, syn Artur, ktorý tam aj býval a syn Eugen. Štvrtinový podiel Artura Lombardiniho zdedili v roku 1947 jeho dve sestry a brat.
Dom aj v období prvej ČSR slúžil ako nájomný. V roku 1938 tam bolo 5 bytov a bývali tam: majiteľ Artur Lombardini, nar. 14. 1. 1889, v ďalších bytoch celkove 14 osôb, najmä z rodiny Tausk. Artur Lombardini bola známa postava žilinského života, opradená mnohými legendami.
Stavebné povolenie na opravy alebo väčšie úpravy domu v období od roku 1911 do prevzatia domu štátom v roku 1963 neboli vydané. Väčšie stavebné úpravy so súhlasom MsNV odboru výstavby sa robili až v rokoch 1959 – 1963, bez stavebného povolenia. V roku 1963 prevzal dom č. popisné 142 s dvorom a záhradou o výmere 262 siah (opravené z pôvodného rozsahu 240 siah) štát podľa zákona 71/1959 do vlastníctva rozhodnutím finančného odboru ONV Žilina 1410/1963 a rozhodnutím finančného odboru ONV Žilina 72/1-pol.582-584/1963 ev.z.-Šk. V tom čase dom, dvor a záhradu vlastnili sestry Valéria 4/12, Mária 4/12 a ich brat Eugen Lombardini 4/12. Dom prevzala do správy vtedajšia Domová správa Žilina. Podľa ocenenia mal tento majetok v roku 1964 nasledovnú hodnotu: Reprodukčná hodnota 625 500 Kčs od toho amortizácia 91% – 569 209 Kčs časová hodnota 56 295 Kčs Stavebný pozemok o výmere 782 m2 (á Kčs 5) 3 640 Kčs Celková hodnota nehnuteľnosti 59 935 Kčs
Dom v tomto čase už obývali nájomníci, majitelia už dlhšie bývali v Bratislave. Na dome bolo nutné uskutočniť rôzne opravy. Preto sa v rokoch 1959 – 1963 opravy uskutočnili, nakoľko byty a dom boli v dezolátnom stave, čo platil MsNV a následne vymáhal od majiteľov. Náklad 308 911 Kčs však majitelia nemohli a nechceli zaplatiť, a preto súhlasili s prevodom na štát. Preto podľa vtedajšieho zákona prešiel majetok do rúk štátu. Dom obývali najmä Rómovia.
Po roku 1991 bol v rámci reštitúcie dom vrátený dedičom pôvodných majiteľov, v roku 1995 ho kúpila firma bratov Sekerovcov a v roku 1997 bol prestavaný a obnovený do dnešnej podoby. V roku 2002 bola zastavaná i časť pôvodnej záhrady za domom stavbou v smere na Pivovarskú ulicu.
V roku 1989 bol dom vyhlásený za kultúrnu pamiatku a zapísaný do súpisu pamiatok pod číslom Ss 10063. V roku 1992 bol urobený pamiatkový prieskum, ktorý určil dobu výstavby vtedy ešte dvoch samostatných domov do obdobia renesancie v polovici 17. storočia. Z tohto obdobia sa zachovala pivnica s valenou klenbou a valené klenby s lunetami na prízemí. Pri barokovej prestavbe domu v polovici 18 storočia boli rozšírené i pivničné priestory. Pri stavebných úpravách začiatkom 20. storočia došlo k zjednoteniu pôvodne samostatných domov a k dvorovej zástavbe. (26)
Mladý Alexander začal chodiť do Rímskokatolíckej ľudovej školy v Žiline, ktorá bola vzdialená od jeho bydliska len pár metrov pri vtedajšom farskom kostole. Jednoposchodová budova školy bola postavená v roku 1775. Budova bola asanovaná v roku 1941 pri výstavbe nového Reprezentačného domu a školy. (27) Do tejto školy chodil v rokoch 1857 – 1861, žiaľ nezachovali sa záznamy o jeho dochádzke a prospechu. Vtedy mu žil už len otec, pretože matka Františka zomrela 27. januára 1857. Potom študoval dva roky žilinské reálne gymnázium, neskoršie gymnázia v Trenčíne, Nitre, Banskej Bystrici a gymnaziálne štúdia ukončil v roku 1869 v Ostrihome (Esztergom). (28) V roku 1868 mu zomrel i otec, predpokladáme, že ho v štúdiách podporovala rodina Geromettovcov. Možno na štúdium použil i peniaze, ktoré získal jeho otec Alojz v roku 1862 od rodiny Geromettovcov. Táto mu vyplatila 400 zlatých ako podiel jeho zomrelej manželky Františky rodenej Geromettovej na majetku Geromettovskej rodiny. (29) Alexander od roku 1869 študoval na Právnickej akadémii v Bratislave na