Socha Antona Bernoláka v Žiline

Socha Antona Bernoláka v Žiline

Žilina ako ju nepoznáte

Zdalo by sa, že osud každej sochy je spečatený posledným zásahom jej tvorcu do kameňa, dreva, či iného materiálu, z ktorého je zhotovená. Existuje však mnoho príkladov z minulosti, keď tomu tak nebolo. Viacero výtvarných diel tohto druhu nenašlo stále miesto v pôvodnej lokalite svojho určenia, alebo boli odstránené. Ničenie sôch z akýchkoľvek príčin je výrazom kultúrneho barbarstva, lebo každá socha je výpoveďou o nejakej dobe, udalosti alebo hovorí o niekom. Nie je topánka, ktorá sa zoderie a vyhodí. Priblížime vám osud sochy významného priekopníka slovenskej jazykovedy, ktorá začas zdobila návršie v centre mesta Žiliny, no súčasná stredná a najmladšia generácia si ju už z vlastnej autopsie nepamätá.

Ako je známe, v prvých rokoch predmníchovskej Československej republiky (po roku 1920) na svahu pod farským kostolom v Žiline postavili balustrádu, ktorá je dodnes symbolom mesta a na ulici klesajúcej popri nej vybudovali schody. Na balustráde bola v roku 1939 dočasne umiestnená socha Antona Bernoláka (nar. 7. 10. 1762 v Slanici na Orave, zomrel 15. 1. 1813 v Nových Zámkoch), tvorcu prvej spisovnej slovenčiny. Premiestnili ju tam z Nových Zámkov v čase, kedy sa toto mesto nachádzalo na území zabratom horthyovským Maďarskom. Jej autorom bol akademický sochár Jozef Pospíšil a v Nových Zámkoch ju odhalili 12. septembra 1937. Po viedenskej arbitráži a okupácii južných častí Slovenska maďarskými vojskami bola socha 7. júna 1939 odoslaná autorom na adresu žilinskej Mestskej rady. Po prevoze do Žiliny ju umiestnili na kamenný podstavec na prvé podlažie balustrády. Pred sochou stála fontána. V období rokov 1941 – 1944, kedy sa robili stavebné úpravy balustrády, ju premiestnili pred budovu niekdajšieho žilinského reálneho gymnázia (dnes Žilinská univerzita). Po oslobodení vrátili sochu späť do Nových Zámkov.

To je stručný výpočet faktov o premiestňovaní sochy Antona Bernoláka. Tento proces sprevádzali komplikované úradné postupy oboch zúčastnených miest, týkajúce sa najmä finančného vyrovnania. Po prevoze sochy do Žiliny v júni 1939 sa žilinské mestské zastupiteľstvo 14. júla uznieslo, že za sochu zaplatí 38 500 korún slovenských + dovozné, cizelovanie a leštenie výtvarného diela – spolu 42 950 Sk. S umiestnením sochy sa počítalo na balustráde rímskokatolíckeho farského chrámu v prostrednom výklenku hornej terasy. Financie na stavbu podstavca a obrubníka sa predpokladali do výšky 12 000 korún. Dňa 18. 8. 1939 poslal starosta Žiliny akademickému sochárovi J. Pospíšilovi list s informáciou, že prvá splátka 30 tisíc korún je odoslaná súbežne s listom a zvyšok bude uhradený v najbližších dňoch. Z ďalšieho listu žilinského starostu adresovaného starostovi mesta Ružomberok Antonovi Nederlymu z toho istého dňa vyplýva, že s odhalením sochy v Žiline sa počíta od 1. do 8. októbra 1939.

Ešte komplikovanejší bol spiatočný návrat sochy zo Žiliny do Nových Zámkov po vojne. Dňa 15. apríla 1946 Správna komisia mesta Nové Zámky oznamuje MNV v Žiline, že Národný front v Nových Zámkoch rozhodol, aby sa socha Antona Bernoláka, ktorá bola v roku 1939 prevezená do Žiliny, slávnostne vrátila na pôvodné miesto v Nových Zámkoch. V odpovedi MNV Žilina sa uvádza, že mesto vtedy za sochu zaplatilo značný obnos, a preto ju bez náhrady vydať nemôže. Dňa 11. septembra 1946 bol urobený výpis 20 položiek za čo sa v roku 1939 platilo 91 024 Ks.

Problémom prevozu sochy A. Bernoláka zo Žiliny do Nových Zámkov sa zastupiteľstvá oboch miest zaoberali intenzívne aj v roku 1947. Dňa 4. júna Rada MNV v Žiline prerokovala návrh Správnej komisie mesta Nové Zámky, v ktorom síce trvajú na vrátení sochy A. Bernoláka do Nových Zámkov, ale nemôžu za prevezenie sochy do ich mesta zaplatiť výlohy vyššie ako 30 tisíc Kčs a nie vyše 91 tisíc ako žiadala Rada. 24. júla Rada MNV v Žiline napokon prijala návrh Správnej komisie v Nových Zámkoch, že za prevezenie sochy A. Bernoláka do ich mesta vyplatia obnos vo výške 70 tisíc Kčs a tento bude použitý na postavenie pamätníka v Žiline. O päť dní nato (29. 7.) novozámocká Správna komisia upresnila svoj pôvodný návrh v tom zmysle, že mestu Žilina vyplatí v hotovosti 70 tisíc Kčs ako čiastočnú náhradu na hotové výlohy, ktoré mesto Žilina hradilo pri prevezení pamätníka A. Bernoláka. Napokon samotný prevoz sa uskutočnil až po 8. auguste roku 1948.

Ani dnes však pamiatka na Antona Bernoláka v Žiline nechýba. Je ňou socha prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny na žilinskom Bulvári na Hlinách, dielo vytvoril akademický sochár Juraj Brišák. A po Bernolákovej soche od Jozefa Pospíšila, ktorá opäť zdobí Nové Zámky, zostali len pohľadnice a fotografie spomínajúce na jej premiestnenie do Žiliny vo vojnových rokoch.

Dušan Halaj, CSc.

Zdroj: Žilinský večerník, č. 50, strana 14, dňa 11.12.2007, ročník XVI.