Prvá nemocnica v Žiline

Prvá nemocnica v Žiline

Žilina ako ju nepoznáte

Dejiny prvého žilinského nemocničného zariadenia v Žiline siahajú do roku 1913, kedy vtedajšia vláda Rakúsko-Uhorska dala súhlas na výstavbu očnej nemocnice, v tom čase jedinej svojho druhu na území Slovenska. Príčinou tejto voľby bol vtedajší veľký výskyt nákazlivej očnej choroby zvanej trachom najmä v Trenčianskej stolici. Tradíciu úspešnosti pri liečení tejto choroby založili na severozápadnom Slovensku MUDr. Dušan Makovický a MUDr. Ivan Hálek na rozhraní 19. a 20. storočia.

Priekopníkom myšlienky vybudovať nemocničné zariadenie na liečenie očných chorôb, prvé tohto druhu na Slovensku, bol MUDr. Vojtech Spanyol. Tento žilinský rodák (narodený r. 1883 v Žiline, zomrel r. 1980 v Žiline) a známy očný lekár najprv pôsobil v nemocniciach v Budapešti a v Segedíne. V roku 1914 prišiel do Žiliny, aby sa ujal funkcie riaditeľa Uhorskej kráľovskej štátnej nemocnice. Bolo to prvé oficiálne zdravotnícke zariadenie na území Žiliny. Ešte predtým začiatkom 20. storočia bola prvá očná epidemická ošetrovňa na Rajeckej ceste v Žiline v súkromnom dome. Zmienky o spoločnom zariadení na liečenie chorých v Žiline však pochádzajú už z 15. storočia. Toto zariadenie bolo vraj situované na Frambore, resp. na konci Kálova, no v roku 1813 ho zničila povodeň. Ako náhrada potom slúžil dom na niekdajšej Strážovskej ceste.

Plány na výstavbu očného pavilónu vypracoval dieloodborný radca Alfréd Jendrassik z Budapešti a realizoval ich žilinský staviteľ Karol Grun so synom. Jednoposchodovú budovu so 114 lôžkami postavili pri ceste na Bôrik (dnes Ulica Vojtecha Spanyola) a odovzdali verejnosti v júli 1914. V tejto lokalite postupne vybudovali ďalšie pavilóny – chirurgický (1930), prosektúra (1933), infekčný pavilón (1937) a výstavba pokračovala po 2. svetovej vojne. Očný pavilón už v čase svojho vzniku bol moderným zariadením s elektrickým osvetlením, domácim i vonkajším telefónom, ďalej tu boli pracie stroje na elektrickú energiu, sterilizátor, 80 kg magnet a optické prístroje. Budovu vykurovali slabotlakovou parou z 2 kotlov, ktoré dodávali teplú vodu do všetkých miestností. Ďalšie 2 kotly zabezpečovali paru na sušenie bielizne. Personálne obsadenie nemocnice tvorili: riaditeľ, ktorý bol i hlavným lekárom, dvaja sekundárni lekári, 4 opatrovkyne chorých a jedna opatrovkyňa pre všeobecný dozor a sterilizáciu. Hospodárenie a prevádzku nemocnice zabezpečoval správca s dvomi pracovníkmi. Ďalej tu boli: strojník, vrátnik, kurič, domáci sluha, gazdiná, 2 kuchárky, 2 kuchynské slúžky, 2 upratovačky a 3 práčky. V období 1. svetovej vojny slúžilo toto zdravotnícke zariadenie ako náhradná nemocnica a v roku 1928 pridelením detskej nemocnice v Bytčici (založená r. 1922) vznikla všeobecná nemocnica.

Je chvályhodné, že na 90. výročie výstavby prvého očného pavilónu v Žiline a 120. výročie narodenia jej spoluzakladateľa a dlhoročného riaditeľa žilinskej nemocnice MUDr. Vojtecha Spanyola odhalili mu pamätnú tabuľu. V žilinskej nemocnici pomenovanej jeho menom majú svoje pamätníky aj MUDr. Filo, MUDr. Hálek, MUDr. Radosa a MUDr. Gavalec.

Dušan Halaj, CSc.

Zdroj: Žilinský večerník, číslo 5, strana 11, dňa 29. 1. 2008, ročník XVII.