Kapitulskej ulici. Dvojročné štúdium bolo zamerané najmä na administratívnu prax s výchovou a vzdelávaním budúcich úradníkov štátnej správy a samosprávy. (30) Štúdium dokončil na Právnickej fakulte Pázmanyho univerzity v Budapešti v roku 1872 s titulom JUDr. V Budapešti začal aj pracovať ako úradník na ministerstve osvety, v roku 1873 sa vrátil do Žiliny, tu pracoval ako súdny praktikant pri kráľovskej súdnej stolici – súde. Podľa niektorých údajov pracoval aj v žilinskom mestskom archíve. (31) V archíve sa nezachovali výsledky jeho práce, ani zmluva alebo podobné písomnosti o pracovnom pomere. V každom prípade čiastočne poznal písomnosti nachádzajúce sa v archíve a najmä rukopisné dielo Ľudovíta Stárka napísané v rokoch 1852–1853 v latinskom jazyku pod názvom "História civitatis Solna", ktoré potom v roku 1874 vydal v slovenskom preklade po známym názvom "Stručný dejepis slobodného mesta Žilina". (32)
V Žiline sa zapojil do spoločenského života a v roku 1874 vo februári vystupoval v divadelnom predstavení Kupec a roľník, alebo Venkovania v meste v úlohe bohatého kupca Vavrinca Ladvinku. Divadelné predstavenie sa odohralo v budove Pánskeho domu (Mariánske námestie č. 24), kde bola vtedy jediná divadelná sála v meste. (33) Je iste pozoruhodné, že v úlohe jeho manželky vystupovala Alojzia Ďurišová (Gyuriss), jeho neskoršia švagriná – manželka brata Artura.
Nie je známe jeho vtedajšie bydlisko v Žiline, pravdepodobne už na Hornom vale nebýval, pretože dom po smrti otca prešiel na jeho druhú manželku. (34) Alexandrova profesijná kariéra pokračovala menovaním notárom, a potom sa v roku 1876 stal sudcom v Pezinku. (35) Po zložení advokátskych skúšok sa vrátil do Žiliny v roku 1878 a otvoril si tu súkromnú advokátsku kanceláriu. Jeho vtedajšie bydlisko tiež nepoznáme. Zoznámil sa a zblížil s Gabrielou Tomborovou, ktorá bývala s rodičmi na dnešnom Mariánskom námestí v dome č. 13. Rodičia kúpili dom v roku 1839. (36)
Gabriela Judita Jozefa Tomborová sa narodila Ignácovi Tomborovi a matke Jozefíne, rodenej Móry dňa 27. decembra 1857. O spoločenskom postavení Tomborovcov svedčí i fakt, že krstnými rodičmi sa stal Vincent Lenger, okresný sudca s manželkou Juditou. (37) Otec Ignác pochádzal z významnej žilinskej rodiny Tomborovcov, z ktorej najznámejší bol Ján Krstiteľ Tombor, narodený v Žiline v roku 1825. Tento spisovateľ a publicista, pôsobil ako kaplán a farár najmä v dnešnom Chorvátsku, kde je aj pochovaný v meste Djakove. Bol členom Matice slovenskej a angažoval sa i chorvátskom národnom hnutí. Slovenské národné povedomie, ktoré prejavoval i pri štúdiách v Pešti spôsobili, že nemohol ostať ako kňaz na Slovensku a musel odísť do Chorvátska, ale na Slovensko nezabudol a publikoval v Slovenských národných novinách i v Orli tatranskom. Okrem iného bol i poslancom chorvátskeho i uhorského snemu. Ján Krstiteľ Tombor sa narodil v druhom manželstve otca Jozefa Tombora, v prvom manželstve sa zas narodil Ignác Tombor. (38)
Ignác Tombor (Ignatius) sa narodil v Žiline okolo roku 1810, vyštudoval za lekárnika. Mal v prenájme lekáreň Ku zlatému orlu na žilinskom rínku – dnes Mariánske námestie. Táto lekáreň tu bola najmenej od 18. storočia a patrila k najstarším v Žiline. Pôsobila do začiatku 90-tych rokov minulého storočia. (39) Ignác Tombor v období revolučných rokov bol veliteľom miestnych prouhorských gárd. Je paradoxom dejín, že práve pred touto lekárňou postavili 4. januára 1849 malú tribúnku, kde rečnil Hurban a Štúr a vysvetľovali Žilinčanom ciele hnutia slovenských dobrovoľníkov. (40) O činnosti Ignáca Tombora nevieme viac, avšak tento samotný fakt o jeho činnosti v prouhorských gárd svedčí o tom, že mal iné názory ako jeho zať Alexander Lombardini.
