Dejiny MHD v Žiline 1953 -1962

Dejiny MHD v Žiline 1953 - 1962

Vznik DPMŽ

K 30. júnu 1953 bol Dopravný komunálny podnik mesta Žilina (DKPŽ) premenovaný na Dopravný podnik mesta Žilina (DPMŽ). Zabezpečoval služby v štyroch sektoroch: hromadná preprava osôb (pravidelná a nepravidelná), taxikárstvo, nákladná doprava, poťahová doprava. DPMŽ sídlil na Gottwaldovej (Štefánikovej) ulici, kde sa nachádzali údržbárske dielne. Vodiči mali pridelené vozidlá, o ktoré sa starali a na výsledkoch hospodárenia sa hmotne podieľali. Riaditeľom DPMŽ bol Ján Kuriš, ktorý doteraz vykonával funkciu správcu DKPŽ.

Prvá AVTD

DPMŽ k 1. 12. 1953 pripravil viaceré zmeny v prevádzke mestskej dopravy. Po menovej reforme r. 1953 boli upravené cestovné tarify, ktoré priniesli „výhody a zlacnenie“ oproti dovtedajšiemu cestovnému poplatku. Vznikol aj nový cestovný poriadok, v ktorom sa zhustil interval na jednotlivých linkách vďaka racionalizácii predchádzajúcich tratí novým trasovaním liniek. Trasovanie malo kopírovať budúce trolejbusové linky, preto ho možno označiť ako prvá autobusová verzia trolejbusovej dopravy (AVTD). Pojem AVTD sa však začal používať až v r. 1988, kedy došlo k novému vedeniu liniek, ktoré zlikvidovalo práve toto trasovanie založené v r. 1953:

Linka č. 1: Bánová – Nám. Dukla (Mariánske námestie) – Hl. stanica – Považský Chlmec – Vranie a späť.

Linka č. 2: Lietavská Lúčka – nám. Dukla –– Hl. stanica a späť.

Linka č. 3: Bôrik – nemocnica – Nám. Dukla – Hl. stanica – Hviezdoslavova ul. až po továreň Ryba.

Linka č. 4: Strážov – Nová Žilina – Leninovo nám. (dnes Hlinkovo nám.) – Celulózka a späť.

Linka č. 5: Trnové – Celulózka – nám. Leninovo – Nová Žilina a späť.

Linka č. 6: Zádubnie –Nám. Dukla – Závodie – Hôrky

Linka č. 7: Hl. stanica – Teplička nad Váhom.

Nové linky do roku 1962

Predpokladáme, že najneskôr v r. 1955 sa dve linky jazdiace po obdobnej trase (č. 4 a 5) nepreukázali ako rentabilné. Preto bola linka 4 predĺžená zo Strážova do Trnového a linka č. 5 premávala od Celulózky k železničnej stanici a ďalej do Tepličky nad Váhom, ako v r. 1953, čím linka č. 7 zanikla. Po roku 1955 totiž premávalo len 6 liniek.

Po roku 1955 č. 7 ostalo neobsadené, ale vznikla linka č. 8 ako vnútromestská okružná linka, ktorá po trase 8A vychádzala zo železničnej stanice, pokračovala k nemocnici, popri kolóniám na mieste dnešného Bulváru, okolo Malej Prahy po Veľkej okružnej až k evanjelickému kostolu a štvrti Svojdomov, odtiaľ dolu k poliklinike, na Hollého ul. a späť k železničnej stanici. Druhá časť spojov tejto linky (8B) premávala po tejto istej trase ale opačným smerom. Od roku 1958 postupne odovzdávali byty na sídlisku Hliny I – IV., ktoré táto linka obsluhovala. Od roku 1961 rozšírili jej okruh až k vysokoškolskému internátu na Hlinách.

Medzi rokmi 1956 – 1959 vznikla aj linka č. 9, ktorá premávala od Celulózky cez staré mesto do Žilinskej Lehoty. V priebehu týchto troch rokov zaviedli na linke č. 1 popri Vraní aj ďalšiu občasnú konečnú – časť spojov končila v obci Brodno. Linka č. 6 bola predĺžená až do Zástrania a na druhom konci do Brezian. Pravdepodobne v roku 1960 otvorili linku č. 10 na trase Železničná stanica – Mojšova Lúčka. Možno teda povedať, že už všetky obce v okolí Žiliny boli napojené na MHD.

V roku 1961 rozdelili linku č. 6 na linky 6 a 7. Linka č. 6 začínala pri železničnej stanici a končila v obci Brezany, linka č. 7 začínala na Jilemnického ul. (dnes Rázusova) a končila v Zástraní. Vznikom novej zastávky „Jilemnického“ sa zlepšila doprava k Mraziarňam, n. p. a štvrti Svojdomov. Linku č. 4 predĺžili do stredu obce Trnové k novozriadenej „smyčke“ (pravdepodobne zastávka Horná Trnovská).

Intervaly na jednotlivých linkách sa postupne zhusťovali. K zhusteniu intervalu došlo v r. 1962 na linkách č. 1 (Bánová –Považský Chlmec), č. 2 (Žilina – Lietavská Lúčka) a č. 4 (Strážov – Trnové). Plánovalo sa so zriadením linky č. 11 zo Závodia do Brodna, ktorá by sa vyčlenila z linky č. 1. Tento zámer sa však realizoval až v nasledujúcich rokoch. V roku 1962 sa však podarilo zriadiť linku č. 12, ktorá premávala z Hlavného nádražia (žel. stanice), do Bytčice a do Lietavskej Lúčky. Jej trasa bola síce podobná s linkou č. 2, ale premávala po iných uliciach v centre a cez Hliny, nie po Rajeckej ceste.

