Žilina v rokoch 1848-49 a 1918
Žilina v rokoch 1848-49 a 1918
Žilina ako ju nepoznáte
Mesto Žilina bolo svedkom udalostí, ktoré v osudových rokoch končiacich osmičkou otriasli rakúsko-uhorskou monarchiou až napokon vyústili v rozsiahlych politicko-spoločenských zmenách a novom štátoprávnom usporiadaní stredoeurópskych krajín. Bezprostredne sa jej dotkli revolučné pohyby na rozhraní rokov 1848-49.
V polovici septembra 1848 sa vo Viedni utvorila Slovenská národná rada, kde politické záujmy Slovenska reprezentovali Hurban, Štúr a Hodža a vojenskí dôstojníci českej národnosti Bloudek, Janeček a Zach. Pod slovenské národné zástavy sa do dobrovoľníckeho zboru vtedy podarilo zmobilizovať do 6000 mužov. Prvá výprava na území Slovenska v septembri 1848 skončila neúspechom, keď časť zboru ustúpila na Moravu a tam ju cisárske vojská odzbrojili. Slovenskí politickí vodcovia za finančnej pomoci z Čiech zorganizovali novú, zimnú výpravu. Druhá slovenská výprava postupovala v dvoch útvaroch na dvoch rozdielnych operačných smeroch Slovenskom. Jedna časť dobrovoľníkov sa sústredila v Tešíne. V jej čele stáli Štúr, Hurban, Bloudek a Zach. Hlavným veliteľom bol podplukovník Frischheisen. Ešte predtým, 23. októbra 1848, cez Kálov prišli do mesta najprv cisárske vojská pod velením maršala Baltazára Šimuniča. Začiatkom decembra prešli „hurbanisti“ Jablunkovským priesmykom cez Kysuce k Žiline. Pri Budatíne sa 11. decembra 1848 po prvý raz zrazili s maďarskými vojskami. Český pluk pod velením cisárskeho podplukovníka Frischheisena a podporovaný slovenským oddielom Hurbanových dobrovoľníkov sa stretol s maďarskými honvédmi a košútovskými národnými gardami. Maďari ustúpili za Váh. Začiatkom januára (2. 1. 1849) cisárske vojsko pod velením generála Kristiána Gotza za výdatnej pomoci slovenských dobrovoľníkov dobylo Budatínsky zámok. Zámok bol značne poškodený najmä požiarom, pričom zhorela knižnica a archív. Na žilinskom námestí 4. januára 1849 prvý raz zaviala cisárska zástava so stuhou v slovenských národných farbách a rečnili tam Štúr a Hurban. Potom cisárske vojská prešli cez Žilinu, Rajec a Prievidzu do Turca. Odtiaľ prenikli na Oravu, do Liptova aj smerom na Kremnicu. Koncom júna a v júli 1849 prechádzali Žilinou donskí kozáci, ruská pechota a napokon cárska ruská jazda. Tieto jednotky sa tiež zúčastnili bojov proti maďarským vojskám.
O 70 rokov neskôr 12. novembra 1918 prišla od Jablunkova do Žiliny česko-slovenská vojenská jednotka. Súviselo to s postupným oslobodzovaním územia Slovenska od maďarských ozbrojených oddielov. O tri dni nato, 15. novembra, však Kálovom tiahlo opäť maďarské vojsko, ktoré potom na krátky čas okupovalo Žilinu. Dňa 5. decembra 1918 československé vojsko porazilo v bitke pri Kotešovej predsunutý maďarský oddiel, čím sa skončila okupácia Žiliny. O dva dni neskôr do mesta znovu vstúpilo československé vojsko a definitívne ho oslobodilo. Vytvorili sa tým podmienky, aby sa v Žiline etablovalo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a mesto sa načas stalo sídlom prvej slovenskej vlády. Dobové pohľadnice zo zbierky Ing. Juraja Nedorosta nám približujú vtedajšiu podobu mesta a jeho častí, ktorými prechádzali vojenské oddiely. Odrazom doby sú aj správy profesora žilinského gymnázia, františkána Henricha Hájskeho, ktorý o udalostiach meruôsmych rokov 19. storočia v Žiline okrem iného napísal: „Rok 1848 plynul v Žiline pomerne pokojne, až na menšie šarvátky medzi maďarskými honvédmi, ktorí boli v meste a cisárskym vojskom, ktoré pritiahlo do Budatína od Čadce. Okrem ranených neboli žiadne straty na životoch, len materiálne škody v Budatínskom zámku, kde boli vystrieľané temer všetky okná a porozbíjané viaceré obrazy. Koncom decembra 1848 bola Žilina plná maďarských gardistov, ktorí zabrali všetky domy v meste, jedli, pili a hodovali, samozrejme, na účet obyvateľov mesta.. Len v žilinskom gymnáziu bolo ubytovaných 3000 gardistov. Tak sa končil rok 1848 v Žiline.
Už na Nový rok 1849 sa pohol generál Gotz s cisárskym vojskom od Čadce smerom na Žilinu, kam prišiel 2. januára. Medzitým maďarské gardy odišli zo Žiliny smerom na Strečno. Za pobytu vojska generála Gotza došlo k vypáleniu Budatínskeho zámku. Dňa 8. januára o 6. hodine ráno odišli zo Žiliny hurbanovci smerom na Rajec, odkiaľ pokračovali v pochode do Turca. Za nimi nasledovali cisárski vojaci. Len zadný voj zostal v Budatínskom zámku do 10. januára. Vojaci pred odchodom o 3. hodine ráno zámok zvnútra podpálili a odišli strečnianskou cestou tiež do Turca. Ľudia zbadali oheň až keď sa plamene príliš rozšírili a ani pomocou striekačiek, narýchlo dovezených zo Žiliny, ich nebolo možné uhasiť. Naviac, mnohé zo striekačiek boli zamrznuté. Tak bol týmto ohňom Budatínsky zámok premenený prakticky na zrúcaninu. Najviac utrpelo západné renesančné krídlo, ktoré v pôvodnej podobe nebolo už viac postavené. Rok 1849, okrem týchto udalostí, bol v Žiline a na okolí dosť pokojný, až na pobyty cisárskych a ruských vojsk, ktoré cez Žilinu prechádzali. Ich pobytom utrpela Žilina len fi nančne, keď musela tieto vojská zásobovať.“
Dušan Halaj, CSc.
Zdroj: Žilinský večerník, číslo15, str. 13, 8. 4. 2008
