Ján Ignác Cimbal
Ján Ignác Cimbal
Ján Ignác Cimbal (1722 Bílovec v Sliezsku – 1795 Viedeň), autor obrazov v Kostole Obrátenia sv. Pavla v Žiline, patrí z umeleckohistorického hľadiska k barokovým maliarom, ktorí pracovali takmer po celom území habsburskej ríše. Do poslednej tretiny 20. storočia patril k polozabudnutým autorom. Literatúra nepoznala ani jeho biografické údaje, Na základe výskumu umeleckého historika Lubomíra Slavíčka vieme, že ako dieťa osirel. Starali sa o neho členovia rádu Milosrdných bratov, pre ktorých potom často pracoval. Od roku 1742 do roku 1745 študoval na akadémii vo Viedni, v rokoch 1750, 1751 a 1753 vystavoval na jej výstavách a zúčastňoval sa jej súťaží.
V roku 1760 sa oženil. Až do konca života býval vo Viedni. Z jeho detí, z ktorých osem zomrelo, dvaja synovia Johann a Jacob boli tiež maliarmi. K jeho priateľom patril maliar Felix Ivo Leicher, ktorý sa stal poručníkom jeho maloletých detí a ako umelec tiež pôsobil na Slovensku.
Práce Jána Ignáca Cimbala na Slovensku sú v súčasnosti okrem Žiliny známe v seminári na Halenárskej ulici v Trnave, v Múzeu Bojnice, vo františkánskom kostole v Rožňave.
V zbierkach Považského múzea v Žiline sa mu okrem maľby Obrátenia sv. Pavla pripisuje aj rozmerný obraz Immaculaty. Má iné ikonografické podanie ako obraz v Kostole Obrátenia sv. Pavla v Žiline. Táto Immaculáta je namaľovaná na pozadí oblačnej oblohy s anjelikmi tak, ako ju maľoval preslávený španielsky maliar Bartolomé Esteban Murillo.
Umelecká história na Slovensku Cimbala radí ku konzervatívnejšiemu krídlu rakúskej maliarskej školy, ktorá v 2. polovici 18. storočia pôsobila na Slovensku. Tvoril hlavne pod vplyvom Michelangela Unterbergera, ale aj ďalších rakúskych autorov toho obdobia. Jeho tvorba je viac lyrická než expresívna a má tlmejší kolorit. Stále širšie a hlbšie poznávanie a mapovanie jeho obrazov prispieva k presvedčivejšiemu hodnoteniu významu jeho diela.
Pre Žilinu je potešujúce, že na jej pôde je sústredených toľko obrazov tohto predstaviteľa maliarstva 18. storočia. Reštaurovanie jeho obrazu Obrátenia sv. Pavla zo zbierok Považského múzea odkrylo kvality diela, prekryté nánosmi a zuba času, ktorým sú poznačené aj maľby Jána Ignáca Cimbala v Kostole Obrátenia sv. Pavla. V tomto stave, v akom sa dnes nachádzajú, môžeme ich pôvodné výtvarné a umelecké kvality i krásu ešte len tušiť. Ich obnova by výrazne prispela, tak ako sa to stalo pri obraze Obrátenia sv. Pavla, k prehĺbeniu poznania a presnejšiemu určeniu významu malieb a s nimi aj Kostola Obrátenia sv. Pavla v Žiline v celku barokového umenia na celom území Slovenska i v širších vývojových súvislostiach.
Zdroj: Prikryl, Ľ., Štanský, P., Doricová, D.: "História Žiliny – Kostol Obrátenia sv. Pavla a kláštor kapucínov", Žilina: EDIS – vydavateľstvo Žilinskej univerzity v spolupráci s Regionálnym osvetovým strediskom Žilina, 2006, s. 113 a 114.
