Jozef Božetech Klemens

Jozef Božetech Klemens

Výročia významných osobností žilinského regiónu

Bol maliarom, sochárom, staviteľom, geológom a botanikom, vynálezcom, pedagógom, publicistom, členom Prírodovednej spoločnosti v Budapešti a dopisujúcim členom Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni – Jozef Božetech Klemens (na snímke). Dňa 17. januára sme si pripomenuli 125. výročie jeho narodenia.

Pochádza z Liptovského Mikuláša, kde sa narodil 8. marca 1817 v rodine sedlára. Pôvodne sa vyučil za knihára, ale láska k maľovaniu ho priviedla roku 1837 do Prahy. Tam študoval až do r. 1845 na maliarskej akadémii a súčasne aj prírodné vedy, geológiu, chémiu a botaniku. Zaujímala ho tiež fyzika, archeológia, staviteľstvo a fotografovanie. Hospodárske a kultúrne povznesenie Slovenska mu už v tom čase mimoriadne ležalo na srdci. Po návrate z Prahy pôsobil vo svojom rodisku, potom na kniežacom lýceu v Belehrade (1853). V r. 1856 sa vrátil na Slovensko a prijal miesto profesora kreslenia na žilinskom gymnáziu.

V druhej polovici januára 1858 postihlo oblasť Žiliny zemetrasenie. Klemens uplatniac svoje vedomosti z geológie uskutočnil rozsiahle pozorovania a na ich základe lokalizoval epicentrum zemetrasenia asi 20 km východne od Žiliny. Výsledky svojich výskumov oznámil viacerým zahraničným akadémiam, za čo sa mu dostalo uznania vo vedeckom svete. Počas svojho účinkovania na žilinskom gymnáziu pôsobil na tunajšiu mládež v národnom duchu a povzbudzoval ju k usilovnosti. Namaľoval tu tiež niekoľko portrétov a oltárnych obrazov. V žilinských kostoloch sú umiestnené tieto: - vo farskom kostole – Hlavný oltár Najsvätejšej trojice z r. 1697 zdobí Klemensov obraz z r. 1870 - Ľavý bočný oltár – obraz Panny Márie-Immaculaty (na snímke) - Pravý bočný oltár – obraz Ukrižovanie - v niekdajšom jezuitskom kostole na Mariánskom námestí – hlavný oltár – obraz sv. Pavla apoštola J. B. Klemens si v Žiline získal veľkú vážnosť. Za mnohé bezplatné služby v prospech mesta bol r. 1860 menovaný žilinským mešťanom.

Po dočasnom zrušení gymnázia v Žiline v roku 1863 odišiel Klemens na gymnázium do Banskej Bystrice, kde vyučoval kreslenie a prírodné vedy takmer 15 rokov. Popri práci v škole preskúmal okolie B. Bystrice po stránke geologickej. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní r. 1867, kedy sa na gymnáziu nesmelo učiť v národnom jazyku, dovolili mu vyučovať iba kreslenie. Počas pôsobenia v B. Bystrici namaľoval viaceré rozmerné plátna s náboženskou tematikou, ktoré sa dostali do kostolov v rôznych obciach a mestách na Slovensku. Do výslužby odišiel v roku 1878. Zomrel vo Viedni po operácii 17. januára 1883.

V slovenskom výtvarnom živote patril J. B. Klemens spolu s P. M. Bohúňom k ústredným postavám nášho národného obrodenia. Jeho umelecký význam spočíva najmä v maľbe podobizní. Je predstaviteľom reprezentatívneho portrétu cíteného zvyčajne v monumentalizujúcich formách. Zo slovenských národovcov najzdarilejšie sú podobizne M. M. Hodžu (1846), Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého, prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa (1871) a ďalších, medzi ktorými nechýbali ani také významné postavy slovenského národného a kultúrneho života ako Andrej Sládkovič (1872), Ľudovít Štúr (1873), Karol Kuzmány, Štefan Závodník a ďalší.

Nepriaznivé životné podmienky nedovoľovali však Klemensovi naplno rozvinúť maliarsky talent v oblasti portrétu, kde dosiahol najlepšie výsledky. Starosti o holú existenciu značne oslabili jeho tvorivú energiu, čo sa prejavuje v konvenčnom podaní neskorších portrétov robených na objednávku a tiež na oltárnych obrazoch. Iba vo svojich krajinkách vedel uplatniť skúsenosti a osobnú radosť z tvorby (napr. práce Vývrat, Štúdia listnatého stromu a pod.). To však nijako neznižuje význam a hodnotu vrcholných Klemensových diel, ktoré sa stali súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva národnoobrodeneckého obdobia.

-dj-

Zdroj: Žilinský večerník, číslo 5, strana 11, dňa 29. 1. 2008, ročník XVII.