Žilinská akadémia

Z Žilina Gallery Wiki
Verzia z 22:04, 25. december 2008, ktorú vytvoril Admin (Diskusia | príspevky) (Nový text)

(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Historické klenoty nášho mesta


Žilinská akadémia

V tesnej blízkosti Farského kostola a Burianovej veže sa nachádza budova niekdajšieho Reprezentačného domu, dnešného Mestského divadla. Tu pravdepodobne v minulosti stála skromná budova, kde sídlila žilinská Akadémia, ktorá slávu žilinského školstva šírila i za hranicami vtedajšieho Uhorska.

O kultúrnej vyspelosti obyvateľov Žiliny svedči skutočnosť, že už začiatkom 15. storočia viacerí Žilinčania študovali na pražskej Karlovej univerzite - najstaršej v Strednej Európe, založenej v r. 1348. V záznamoch univerzity sa uvádza, že r. 1405 tu študoval Martinus de Žilina, r. 1415 Johanes de Žilina a r. 1420 Nikolaus de Žilina. Ďalší Žilinčania v 15. storočí študovali na univerzitách vo Viedni, Krakove a inde.

Žilina medzi slovenskými mestami vynikala i tým, že už v 15. storočí mala školu. V Žilinskej mestskej knihe - národnej kultúrnej pamiatke, sa už r. 1469 v slovakizovanej češtine spomína majster Ján, ako „pisár a školník (t. j. učiteľ) náš".

V roku 1542 Žilina už mala školu vyššieho typu - protestantskú Akadémiu, na ktorej sa vyučovalo po latinsky. Žilinská Akadémia mala veľmi dobrú povesť, takže na ňu prichádzali študovať i študenti z Čiech, Moravy, Sliezska a Pruská. Na tejto vyhľadávanej škole pôsobili mnohí vynikajúci učitelia.

Prvým známym rektorom žilinskej Akadémie (do r. 1561) bol významný skladateľ evanjelických duchovných piesní Juraj Bánovský (okolo 1500 - 1561), ktorého rodina pochádzala z neďalekej dediny Bánová. V r. 1571 prevzal správu školy jeho syn Mojžiš, absolvent univerzity vo Wittembergu, ktorý od r. 1568 pôsobil ako rektor školy v blízkom Varíne. Z ďalších rektorov žilinskej Akadémie vynikli Mikuláš Colacinus (okolo 1540 až 1583). Andrej Thurius - Turský (1555-1607), Matej Lochmann (1561 až 1620), Michal Ascanius - Haško (zač. 17. stor. - 1700), Eliáš Ladiver starší (1610 až 1676), Mikuláš Nigrini - Oškerský (okolo 1625-1682), Eliáš Ladiver mladší (1630-1686), Michal Institoris - Mošovský starší (okolo 1635-1705), Ján Hnili-cenus - Rajecký (okolo 1630—1670), Matúš Palumbini (okolo 1645-?) a posledný rektor Samuel Nigrini (okolo 1680 až 1708). Títo vynikajúci pedagógovia boli absolventmi severonemeckých univerzít vo Wittembergu, Jene a Erfurte, ale aj vo východopruskom Kônigsbergu (dnes Kaliningrad v Rusku), pražskej Karlovej univerzity (M. Ascanius - Haško), poľskej univerzity v Toruni (M. Nigrini - Oškerský), či dokonca svetoznámych anglických univerzít v Oxforde a v Carobrigde (M. Institoris - Mošovský starší). Eliáš Ladiver mladší zasa študoval na reformát-skom kolégiu v Blatnom Potoku (dnes Sá-rospatak v Maďarsku) u Jana Amosa Komenského.

Rektori žilinskej Akadémie boli nielen vynikajúci pedagógmi, ale aj filozofmi, spisovateľmi, básnikmi, dramatikmi, i vedcami (E. Ladiver mladší), niektorí vynikli ako lekári (M. Ascanius - Haško sa stal osobným lekárom sedmohradského kniežaťa Juraja I. Rákócziho, M. Palumbini stoličným lekárom), či vyšší cirkevní činitelia (E. Ladiver starší sa stal evanjelickým seniorom). Všetci rektori ovládali niekoľko cudzích jazykov, napr. Samuel Nigrini ovládal latinčinu, gréčtinu, hebrejčinu, nemčinu a maďarčinu.

V sedemdesiatych rokoch 17. storočia sa rektori evanjelických škôl v Habsburgovcami ovládanej časti Uhorska museli zriecť svojich úradov. Mnohí z nich odišli do vyhnanstva. Vtedy zanikla aj žilinská Akadémia. V čase posledného protihabsburského povstania uhorskej a sedmohradskej šľachty vedeného Františkom II. Rákóczim bola činnosť Akadémie načas obnovená, avšak po porážke kurucov v bitke pri Trenčíne (4. 8. 1708) a po nasledujúcom obsadení Žiliny cisárskym vojskom s konečnou platnosťou zanikla. Vzdelanosť v Žiline a v jej širšom okolí potom šírilo jezuitské gymnázium založené už v r. 1691. Vysokú úroveň žilinskej protestantskej Akadémie však nedosiahlo.

Presnú podobu budovy, v ktorej sídlila slávna žilinská Akadémia už nepoznáme. Bola to zrejme jedna zo skromných budov neďaleko Farského kostola a Burianovej veže, ktoré zobrazuje kresba panorámy Žiliny po r. 1870 od neznámeho autora.

Existenciu žilinskej Akadémie žiaľ nepripomína žiadna pamätná tabuľa v dnes už deväťdesiatsedemtisícovej metropole severozápadného Slovenska. Len krátka Ladiverova ulica medzi dvoma radmi átriových domov na sídlisku Hliny VI nesie meno jediného z mnohých vynikajúcich rektorov Akadémie. Zo stručného pomenovania uličky sa však nedozvieme, či ide o Eliáša Ladivera - otca, ktorý v Žiline umrel, alebo jeho syna, ktorý sa v našom meste narodil.


Text: Ing. Gustáv Krušinský