Autobusy DPMŽ

Do roku 1957 sa stále nakupovali nové vozidlá ŠKODA 706 RO. Ich celkový počet v Žiline mohol byť 18-20 kusov. Od roku 1959 sa nakupovali modernejšie autobusy Škoda 706 RTO, ktoré pribúdali každoročne približne po 4 kusoch. Z dvanástich autobusoch v roku 1953 sa tak do roku 1959 ich počet zdvojnásobil a do konca roku 1962 strojnásobil.

V uvedených dvoch rokoch nebolo možné vyradiť žiadne zo starších autobusov (RO, RND), keďže prepravné požiadavky boli vysoké. DPMŽ sa preto snažil čo najlepšie využívať to, čo mal.

Zánik DPMŽ

V roku 1961 bolo DPMŽ oznámené, že Stredoslovenský krajský národný výbor uvažuje zlúčiť všetky dopravné podniky v kraji s ČSAD, n. p. Išlo však o celoštátnu akciu, v ktorej mali zaniknúť všetky dopravné podniky, ktoré nemali elektrickú trakciu. Na porade 28.12.1961 sa DPMŽ so zástupcami ČSAD dohadoval o konkrétnych podmienkach zlučovania. DPMŽ sa snažil zachovať si svoju existenciu. Argumentoval, že nové objekty pre depo ČSAD na Košickej ul. (vtedy Červenej armády) ešte nie sú dostavané, a preto kým sa tak nestane, má sa ponechať DPMŽ ako samostatná jednotka v doterajších priestoroch (na pečiatke je uvedená Gottwaldova ul., dnes Štefánikova). V roku 1962 bol vypracovaný harmonogram delimitačných prác a k 1.1.1963 bol DPMŽ včlenený do ČSAD.

Mestská doprava v Žiline v 50. a 60. rokoch

Mestská doprava bola pre občanov veľkým prínosom, nakoľko dokázala podstatne zjednodušiť a urýchliť ich život. Niektorí boli do päťdesiatych rokov 20. storočia pri dochádzke do škôl, tovární a úradov odkázaní len na vlastné nohy. Doprava sa však potýkala s viacerými problémami.

Jedným z nich bolo meškanie. Niektoré spoje prichádzali na svoje zastávky niekedy aj s desaťminútovým oneskorením, stávalo sa, že niekedy „autobus“ nešiel vôbec. V novinách sa napríklad objavila aj takáto kritika na DPMŽ: „Chodíme do zamestnania autobusom, ktorý dopravuje na linke Celulózka – Strážov. Podľa cestovného poriadku autobus má odchod od KNV o 6.06 hod. Každý deň má meškanie najmenej 10 minút. To však nie je všetko. V posledné dni sa stáva, že vôbec nejde a robotníci naň niekedy čakajú aj 30 min.... Preto aj DKP si musí uvedomiť, že meškaním každej minúty zapríčiňuje veľké straty času v našom socialistickom súťažení, ktorým pomáhame urýchliť budovanie socializmu.“ Treba podotknúť, že meškanie v tejto dobe spôsobovali zlé cesty, časté poruchy autobusov či dlhé státia na železničných priecestiach. Vtedajší riaditeľ DPMŽ, Jozef Rožánek, sa napríklad sťažoval, že na železničnom priecestí v Budatíne (kde je dnes cestný nadjazd) musia autobusy MHD niekedy čakať aj 30 minút, keďže tam posunujú vagóny po „budatínskej spojke“ do blízkej zriaďovacej stanice.

V každom autobuse sa popri vodičovi nachádzal aj sprievodca / sprievodkyňa, čo bola vlastne „predajkyňa – pokladníčka“. V autobusoch Škoda RO a Škoda RTO mali sprievodcovia pri zadných dverách svoje „kukane“, odkiaľ predávali cestujúcim lístky. Nastupovalo sa teda zadnými dverami a vystupovalo sa prednými.

DPMŽ okrem hromadnej dopravy osôb zabezpečoval aj taxikovú dopravu, ktorá prešla pod Dopravný podnik od živnostníkov - autodopravcov v r. 1951 – 1952. Ďalej DPMŽ zabezpečoval odvoz smetí, odťahovú službu (pre nepojazdné autá) a nákladnú dopravu. Zachoval sa stav nákladných vozidiel DPMŽ z roku 1959: 3x Praga RND, 1x Praga RN, 1x Latil RND, 4x Praga V3S, 2x Krupp Škoda 706, dva vyklápače Škoda 706, 1 kus vyklápač Škoda 706 RS, a 1x vyklápač Škoda 806. Nákladná doprava a vývoz smetí boli delimitované z DPMŽ v r. 1961. DPMŽ zabezpečoval aj lodnú dopravu. V rokoch 1958 – 1962 ako jediný dopravný podnik na Slovensku prevádzkoval lodnú dopravu na Oravskej priehrade. V roku 1962 sa podarilo začať prevádzkovať aj lodnú dopravu na Hričovskej priehrade. DPMŽ mal v r. 1962 k dispozícii 2 motorové člny a 15 pramíc. Zároveň podnik zabezpečoval servisnú službu pre vlastné vozidlá a zriadil aj opravu autobatérií pre celý stredoslovenský kraj.

Autor: Peter Šimko