Napriek týmto odlišnostiam sa jeho dcéra Gabriela vydala za Alexandra Lombardiniho 18. apríla 1878, bola vtedy 20 ročná. Svedkami sobáša vo farskom kostole boli František Vonka, Ján Gerometta a zo strany nevesty otcov brat Ladislav Tombor, vtedy farár v Lovči. (41) Manželia mali jediné dieťa dcéru Gabrielu Margaritu, ktorá sa narodila 30. septembra 1879, pri krste 6. októbra boli krstnými rodičmi zo strany matky Adam Móry z Banskej Bystrice (brat jej mamy) a Mária Husáriková, asi zo Žiliny. (42)
O istom spoločenskom postavení manželov Lombardiniovcov svedčí i to, že sa stali krstnými rodičmi pri krste dcéry okresného lekára Eduarda Knezera Štefánie Emmy Knezerovej. Táto sa narodila 27. 11. 1851, ale krst v evanjelickom kostole v Súľove sa uskutočnil až 26. 12. 1881. Pravdepodobne išlo o zmenu vierovyznania. (43)
Je zaujímavé, že okrem rokov 1851 (1852) – 1868 a rokov 1886 – 1897 nepoznáme bydlisko Alexandra Lombardiniho v Žiline. Pravdepodobne vtedy nevlastnil žiaden dom v Žiline, mohol bývať v podnájme. Po sobáši mohli bývať u Tomborovcov alebo u Alexandrovho brata Artura na Hornom vale, prípadne i v podnájme. Alexander s Gabrielou si až 23. októbra 1886 kúpili vlastný dom na žilinskom rínku za 14 600 zlatých od Mórica Rippera. Táto pomerne veľká suma svedčí o tom, že Alexander Lombardini nebol len úspešným historikom a spisovateľom, ale sa mu ako advokátovi pomerne dobre darilo. Zaplatená suma bola pomerne veľká, veď predchádzajúci majiteľ kúpil dom v roku 1884 v stave ako ho predal Lombardinimu len za 5 000 zlatých. Tento pôvodne renesančný dom č. 27 (staré číslo 7) vlastnila zemianska rodina Rajčani od 18. storočia. Pôvodne bol prízemný a ešte na známej rytine študenta geometrie Karola Hauera z roku 1779 bol ako jediný na námestí prízemný. V roku 1860 dom už bol jednoposchodový a pravdepodobne stavbu poschodia uskutočnili jeho majitelia Rišákovci, ktorí ho vlastnili v rokoch 1821 – 1884. (44)
Manželia Lombardiniovci si však bývanie vo vlastnom dome na rínku dlho neužili, pretože 17. apríla 1887 Gabriela zomiera na mŕtvicu – appoflexiu. Pochovaná bola na starom cintoríne (Na Šefranici), asi v hrobe Tomborovcov. (45)
Podľa pozemnoknižnej vložky č. 6 po smrti Gabrieli Lombardiniovej jej polovica domu prešla na maloletú dcéru Gabrielu, ktorá potom zdedila po smrti otca Alexandra celý dom a po dosiahnutí plnoletosti v roku 1899 ho v roku 1901 predala opäť Móricovi Ripperovi za 49 000 korún. (46) Dom už dnes nestojí, pretože ho v roku 1934 asanovali noví majitelia Preissovci a postavili tu podľa projektov arch. Scheera nový funkcionalistický dom, dnes sídlo kasína a cestovnej kancelárie. (47)
Alexander Lombardini zomrel vo veku 46 rokov 26. apríla 1897 o 12 hodine a 30 minúte. V tom čase býval na dnešnom Mariánskom námestí č. 27 – staré číslo 7. V tom čase bol už druhý raz ženatý s Annou Szabovou. Pri našom výskume v sobášnych cirkevných matrikách Žiliny ako aj v štátnej matrike 1896 – 1897 sme nenašli dátum sobáša. Pravdepodobne bol sobáš mimo Žiliny. Príčinou smrti Alexandra Lombardiniho podľa lekárskej správy v matrike bola mozgová porážka. (48) Podľa M. Mrvu bola príčinou jeho smrti furunkolóza, bakteriálna kožná choroba možno spojená s inými chorobami. (49) V každom prípade odišla jedna z najväčších osobnosti mesta 19. storočia, zakladateľ historiografie nielen Žiliny, ale i jeden z najvýznamnejších historikov Slovenska 19. storočia.
