Park Ľudovíta Štúra
Park Ľudovíta Štúra
Mesto Žilina má v súčasnosti množstvo parkov a sadov, pričom dvanásť má schválený názov vďaka systematickej práci Názvoslovnej komisie mesta Žilina. Najstaršie parky vznikli pri šľachtických sídlach – Budatínskom hrade, kaštieli v Bytčici a kráľovskom colnom úrade a soľnom sklade v areáli dnešnej Villy Nečas. Aj park pri bývalej súkenke je starší ako väčšina parkov a sadov v meste. V centre mesta na bývalom rínku – dnešnom Mariánskom námestí – vznikli prvé parkové úpravy v poslednej tretine 19. storočia. Mesto malo od začiatku 20. storočia vlastné záhradníctvo najprv v priestore dnešného Auparku, potom na Tajovského ulici a napokon v Závodí. Dodnes Žilinčania poznajú mená vedúcich záhradníctva – Jozef Červinka, Richard Hirner, Anton Goga, Anna Pinzíková a ďalší.
Väčšina pozná najmä Park Ľudovíta Štúra, ľudovo nazývaný Bôrický park. Priestor tohto parku tvorili do roku 1936 rozbahnené lúky, na ktoré sa často vylieval meandrujúci potok Všivák. Pásli sa tu ošípané, preto vznikol jeho názov Svinské pažite. Zámer využitia územia na park vznikol v roku 1929 v regulačnom pláne mesta. Jeho autor Josef Peňáz navrhol na Svinských pažitiach vybudovať mestský sad. Mesto čiastočne akceptovalo túto myšlienku a v roku 1935 poverilo jedného z najvýznamnejších československých záhradných architektov Jozefa Kumpána vypracovať plán parku. Podľa jeho plánu z roku 1936 budúci park mal podstatne menšiu výmeru ako to bolo vo veľkorysejšom Peňázovom návrhu. Bolo v ňom 14 druhov vysokokmenných stromov a 39 druhov okrasných kríkov. Išlo napríklad o javory mliečne, pajasene, brezy, topole biele, topole osikové, topole Simonove, liesky turecké, agáty biele, vŕby cintorínske, lipy striebristé či lipy veľkolisté. Z okrasných krov boli navrhnuté napríklad orgovány obyčajné, tavoľníky van Houtteho, dráč Thunbergov, zanoväte, zlatovky, pajazmíny vencové, slivky čerešňoplodné, karagany stromovité, tavoľníky význačné, ríbezle krvavé, vajgely kvetnaté, čremchy obyčajné, bresty holandské, jarabiny mukyňové, brezy v kultivare s pyramidálnou korunou, čremchy neskoré, nepravý jazmín, krušiny jelšové, pajazmíny vencovité zlaté, javory ohnivé, kaliny obyčajné, tavole kalinolisté, kérie japonské, rakytníky rešetliakovité, škumpy vlasaté, kaliny siripútkové, orgovány perzské a tamarišky francúzske, trojpuky a mnohé ďalšie. V parku malo byť detské ihrisko, pieskovisko, brodisko s vodou, hojdačky, dve volejbalové a jedno hádzanárske ihrisko, hudobný pavilón, reštaurácia, bufet, krytý priestor ako ochrana pred dažďom, WC a dva mostíky ponad Všivák. Dve lúky – trávniky mali slúžiť na oddych a na zhromaždenia. Práce sa však začali naplno uskutočňovať až po nástupe nového vedenia mesta na čele s Vojtechom Tvrdým v roku 1939. Park dostal nový názov Sad slovenskej slobody. Plán Jozefa Kumpána sa však v plnej miere neuskutočnil, bola vybudovaná iba reštaurácia, mostíky cez Všivák, detské ihrisko a vlastný park, pričom práce trvali viac rokov. Bolo to predovšetkým z finančných dôvodov v dôsledku vojny. Plán skutočnej výstavby sa nezachoval. Práce sa uskutočnili vo veľkej miere mestskými zamestnancami pod vedením Jozefa Červinku. Ten do roku 1939 pracoval ako vedúci záhradník v kúpeľoch Rajecké Teplice, kde vytvoril krásny kúpeľný park, dodnes existujúci. Preto ho v roku 1939 oslovilo vedenie mesta Žilina, aby prevzal vedenie záhradníctva v Žiline. Jozef Červinka na základe výhodných finančných podmienok ponuku prijal a v roku 1940 sa stal vedúcim mestského záhradníctva. Jeho úlohou bolo vybudovať niekoľko parkov v meste, predovšetkým park na Bôriku s názvom Sad slovenskej slobody s rozlohou 39,1 ha. Už v roku 1940 začal Červinka spolu s desiatimi spolupracovníkmi a ďalšími zamestnancami mesta meniť kopcovitý a zanedbaný priestor na park. Zároveň potok Všivák mesto vyregulovalo v podstate do dnešnej podoby s nákladom viac ako 600 000 korún slovenských. Potok bol premostený dvoma mostíkmi, pôvodne drevenými. Z priestoru budúceho parku sa vyviezlo niekoľko tisíc vozov zeminy, do roviny sa upravil menší kopec, čím vznikla plocha dnešného parku. V parku bolo vysadených 25 000 kvetov, rôzne stromy a kríky. Súbežne mesto budovalo reštauráciu Kamélia. Park a reštauráciu slávnostne otvorili 7. júla 1942 za prítomnosti vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky Jozefa Tisa. V roku 1943 boli do parku inštalované kameninové stĺpy ako podstavce na kvetináče. Neboli nové, pôvodne mali funkciu podstavcov pre elektrické lampy na balustráde pred vtedajším farským Kostolom Najsvätejšej Trojice v Žiline.
