Továreň na zápalky v Žiline

Z Žilina Gallery Wiki
Verzia z 08:38, 21. marec 2008, ktorú vytvoril Admin (Diskusia | príspevky) (Nový text)

(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Továreň na zápalky – Samuel Wittenberg a syn, Žilina

Tradícia výroby zápaliek na Slovensku sa zapísala aj do histórie mesta Žilina. Zaslúžila sa o to zápalková továreň, firma Samuel Wittenberg a syn. Za svoj obchodný úspech vďačila podnikateľským schopnostiam továrnika židovského pôvodu Samuela Wittenberga. Ten pôvodne vlastnil, spolu s Júliusom Fischerom, zápalkáreň vo Veľkej Bytči. Keďže v Bytči existovala už od roku 1878 továreň na výrobu zápaliek, firma Juraja Reitera, rozhodol sa osamostatniť a presunúť svoje podnikateľské aktivity do Žiliny.

V roku 1913 prevzali bytčiansku zápalkáreň (firmu Fischer a Wittenberg) noví majitelia, Stein a Reich. Samuel Wittenberg začal realizovať svoj plán výstavby zápalkárne v Žiline. Pre novú továreň si vybral pozemky a budovy opustenej Weiderovej továrne na výrobu cukroviniek. Táto továreň mala, pre svoju polohu (v blízkosti Rajeckej železnice a rieky Váh) a zachovalé továrenské budovy, ideálne podmienky. Tieto skutočnosti mu umožňovali pristúpiť hneď k plánovanej prestavbe. Stavebné plány a príslušnú dokumentáciu mu vypracovali stavitelia Follkman a Molnár. Dňa 10. februára 1914 poslal Samuel Wittenberg žilinskému magistrátu žiadosť o vydanie stavebného povolenia pre výstavbu továrne na výrobu zápaliek. Mestská rada zasadala dňa 11. marca o 10.00 hodine. Po dôkladnej obhliadke miesta a po zvážení všetkých pripomienok z hľadiska bezpečnosti obyvateľov a ochrany ovzdušia (síra, fosfor), stavbu továrne povolila. Stavebné povolenie bolo vydané 17. marca 1914.

Podľa stavebných plánov a pôdorysu, celková plocha továrne na zápalky bola 1645 m2, z čoho továrenské budovy sa nachádzali na ploche 790 m2. Zápalkáreň po stavebných úpravách pozostávala z nasledujúcich častí: kotolne, priľahlej kováčskej dielne spolu s osobitne stojacim fabrickým komínom a studňou, strojovne, skladov na hotové zápalky, skladu surového materiálu, miestnosti na hobľovanie, lúpanie a sušenie dreva v suteréne. K tomu sa pristavala nová časť na výrobu zápalkovej zmesi. V starej budove Weiderovej továrne boli kancelárie, sociálne zariadenia, umyvárne so sprchou, šatne a jedáleň .

Strojové vybavenie továrne bolo na tú dobu veľmi moderné a priestory továrne boli vybavené najmodernejšou bezpečnostnou technikou a zariadeniami na odsávanie plynov.

Továreň na zápalky, Samuel Wittenberg a syn, bola svojou produkciou známa nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Výrobky firmy mali ochrannú známku W.S., ktorá sa nachádzala na nálepkách zápalkových škatuliek. Keďže nálepky obsahovali aj nápis Žilina, šírila továreň aj dobré meno mestu Žilina.


Mgr. Mária Okániková

Zdroj: Považské múzeum v Žiline, Mgr. Mária Okániková: Továreň na zápalky – Samuel Wittenberg a syn, Žilina, Zaujímavé články rok 2007, web: www.pmza.sk