Prvá písomná zmienka o Žiline

Z Žilina Gallery Wiki
Verzia z 12:48, 12. január 2008, ktorú vytvoril Admin (Diskusia | príspevky) (Nový text)

(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Prvá písomná zmienka o Žiline z roku 1208

Mgr. Peter Štanský, Štátny archív Bytča, pobočka Žilina


Osídlenie nášho mesta a jeho okolia Slovanmi je podľa doterajších archeologických výskumov z rozhrania 5. - 6. storočia. Nálezy o súvislom osídlení sú už od 9. a 10. storočia. Z tohto obdobia nie sú písomne doklady o osídlení, majetkových právach a pod. Majetkové práva – čo bol väčšinou hlavný dôvod vydávania listín – sa začali v Uhorsku pre svetské osoby vydávať až v druhej polovici 14. storočia, ale najmä v období vlády Ondreja II. (1205-1235). Neexistencia listín pre naše územie pred rokom 1208 neznamenala neosídlenie tohto územia, ale len fakt, že nebola potreba majetkové práva a iné právne úkony dávať do písomnej podoby. Druhým dôvodom sú i možné straty vydaných listín.

Najstaršou listinou vzťahujúcou sa na Žilinu ( ale zároveň i na oblasť Trenčianskej stolice ) je listina z roku 1208, ktorú vydal nitriansky župan Tomáš. V nej sa určili hranice viacerých majetkov Nitrianskeho biskupstva v Trenčianskej stolici, medzi nimi i Hričova. Tento majetok biskupstva v Hričove hraničil na severe s Chudovým mlynom pri Váhu, potom pokračoval Ovčiarskym potokom, potom pozdĺž tohto potoka a ďalšími hraničnými bodmi na miesto, kde sa stretávali tri majetky – zem Žilina (latinsky terra de Selinan), ďalej zem bana ( Bánová) a majetok nitrianskeho biskupa. Latinsky výraz terra – zem sa používal v tomto čase i na pomenovanie majetku alebo územia, kde bola jedna alebo viac osád alebo sídlištných jednotiek. V žiadnom prípade pomenovanie terra pre Žilinu neznamená neosídlenú zem, ale naopak zem osídlenú, kde už existovala väčšia zástavba. Pod názvom Žilina však treba rozumieť nielen chotár starého mesta, ale boli v ňom chotáre obcí Závodie, Hôrok, Stražova, Bytčice, možno i Bitarovej a Ovčiarska.

O pravosti listiny niet pochýb. Hoci ju vydal nitriansky župan, napísaná bola asi v Ostrihome, potom sa nachádzala v archíve nitrianskeho biskupstva. Listina sa zachovala v dvoch origináloch z roku 1208 a v dvoch transumtoch – čiže v odpisov z roku 1226. Aj tieto odpisy robila Ostrihomská kapitula a majú takú istú historickú hodnotu ako pôvodina. Listiny sú chirografované, t.j. opatrené rukou písanými záznamami A-I. V súčasnosti sa listiny nachádzajú v Maďarskom krajinskom archíve pod signatúrou MOL - DL 54 a prepisy listín pod číslom MOL - DL 55. Boli publikované v diplomatári ( súpise listín) Codex diplomaticus patrius Hungaricus VII, 4, č. 4, ako aj na Slovensku prof. Marsinom v diplomatári Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae 1, vydanom v Bratislave 1971, Slovenská akadémia vied, s.115-117.

Význam listiny pre naše mesto je veľký. Nielen je to prvý písomný doklad o názve nášho mesta, ale i prvý písomný doklad o jej osídlení. Je to písomným doplnením nálezov, ktorými archeologický výskum Žiliny už dokázal, že územie mesta i jeho okolia boli trvale osídlené od 9. storočia v menších i väčších osadách, čo bolo základným predpokladom pre vznik mesta. Naše mesto teda nevzniklo na neosídlenom, neobývanom priestore, ale malo vzhľadom na polohu, počet obyvateľov, dva kostoly vybudované pred rokom 1250, obchodné vzťahy a vyvinuté remeslá všetky predpoklady pre vznik mestského zriadenia, čo sa aj naplnilo koncom 13. storočia.