Prvá slovenská vláda v Žiline

Prvá slovenská vláda v Žiline

Výročia významných udalostí žilinského regiónu

Dňa 11. decembra 1918 prišla z Prahy do Žiliny prvá vláda pre Slovensko pod vedením Dr. Vavra Šrobára. Svoju činnosť v meste začala v budove vtedajšej filiálky ružomberskej Úverovej banky (od r. 1919 Slovenskej banky) na rohu ulíc J. M. Hurbana a Hodžovej. Bol to dôsledok štátoprávnych zmien, ktoré nastali po utvorení Československej republiky 28. a 30. októbra 1918. Prevrat sprevádzalo postupné vojenské obsadzovanie Slovenska čs. vojskom od decembra 1918 do januára 1919. Keďže Bratislava ako budúce hlavné mesto Slovenska nebola pred maďarskými jednotkami v tom čase dosť bezpečná, voľba sídla prvej slovenskej vlády padla na Žilinu, ktorú čs. jednotky obsadili už 6. decembra.

Revolučné národné zhromaždenie v Prahe zákonom č. 64 zo dňa 10. 12. 1918 ustanovilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, ktorý vymedzoval jeho právomoci. Pre všetky odbory štátnej správy boli menovaní referenti – poradcovia. Ich zloženie počas pôsobenia v Žiline bolo nasledovné: Dr. M. Bella, zásobovanie, Dr. P. Blaho, referent orby, Ing. J. Botto-Krasko, min. tajomník, Dr. Ivan Dérer, súdobníctvo, Dr. M. Ivánka, vnútorné záležitosti, Ing. Štefan Janšák, verejné práce, MUDr. Ivan Hálek, zdravotníctvo, F. Houdek, národná obrana, E. Lehotský, sociálne poistenie, Vl. Makovický, obchod, K. A. Medvecky, r.-kat. cirkev, Dr. L. Medvecky, peňažníctvo, M. Šimkovič, ev. cirkev. veci, Dr. A. Štefánek, školstvo, Kornel Stodola, železnice, pošta.

Prvý minister slovenskej vlády v Žiline Dr. V. Šrobár si na príchod členov vlády do Žiliny spomínal: „Na nádraží krom dr. J. B. nečakal nás nikto. Vôbec Žilina nevedela, že prvá slovenská vláda zavítala práve do Žiliny. Vyšli sme pred nádražie, nebolo ani jedného povozu, i vybrali sme sa peši, v blate, plačkanici do Folkmanovho hostinca. Skromné zavazadlá celkom demokraticky niesli sme si sami ako neznámi cestujúci. Popoludní, na veľkú česť žilinského občianstva, prišla deputácia žilinského predstavenstva...“

Prvá slovenská vláda začala fungovať v Žiline práve v čase, keď tu nastal chaos a anarchia vo všetkých sférach štátneho a spoločenského života. Stará štátna správa prestala fungovať, nebolo autority, ktorá by udržiavala poriadok, bezpečnosť majetku a života. Do mesta prichádzali deputácie rôznych stavov a vrstiev a predostierali množstvo žiadostí. Na Slovensku bolo málo potravín a celé regióny hladovali. Ľudia žiadali prácu. Nebolo učiteľov, úradníkov, železničiarov, financov. Všetko sa odvláčalo do Maďarska, súdy vôbec nefungovali a nebolo ani četníctva. Vláda musela čeliť tlaku obyvateľstva zo všetkých strán. „Bolo nás úžasne málo“ – spomínal ďalej Šrobár – „nebolo ani schopných ľudí. A mnohí sa odhrňali od ťažkej a zodpovednej práce. Slováci neverili, že sme už slobodným národom a stále mysleli, kedy Maďari zaberú znova Slovensko... V Žiline sme vytrvali 6 týždňov. Ďalej už to nešlo, lebo nebolo miesta pre úrady a byty, napokon 3. februára sme Žilinu opustili...“ Nastolením novej vlády mesto Žilina a okolité obce sa za pomoci legionárov a čs. vojska zbavili lichvárov a maďarských agentov. Jej prvoradými úlohami bolo očistiť železnice a pošty od maďarónskeho vplyvu, zaistiť obyvateľstvu najnutnejšie zásobovanie a udržať verejnú správu v pravidelnom chode. Musela vlastne budovať novú administratívu na Slovensku.

Medzitým prvá slovenská vláda zmenila v Žiline svoje pôsobisko. Koncom decembra 1918 sa presťahovala na vtedajšiu ulicu T. G. Masaryka č. 12, do vyprázdnených priestorov po Hornozemskej ministerskej expozitúre uhorského ministerstva orby s pôsobnosťou pre Trenčiansku, Oravskú, Liptovskú a Zvolenskú župu. Úrady Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska tam potom zotrvali až do odchodu zo Žiliny do Bratislavy 3. februára 1919.

Na pôsobenie prvej slovenskej vlády, vlastne zboru Dr. Vavra Šrobára v Žiline si spomíname pri príležitosti 89. výročia jej príchodu do tohto mesta, ktoré sa na rozhraní rokov 1918 – 1919 stalo hlavným mestom Slovenska. Aj keď si treba uvedomiť, že začleňovanie Slovenska do republiky sa v tomto období uskutočnilo formou jeho vojenského obsadzovania jednotkami zahraničných légií, najmä z Talianska, a zbormi českých a slovenských dobrovoľníkov a na Slovensku nepreberala moc Slovenská národná rada. Šrobárovo Ministerstvo pre správu Slovenska však plnilo morálnopolitickú úlohu v tom, že vyjadrilo vôľu slovenského národa žiť s českým národom v spoločnom štáte.

-dj-

Zdroj: Žilinský večerník, č. 50, strana 14, dňa 11.12.2007, ročník XVI.