Mestské divadlo
Mestské divadlo
Tento rok si pripomíname osemdesiate výročie posvätenia a uloženia základného kameňa jednej z najvýznamnejších stavieb Žiliny – mestského divadla. Toto dielo, napriek vojnovému obdobiu, bolo postavené tak, že dodnes vzbudzuje rešpekt svojou mohutnosťou a dominanciou. Pôvodne bola na tomto mieste ľudová škola, nižšie gymnázium a od roku 1775 jednoposchodová chlapčenská škola. Už od roku 1940 mesto plánovalo na jej mieste výstavbu veľkolepej reprezentačnej budovy, ktorá mala slúžiť na kultúrne, školské a cirkevné účely. Preto dostala stavba názov Dom katolíckej kultúry a výchovy. Na naplnenie veľkolepých plánov mesto zabralo aj pozemok susedného domu rodiny Lipšerovcov. Budova napriek svojej veľkosti nepostačovala pre všetky zamýšľané účely. S prípravnými prácami začalo mesto už 20. septembra 1941, keď asanovali budovu školy. Mesto poverilo s vypracovaním projektov Františka Bednárika a Ferdinada Čapku, postavila sa však podľa projektoch Otta Reichnera. Stavbu povolili 9. februára 1942 a stavať sa začala 20. februára. Základný kameň posvätili 7. júla 1942 za účasti vtedajšieho prezidenta republiky, predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi a mesta, ktoré stavbu financovalo. Stavba stála 14 494 357 slovenských korún, ďalšie náklady si vyžiadalo vnútorné vybavenie. Budova bola kompletne dokončená 15. apríla 1946 a jej užívanie bolo povolené od 1. mája 1946. Pre túto stavbu mesto vytvorilo vlastnú spoločnosť pod názvom Mestská stavebná správa pre stavbu rímskokatolíckej ľudovej školy v Žiline. Budovu postavila jedna z najrenomovanejších slovenských stavebných firiem Ing. Petri z Bratislavy, stavebná správa Žilina. Budovu má dve časti. V pravom krídle bola školská časť a v ľavom divadelná časť, ktorá zaberala dve nadzemné podlažia. Pod divadelnou sálou v suteréne bola telocvičňa. Umeleckú výzdobu divadelnej sály vytvoril František Vlkoláček, otec akademického maliara Mojmíra Vlkoláčka. Na interiéri sa podieľali viaceré žilinské firmy – Braciník, Hromec, Riedl a Šimora. Na budove mal byť pôvodne erb mesta, pápežský erb a vlajka, kríž, slovenský erb a socha Antona Hlinku. Z nich sa zrealizovali na čelnej fasáde pápežský, slovenský a mestský erb. Všetky boli po vojne odstránené a neboli doteraz obnovené. V zložitých podmienkach počas vojny i po nej sa mestu napriek nedostatku stavebného materiálu a pracovných síl podarilo dokončiť dielo, ktoré slúži dodnes. Po roku 1945 bola budova premenovaná na Reprezentačný dom. Doba vzniku, účel stavby i projektant sa významne podpísali na formálnom vzhľade budovy. Monumentálna neoklasicistická budova je obložená v soklovej časti bielym nahrubo opracovaným travertínom, v hornej časti hladkým travertínovým obkladom zo Spiša. Ten je použitý aj v interiéri. Ústredným architektonickým motívom budovy sú výrazné vertikálne úzke prierezy, ktoré členia prevýšenú arkádovú stĺpovú predsieň pred hlavným vchodom a okná bočných krídiel. Stavba disponuje divadelnou sálou a komplexom reprezentačných priestorov. Vysoký oblúkový portikus, prevýšené okná a masívny parter s pásovou travertínovou bosážou pripomínajú paláce talianskej renesancie či talianskej moderny tridsiatych rokov 20. storočia. Súčasne s budovou bolo postavené aj mohutné symetrické schodisko s balustrádou a terasy, ktoré prekonávajú terénny výškový rozdiel od terajšieho Hlinkovho námestia. Od roku 1948 v budove pôsobila Ľudová scéna mesta Žilina, ktorá nadviazala na bohaté tradície žilinského amatérskeho divadelníctva od druhej polovice 19. storočia. Keďže Žilina bola krajským mestom od roku 1949, vznikla aj tu krajská divadelná scéna pod názvom Krajové divadlo pracujúcich v Žiline. Divadelný súbor sa v rokoch 1950 až 1966 profesionalizoval. Na počesť českého spisovateľa a učiteľa pôsobiaceho na Kysuciach bolo divadlo v roku 1956 premenované na Divadlo Petra Jilemnického. Divadlo umelecky viedol režisér Jozef Palka, hrala tu aj Hana Čelková – Hegerová, ako hosť i Ladislav Chudík a mnohí iní. Divadlo v roku 1966 zaniklo, tri roky tu ešte pôsobil zredukovaný žilinský súbor v rámci Divadla Slovenského národného povstania Martin, kam prešli od roku 1969 niektorí herci zo Žiliny. Popri divadle bola v budove základná škola, od roku 1961 stredná všeobecno-vzdelávacia škola, neskôr premenovaná na gymnázium, potom opäť základná škola. V budove do roku 1992 pôsobila mestská organizácia Park kultúry a oddychu v Žiline, ktorá organizovala kultúru nielen v meste, ale i v mestských častiach v kultúrnych domoch. Pod PKO patril i divadelný súbor Maják, viacero orchestrov a súborov. Mestské divadlo vzniklo 1. januára 1992 a bolo jediným divadlom na Slovensku mimo riadenia ministerstva kultúry. Prvým riaditeľom bol Ľuboš Midriak. Okrem krátkeho pôsobenia činohry tu trvale od 1996 pôsobilo Divadlo pre deti a mládež Maják pod vedením Tomáša Rosického.
Od roku 2003 pôsobilo pod názvom Mestské divadlo v Žiline. V budove bola aj televízia Patriot a cirkevná akadémia. Interiér dopĺňali busty Petra Jilemnického, Sama Chalúpku, Gašpara Fejérpataky-Belopotockého, Jána Palárika-Beskydova a Ferka Urbánka od Fraňa Štefunka a Stanislava Bíroša. V roku 2000 na fasádu budovy inštalovali bustu starostu mesta Vojtecha Tvrdého a v roku 2006 bustu biskupa Fedora F. Ruppeldta, obe od Ladislava Beráka. Najväčšia rekonštrukcia divadla sa uskutočnila v rokoch 1999 až 2003 vo výške 70 miliónov Sk. Slávnostného otvorenia 19.decembra 2003 sa zúčastnil i prezident Rudolf Schuster, ktorý pri tejto príležitosti dostal ocenenie Čestný občan Žiliny.
Autori: Peter Štanský a Jozef Feiler