Poznámky: 1) MV SR, Štátny archív Bytča, fond cirkevné matriky, rímsko-katolícka matrika zomrelých Žilina 1868, číslo zápisu 17. Ďalej uvádzame ŠA B, r. k. m. z. Ža, č .z. 2) ŠA B, r. k. matrika narodených Žilina, (m. n. Ža) 1835. 3) ŠA B, r. k. m. z. Ža 1857, č. z .6. 4) ŠA B, pobočka Žilina, fond Mestečko Bytča. 5) ŠA B, pobočka Žilina, fond Mesto Bytča, zbierka Sidónie Sakalovej. 6) ŠA B, r. k. matrika sobášna Ža, 1850, 26. februára. 7) ŠA B, pobočka Žilina, fond Mesto Žilina, protocollum transactionum 1794, s. 212. 8) Štanský, P. História žilinského rínku., Žilina: Vydavateľstvo EDIS Žilina, Žilinský rínok, 2002, s. 39 – 40. ISBN 80-7100-940-7. 9) Prikryl, Ľ, Štanský, P. Mesto Žilina, Žilina: Vydavateľstvo Regionálna rozvojová agentúra Žilina, 1997, s. 167. ISBN 80-218-0114-1. 10) Štanský, P. viď poznámka č.8, s.39 - 40 11) ŠA B, pobočka Žilina, fond Mesto Žilina, súpis majiteľov domov 1860 12) Štanský, P. viď poznámka č. 8, s. 39 – 40. 13) ŠA B, pobočka Žilina, fond Mesto Žilina, súpis vlastníkov domov 1860. Vlastníkom bola Anna Geromettová. 14) Slovenský biografický slovník II. zväzok, Martin: Matica slovenská, 1987, s. 184. 15) ŠA B, m. s. Ža 1850, 26. februára. 16) ŠA B, matrika narodených ( m. n.) Bytča 1851, 12 apríla. 17) ŠA B, m. n. Ža 1852, 29. októbra, č. z. 79. 18) ŠA B, m. n. Ža 1853, 4. apríla, č. z. 83. 19) ŠA B, m. n. Ža 1854, 28. októbra, č. z. 96 20) Mesto Žilina, matričný úrad, matrika zomrelých Žilina 1902, 6. februára, č. z. 15. 21) Mrva, M. Žilina a Alexander Lombardini, Žilina : Artis Omnis, 2009, s. 27. ISBN 978-80-89341-12-2. 22) ŠA B, m. z. Ža 1887, 9. júl, č. z. 50. 23) Mrva, M. c. d. s. 27. 24) ŠA B, m. z. Ža 1856, 25. augusta, č. z. 49. 25) ŠA B, m. z. Ža 1857, 27. januára, č. z. 6. 26) Štanský P. História domu Horný val 9/19. Žilina: Facta non verba Žilina, Sprievodca múzeom Alexandra Lombardiniho, 2010, s. 12 – 21. ISBN 978-80-970478-0-1. Prepis písomnosti z roku 1706 o prevode domu na Hornom vale – dnes č.19/9 Štátny archív Žilina, fond Mesto Žilina, kniha majetkových prevodov – protocollum transactionum 1701 - 1708, s. 410 – 411. Anno 1706 die 18 maji in curia Solnensi coram frequenti senatii (Rok 1706 dňa 18 mája na radnici žilinskej pred zasadajúcou radou) medzi poctivou matronou Susanu Rakovsky pozustalu vdovu po dobrej pameti nekdy panu Melchiorovi Mlinarikovi jakožto prirodzenu tutorkinu dcer svich Annu, Susanu a Sofie stimže svim manželom predmenovanim splozenim z jednej strani, z druhej (strany) pak Barboru a Elizabethu Mlinarik egregiiorum (vznešených) Joanesa Janača a Jeremiaša Noska manželkami jakošto pastorkinjami od tohože Melchiora Mlinarika sprvnejšu manželku nekdi Annu Spanik splozenimi, po mnohich zavodoch starostiach vrchnosti častem obtažovani i allegatiach (podaniach na riešenie) kdiš totišto pedmenovana p. macocha od testamentu sveho manžela poradne učineneho odstupit nechcela, a na proti tomu tiže pastorkine