Dejiny Evanjelického a.v. cirkevného zboru v Žiline

Z dejín Evanjelického a. v. cirkevného zboru v Žiline

Reformačné myšlienky Martina Luthera sa v Žiline šírili veľmi skoro. Bolo to iste aj pod vplyvom husitských myšlienok, ktoré boli dobre známe v širokom okolí, ale i v samotnom meste, kde tzv. Žilinská kniha v záznamoch z 1. mája 1503 spomína kňaza Juraja, ktorý mal ženu a deti. Na blízkom hrade Lietava od r. 1512 sídlil Mikuláš Kostka zo Sedleca, horlivý šíriteľ a ochranca reformácie. Neskoršie tento hrad patril Thurzovcom a v jeho komnatách sa narodil neskorší palatín Uhorska (zástupca kráľa) Juraj Thurzo.

V roku 1540 farár Ján Barbomus podáva písomnú správu o existencii evanjelickej cirkvi v Žiline. Postupne do nej patrí úplná väčšina obyvateľstva. Pri pohľade do minulosti zisťujeme, že korene evanjelickej cirkvi v tomto meste a okolí sú skutočne hlboké. Siahajú až do 16. storočia. Reformácia podnietená vystúpením Dr. Martina Luthera, sa po roku 1517 veľmi rýchlo šírila po celej Európe. Myšlienky reformačného učenia čoskoro zasiahli celé Uhorsko. V rámci neho najmä obyvatelia Slovenska ochotne prijímali toto nové, na Biblii založené vyjadrenie viery, obnovenej bohoslužby a života. Máme veľa príkladov keď vplyvné šľachtické rodiny, alebo celé mestá a cirkevné zbory dobrovoľne sa hlásili k evanjelickej cirkvi.

Prvá písomná zmienka o evanjelickej cirkvi v Žiline pochádza z 23. apríla 1540 od tunajšieho farára Jána Barbomusa. Postupne sa väčšina obyvateľstva stala evanjelická. Podobne to bolo i v bližšom a ďalšom okolí. Mestá ako Považská Bystrica, Púchov, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Rajec i ďalšie, počtom viac než dve desiatky obcí, zakladajú v Žiline v roku 1544 congregáciu (zhromaždenie, spoločenstvo) v hornej časti trenčianskej stolice, tzv. žilinské contubernium (seniorát). Počas 16. a 17. storočia evanjelická cirkev v Žiline písala zlatými písmenami stránky dejín mesta, ale i celého Slovenska. Zriadená bola cirkevná škola, gymnázium uznávanej úrovne, na ktorom učili mnohí vzdelaní rektori (Bánovský, Matej Lochmann, Štefan Krušpier, Alexander Socovinus, Eliáš Ladiver starší i mladší, Eliáš Ladiver, Gregor Lány, Matej Palumbíny a ď.).

K mestu sa viaže i slávna Žilinská synoda, konaná 28. - 30. marca 1610 vo farskom kostole. Patrónom synody ale i celej evanjelickej cirkvi v Uhorsku bol gróf Juraj Thurzo, ktorý mal svoje sídlo v neďalekej Bytči. Rokovanie synody postavilo základy zriadenia cirkvi a pre slovenskú časť evanjelickej cirkvi zvolení boli prví superintendenti - biskupi pre Slovensko: Eliáš Lány, Samuel Melík a Izák Abrahamides. Známou sa stala i žilinská tlačiareň Jána Dadana (koncom 17. a zač. 18. stor.). Pôsobili tu aj viacerí pisatelia náboženskej poézie a hudobníci ako bol Juraj Lednický a Adam Plintovic zo Skoczowa. Ani toto obdobie nebolo bez ťažkostí. Vyskytli sa mnohé útoky, prenasledovania. Najťažšie prišli po r. 1673 (po tzv. prešporských súdoch rím.-kat. biskupov Szelepcsényiho a Kollonicha). Nepomohli ani krátkodobé ale výrazné víťazstvá stavovských povstaní. Panovnícky rod Habsburgovcov z Viedne a vysoký klérus katolíckej cirkvi použili všetky prostriedky, nevynímajúc z toho ani kruté násilie, aby potlačili a zničili evanjelickú cirkev. V r. 1699 žilo v Žiline 2682 obyvateľov, z toho po rôznych formách nátlaku sa hlásilo už 378 ku katolíkom, ale ešte stále je v meste 2.304 evanjelikov. K lepšiemu začalo svitať počas víťazného ťaženia Fraňa II. Rákociho. Za farára do Žiliny bol r. 1704 pozvaný Daniel Krman, predtým i neskoršie farár na Myjave. Zvolený bol za superintendenta - biskupa prešporskej, nitrianskej, trenčianskej, oravskej a liptovskej stolice. Počas cesty za švédskym kráľom, ktorého šiel požiadať o podporu pre evanjelikov na Slovensku, rodinu mu vyhnali z fary a evanjelikom bol 20. decembra 1708 definitívne odňatý i farský kostol. Život evanjelickej cirkvi v Žiline a na okolí úplne zanikol. Jediným miestom v hornotrenčianskej stolici, kde podľa uzavretia šopronského snemu z r. 1681 mohli evanjelici mať svoj kostol, bol Súľov. V Žiline sa protireformácii podarilo zlomiť odpor evanjelikov. Na pamiatku dovŕšenia rekatolizácie, bola v r. 1738 na Mariánskom námestí postavená socha Immaculaty. Za dlhé desaťročia v meste nežil ani jeden evanjelik. Lepšie tomu nebolo ani po vydaní tolerančného patentu v r. 1781. Ako už vyššie bolo spomenuté, koncom 17. storočia protireformačné ťaženie v Uhorsku dosiahlo svoj vrchol. Nezostali ušetrení ani evanjelici v Žiline. Krátko boli bez farára, lebo bol násilne vyhnaný, odobratý im bol i kostol. Po krátkom pôsobení Daniela Krmana a jeho vyhnaní z fary evanjelický cirkevný život v meste úplne zanikol. Nebol obnovený ani po vydaní tolerančného patentu v r. 1781, lebo tu nebývali žiadni evanjelici. Oživenie nastalo až koncom 19. storočia keď sa 31. októbra 1890 v Žiline formoval vikariát súľovského zboru, s kaplánskym miestom. K osamostatneniu cirkevného zboru došlo v roku 1901.

