Finančné úrady v Žiline
Finančné úrady v Žiline
prof. Ing. arch. Štefan Šlachta, CSc. ASB 12/2006
Motív skleneného valca na nároží nájdeme v dielach Rusa Mojseja J. Ginsburga, Američana Philipa Johnsona a Slováka Michala M. Scheera. Kam zaradiť jeho Finančné úrady v Žiline? Doceňujeme hodnoty a význam architektúry, ktorá vznikla koncom 20. rokoch minulého storočia v ateliéri mladého slovenského architekta?
Absolvent brnianskej Fakulty architektúry Michal Maximilián Scheer mal to šťastie, že krátko po skončení vysokej školy dostal rad významných úloh, ktoré sa podľa jeho projektov zrealizovali. Ako tridsaťročný mal už v Žiline vyše šesťdesiat realizovaných diel. Medzi nimi vynikali tzv. Finančné úrady – palác situovaný na úzkom dlhom pozemku dvoch stretávajúcich sa ulíc neďaleko historického námestia. Projekt vzišiel v roku 1929 – ako to bolo vtedy pri významných stavbách samozrejmé – zo súťaže. Nevieme, kto bol v porote, ale voľba bola vynikajúca. Scheer navrhol dielo, ktoré je bezpochyby nadčasové a jeho čelná fasáda by asi zaujala aj v ktoromkoľvek dnešnom architektonickom časopise. Pravda, vo svojej pôvodnej podobe, lebo neskoršie zásahy boli väčšinou nešťastné a znižovali jej architektonickú eleganciu. Sú to však akoby dve rôzne budovy. Bočné fasády s výrazným vertikálnym členením majú celkom inú mierku a charakter ako predná fasáda. Prekrytie vstupu mohutnou markízou podopretou štyrmi piliermi dáva budove konštruktivistickejší charakter. Nad ňou vyrastá polvalec schodiska, vystupujúci z hladkej plnej steny. Tá kontrastuje s veľkou zasklenou stenou a práve ona dodáva výrazu budovy zvláštnu noblesu. Travertínový obklad nepochybne prispieva k tomu, že budova sa zachovala dodnes neporušená a dobre fungujúca. Z mnohých Scheerových architektonických diel, nachádzajúcich sa na Slovensku najmä v Ružomberku, Nitre a Nových Zámkoch, je to bezpochyby architektúra Finančných úradov v Žiline, ktorá si zaslúži najväčší obdiv.
Michal Maximilián Scheer (1902 – 2000)
Rodák z Považskej Bystrice, vyštudoval architektúru na Vysokom učení technickom v Brne (1925). Svoje pôsobenie začal v Žiline, kde v krátkom čase navrhol množstvo stavieb, najmä bytových, ale tiež administratívnych, obchodných a školských, napr. skupinu obytných domov družstva Svojdom, základnú školu na Závaží a obchodný dom Hustý (1946). Cez II. svetovú vojnu pracoval pre Ružomberské papierne. Tu vytvoril pozoruhodný vstupný areál továrne, viaceré obytné domy a jednu z dominánt centra mesta – administratívnu budovu. V roku 1948 sa stal spoluzakladateľom Stavoprojektu na Slovensku a viedol krajský ateliér v Žiline. V 50. rokoch bol uväznený a následne sa presťahoval do Nitry, kde žil až do svojej smrti. V Nitre v roku 1958 navrhol prvý Smerný územný plán mesta a urbanistické riešenia sídliska. Za obytný dom v Párovciach získal v roku 1965 Cenu Dušana Jurkoviča, v roku 1967 mu udelili štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu. Spolok architektov Slovenska mu udelil v roku 1992 Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. Michal M. Scheer patril k najvýznamnejším tvorcom modernej a funkcionalistickej architektúry na Slovensku.
Zdroj: ASB 12/2006, http://www.asb.sk/casopis-asb-sk/index.php?do=temyasb&tid=38&u1=38