tomu testamentu contradicovali (odvolávali sa) davajice nektere ale však nevelmi gruntovne (zásadné) pričini techdi na otcovske napominani sveho magistratu do takove toto pritelske pokonanii vešli: Nejprve strani polovice domu v kterem manžel a tatik partium (čiastku) obidlenii sve mal sktereho tiže pastorkine polovicu žadali, než abi se netrhal a dalnejšiej neštvani abi se nečinili tam a takovi tiže pastorkine macoche svej a sestram prirodnim trom cedovali (odovzdali), ale ku vinahradzeni praetensii (nákladov) domovej ma taže macocha sto tollari kostelu velikemu podlužnich, spolu i z interesom (úrokmi) neviplacenim nauplne zaplatit, abi tak pastorkine do toho dluhu nic nemeli.
Významový preklad: mestská rada riešila spor o dom pôvodne patriaci Melchiorovi Mlinárikovi a jeho manželke Anne Španikovej. Mali spolu dcéry Barboru a Elišku (Elizabetu). Melchior Mlinárik sa po smrti manželky oženil so Zuzanou Rakovskou, mali spolu tri dcéry. V testamente dom odkázal tejto manželke, čo viackrát napadli dcéry z prvého manželstva. Mestská rada riešila spor a sporné stránky uzavreli dohodu, že dom získa Anna Rakovská a jej dcéry s tým, že zaplatí sto toliarov s úrokmi dlžných farskému kostolu – cirkvi. 27) Prikryl. Ľ., Štanský P. c. d. s. 42 – 43. 28) Mrva. M. c. d. s. 21. 29) Mrva. M. c. d. s. 18. 30) Mrva. M. c. d. s. 21. 31) Mrva M. c. d. s. 21. 32) Najpodrobnejší rozbor diela vydal Marsina. R. Drobné príspevky o prameni Lombardiniho dejín Žiliny. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, Historické štúdie VI, 1960, s. 303 – 310. 33) Mrva. M. c. d. s. 22. 34) ŠA B, pobočka Žilina, zbierka majetkových podstát Žilina, č. 214. 35) Mrva. M. c. d. s. 21. Slovenský biografický slovník III. zväzok, heslo Lombardini, Martin: Matica slovenská, 1989, s. 422 uvádza pôsobenie v Pezinku v rokoch 1875- 1878 36) Štanský. P. viď poznámka 8, s. 44. 37) ŠA B, m. n. Žilina 1857, 27. decembra, č. z. 121. 38) Maťovčík. A. Národný a literárny profil žilinského rodáka Jána Krstiteľa Tombora. Žilina: Považské múzeum Žilina, Vlastivedný zborník Považia XVI, 1991, s. 43 – 55. Podľa poznámky č.18 nepoznáme presný dátum narodenia Ignáca Tombora. 39) Štanský. P. viď poznámka č. 8, s. 44. 40) Lombardini. A. Udalosti v Žiline a v jej susedstve 1848/49, Martin: Slovenské pohľady XVI, 1896, s. 16 – 21, 106 – 113, 169 – 176. 41) ŠA B, m. s. Ža 1878, 18. apríla, č. z. 37. 42) ŠA B, m. n. Ža 1879, 6. októbra, č. z. 94. 43) ŠA B, m. n. evanjelickej cirkvi a. v. Súľov 1881. Za upozornenie ďakujem pracovníčke archívu Mgr. Michaeli Kerešovej. 44) Štanský. P. viď poznámka 8, s. 49 – 50. ŠA – B, pobočka Žilina, zbierka majetkových podstát, č. 6. 45) ŠA B, m. z. Ža 1887, 17. apríla, č. z. 37. 46) ŠA B, pobočka Žilina, zbierka majetkových podstát, č. 6. 47) Štanský. P. viď poznámka 8, s. 50. 48) Mesto Žilina, matričný úrad, matrika zomrelých Žilina 1897, 26. apríla, č. z. 45. 49) Mrva. M. c. d. s. 25.