Modlitebňu a faru si evanjelici postavili na Kuzmányho ulici v roku 1904. Ako prvý farár samostatného zboru pôsobil Miloš Kišš (1903 - 1921). Pre žilinský cirkevný zbor zvlášť požehnaným bolo pôsobenie farára Fedora Ruppeldta v rokoch 1921 - 1952. Posledných päť rokov bol i biskupom. Jeho zdarná práca bola výnimočne dôležitá pre budovanie zboru. Postavený bol kostol v rokoch 1935 - 36 a tiež i fara 1938 - 39. Neohrozene zvestoval Božie slovo v pokojných i vojnových rokoch. Zdieľal so svojimi cirkevníkmi chvíle radostné i smutné. Vyučoval a napomínal, angažoval sa v národných i spoločenských záležitostiach. Vladimír Marenčiak farárom v zbore bol v rokoch 1952 - 1976 (kaplánom v Žiline od 12. 1. 1944). Už od tridsiatich rokov, ale najmä 1947 - 52 zastupujú v zbore často neprítomného farára a v tom čase i biskupa F. Ruppeldta viacerí kapláni. Najdlhšie a s mnohým požehnaním medzi mládežou účinkoval Ondrej Antal 1938 - 1944 (potom bol dlhé roky farárom v Očovej, pri Zvolene). Aj za farára Vladimíra Marenčiaka účinkovali viacerí kapláni. Od r. 1959 - 1968 Ľudmila Veselá r. Plesníkova a krátko i jej manžel Daniel Veselý pôsobili vo fílii Rajec. Tam bol i Štefan Mikuš (1968 - 71), a posledným kaplánom v Žiline bol Peter Gažík 1975-76. Ďalšími farármi zboru boli: Milan Kachnič - menovaný za farára r. 1977 a po šiestich mesiacoch aj odvolaný. Do rozbúrených pomerov v r. 1978 prišiel Ján Beňuch ( 21. ) a pôsobil do 30. novembra 1997 kedy odišiel za farára do Muránskej Dlhej Lúky. Od 1. marca 1998 bol farárom Ondrej Peťkovský a kaplánkou v zbore Zuzana Peťkovská rod. Križanová. V časoch zastupovania požehnane v cirkevnom zbore pôsobil senior v.v. Miroslav Blaho. V súčasnosti je zborovým farárom Radoslav Danko a námestnou farárkou Andrea Danková rod. Fidlerová, ktorí začali pôsobiť v zbore od augusta 2005.

Zdroj: Evanjelický a.v. Farský úrad Žilina, Martina Rázusa 4, 010 01 Žilina

Dňa 26. augusta 2008 prevzali úrad zborového a námestného farára v Žiline Marián Kaňuch a Oľga Kaňuchová. Manželia Kaňuchovci pred príchodom do Žiliny pôsobili ako námestní farári v cirkevnom zbore Bardejov.