Názvy parku sa menili. V roku 1945 sa volal Červinkov sad, od roku 1946 do roku 1963 Stalinov sad a potom Sad mieru. Súčasný názov Park Ľudovíta Štúra bol schválený 22. októbra 2012 rozhodnutím mestského zastupiteľstva. Následne 26. októbra bola v parku slávnosť znovuosadenia sochy Ľudovíta Štúra od akademického sochára Ladislava Beráka. Vyhotovená je z bronzu, vysoká je 5,3 m a váži 3,2 tony. Mesto za sochu zaplatilo 14 miliónov korún.
Park sa počas rokov svojej existencie prirodzene vyvíjal a tiež menil. Prešiel rekonštrukciou v roku 1985, kedy vybudovali chodníky s pevným povrchom, hojdačky a pieskovisko pre deti. Do roku 1990 sa oň staralo mestské záhradníctvo, po jeho zrušení práce vykonávali súkromné spoločnosti. Park bol v minulosti väčší ako v súčasnosti, zmenšil sa o priestor bývalého amfiteátra a obory. Má podlhovastý tvar so šírkou asi 100 m a dĺžkou 600 m. V novembri 2010 bolo na mieste starého ihriska postavené nové, ktoré bolo rozdelené na dve časti. Priestor pre deti do šesť rokov bol vybavený štyrmi detskými prvkami a pieskoviskom, časť pre deti od šesť rokov s piatimi detskými prvkami a lavičkami bez opierok. Ihriská boli oplotené. V roku 2014 vybudovalo mesto Žilina v parku cvičebný komplex pre rozšírenie možností športového vyžitia na čerstvom vzduchu. V tom čase prvý žilinský workout park tvoril komplex stabilných cvičebných komponentov na špeciálnom povrchu. V rokoch 2016 až 2017 sa uskutočnila najväčšia premena parku od jeho vzniku podľa projektu žilinskej krajinnej architektky Blanky Malej. Slávnostné otvorenie bolo 6. novembra 2017. Prípravu, realizáciu a samotné financovanie tohto veľkého projektu zabezpečovalo mesto a jeho partner Nadácia Kia Motors Slovakia. Projekt rekonštrukcie zachoval pôvodný charakter parku. S rekonštrukciou parku sa začalo 8. augusta 2016. Práce boli rozdelené do dvoch etáp. V prvej etape bola uskutočnená rekonštrukcia a doplnenie inžinierskych sietí – vodovodná a kanalizačná prípojka, elektrické rozvody a verejné osvetlenie. Vybudovali štyri nové lávky cez potok Všivák miesto pôvodných šiestich betónových a premiestnili detské ihrisko. Za účelom ochrany pred hlukom a smogom vybudovali protihlukovú gabiónovú stenu od Tajovského ulice. V druhej etape podľa projektovej dokumentácie uskutočnili vegetačné úpravy. Vybudovali fontánu a bezplatné wifi pripojenie, inštalovali tri fontánky na pitie, drobnú architektúru, prvky na športovanie a zábavu. Dôležitou súčasťou boli i práce na zeleni, ktoré sa začali už v roku 2015. Život do parku priniesli i nové kvetinové záhony.
V rámci rekonštrukcie pribudlo takmer 100 nových lavičiek v piatich rôznych vyhotoveniach a 13 stolov. Okrem prvkov určených na športovanie a zábavu postavili na tejto ploche aj dve ekologické toalety pre psov. Novým prvkom v parku je fontána s rozmermi 20 × 20 metrov. Pozostáva z viacerých samostatne programovateľných dýz, ktoré vypúšťajú prerušované prúdy vody, štyri laminárne dýzy aj smerom do stredu. Po zotmení fontána ponúka návštevníkom parku farebné svetelné predstavenie. Náklady na inštaláciu fontány boli 261 542 eur. V prvej etape rekonštrukcie parku v roku 2016 Nadácia Kia Motors Slovakia preinvestovala takmer 487 000 eur. Rok na to vložila do druhej, konečnej etapy projektu 79 000 eur. Mesto Žilina prispelo na rekonštrukciu parku sumou 1 100 612 eur.
Park bol vždy miestom oddychu, prechádzok a hrania detí. Avšak výnimočnými fenoménmi, ktorými sa park nezabudnuteľne zapísal do pamäti niekoľkým generáciám Žilinčanov, boli jeho nevšedné prvky, ktoré dotvárali atmosféru parku. Boli to reštaurácia Kamélia, letné kino – amfiteáter, lietadlo a obora. Všetky ďalšie údaje o parku nájde čitateľ v knihe Parky a sady v Žiline od autorov Petra Štanského, Jozefa Feilera a Mareka Sobolu.
Autori: Peter Štanský, Jozef Feiler, Marek Sobola