Literatúra Lombardini. A. Udalosti v Žiline a v jej susedstve, Martin: Slovenské pohľady XVI, 1896, s. 16 – 21, 106 – 113, 169 – 176. Marsina. R. Drobné príspevky o prameni Lombardiniho dejín Žiliny. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, Historické štúdie VI, 1960. SAV, s. 303 – 310. Maťovčík. A. Národný a literárny profil žilinského rodáka Jána Krstiteľa Tombora. Žilina : Považské múzeum Žilina, Vlastivedný zborník Považia XVI, 1991, s. 43 - 51. Mrva. M. Žilina a Alexander Lombardini, Žilina: Artis Omnis, 2009. ISBN 978-80-89341-12-2. Prikryl. Ľ., Štanský P. Mesto Žilina, Žilina: Vydavateľstvo Regionálna rozvojová agentúra Žilina, 1997. ISBN 80-218-0114-1. Slovenský bibliografický slovník II. zväzok, Martin : Matica slovenská, 1987, s. 184. Slovenský bibliografický slovník III. zväzok, Martin: Matica slovenská, 1989, s. 422. Štanský. P. História žilinského rínku, Žilina: Vydavateľstvo EDIS Žilina, Žilinský rínok, 2002, s.33-52. ISBN 80-7100-940-7. Štanský. P. História domu Horný val 9/19. Žilina: Facta non verba Žilina, Sprievodca múzeom Alexandra Lombardiniho, 2010, s. 12 – 21. ISBN 978-80-970478-0-1.
Pramene Mesto Žilina, matričný úrad, matrika Žilina. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív Bytča, fond cirkevné matriky r. k. cirkvi Bytča, Žilina a ev. c a. v. Súľov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív Bytča, pobočka Žilina, fond Mesto Bytča. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív Bytča, pobočka Žilina, fond Mesto Žilina.
Resume Dielo i osobnosť Alexandra Lombardiniho boli v minulosti už zhodnotené vo viacerých štúdiách. Napriek tomu touto štúdiou sme sa chceli zaoberať čo najpodrobnejšie nielen jeho osobnosťou, ale i širšími rodinnými vzťahmi a členmi jeho rodiny z otcovej strany, matkiným príbuzenstvom a samotným príbuzenstvom Alexandra Lombardiniho, jeho bratmi a manželkou. Takto sme mohli poukázať na prostredie, v ktorom Lombardini vyrastal, pracoval a tvoril. Viacerí príbuzní neboli naklonení Lombardiniho presvedčeniu a myšlienkam, ako aj jeho slovenskému národnému uvedomeniu. Zdrojom nových poznatkov o jeho príbuzných boli najmä cirkevné matriky v Štátnom archíve v Bytči. Pri štúdiu sme objavili nové skutočnosti týkajúce sa jeho matky a otca, ako aj manželky a jeho 4 bratov, z ktorých traja predčasne umreli. Okrem týchto životopisných údajov sa štúdia zaoberá aj prostredím v ktorom Lombardini vyrastal – domom v ktorom strávil svoju mladosť, ako aj domom, v ktorom strávil roky 1886-1897. Štúdia vzhľadom na rozsah sa nezaberá všetkými poznatkami o Lombardiniho živote, usilovali sme sa zhodnotiť jeho život a priniesť nové poznatky z archívnych dokumentov. Bolo by žiaduce výskumom v talianskych archívoch v budúcnosti spoznať pôvod Lombardiniovcov, ich príchod na Slovensko, resp. do Uhorska ako aj zdokumentovať vplyv Eugena Geromettu na postoje Alexandra Lombardiniho.
