Jozef Grossmann

J. Grossmann: Po nástupe do nemocnice ma poslali budovať Trať mládeže

MUDr. Jozef Grossmann, nar. v roku 1921, pediater, pedagóg, publicista, čestný občan mesta Žilina, čestný člen Slovenskej lekárskej spoločnosti v Bratislave, čestný člen Slovenskej pediatrickej spoločnosti, zaslúžilý člen Zboru Žilincov. V roku 1981 dostal zlatú medailu „Propter merita„ a o päť rokov neskôr ho menovali čestným členom „Sodalis honoris causa„. V roku 1993 prijal pamätnú medailu J. B. Guotha, zakladateľa Spoločnosti lekářsko-slowanské v Pešti.

Vaša dráha lekára začala po štúdiu medicíny akosi netypicky...?

Za to, že som študoval vo Viedni, ma nemal vtedajší komunistický režim v láske, preto ma hneď po nástupe do žilinskej nemocnice poslali budovať Trať mládeže. Na ich smolu som sa odtiaľ vrátil s titulom „Úderník trate mládeže„ a zrazu som bol v nemocnici akceptovateľný.

Zakrátko ste v našej nemocnici založili novorodenecké oddelenie a potom ste sa stali aj jeho primárom. Rukami vám prešlo takmer 70 tisíc novorodencov, to je úctyhodný údaj. Priblížte nám vtedajšie úsilie o vytvorenie novorodeneckého oddelenia, ale aj vašu činnosť krajského pediatra.

Nemocnice na Slovensku, teda ani žilinská, novorodenecké oddelenia v tom čase nemali, o novorodencov sa nikto nestaral. Detská medicína bola najmä o väčších deťoch, až neskôr sa priblížila ku kojencom. V päťdesiatych rokoch sa rodilo veľa detí a podľa nariadenia každá matka musela rodiť v nemocnici, ale nikto sa tejto problematike nerozumel. Keď sa dovtedy deti rodili doma, dochádzalo napríklad k žltačkám kojencov, podchladeniam a k iným zdravotným problémom, ktoré sa zrazu sústreďovali v nemocnici a bolo treba vypracovať liečebné postupy. Tak vzniklo v Žiline novorodenecké oddelenie – ako prvé na Slovensku. Postupne pribúdali lekári a mal som k dispozícii nezvyčajne až dvoch sekundárov. Vzhľadom na uvedené úspechy som bol v rokoch 1950 – 1954 menovaný krajským pediatrom. Mojou povinnosťou bolo napríklad zabezpečiť v každom okresnom meste detského lekára. Išiel som na to z opačného konca, najprv musel okres poskytnúť zodpovedajúci byt, až potom dostal lekára...

Sústavne ste sa odborne zdokonaľovali štúdiom nových lekárskych poznatkov, korešpondovaním s lekármi po celom svete, mali ste vynikajúce kontakty najmä s Pediatrickou akadémiou v Chicagu, s japonskými a anglickými kolegami, dvakrát ste boli na študijnej ceste v Nemecku. Čo vám tieto kontakty a stáže priniesli?

Mal som vynikajúce styky so svetom, vychádzal som z premisy, že základom je odborná korešpondencia. Získané moderné poznatky som zavádzal do praxe. Keď sa rozhodli vybudovať v našej nemocnici monoblok a chceli po mne návrh na novorodenecké oddelenie, vychádzal som z toho, že ho treba stavať s perspektívou na 30 – 50 rokov. Spojil som sa s Pediatrickou akadémiou v Chicagu, ktorá mi poslala asi 5 plánov, odfotografoval som ich, pripravil v slovenskej verzii a architektovi som podčiarkol projekt, ktorý sa mi najviac pozdával. Výstavba oddelenia išla hladko, vzhľadom na perfektne vypracovaný projekt. Presadil som v ňom aj celoslovenskú novinku, veľmi dôležitú, aby bol v stenách celého bloku centrálne riešený rozvod kyslíka. Na výstupy sa potom napájali jednotlivé inkubátory. Aj novorodenecký pavilón na Kramároch v Bratislave postavili na základe plánov, ktoré som im poslal. Získané vedomosti a poznatky z praxe som zhrnul aj do kapitoly o fyziológii a patológii novorodencov v slovenskej a českej učebnici pediatrie pre stredné zdravotné školy.

Prejavom úcty k vašej práci v prospech rodného mesta a jeho obyvateľov bolo, že vám zástupcovia mesta Žilina udelili čestné občianstvo a ešte predtým vás Zbor Žilincov prijal za svojho člena. V roku 2001 vám udelili Žilinci Prestížnu cenu Genius loci Solnensis za zásluhy pri projektovaní, založení a vedení novorodeneckého oddelenia v Žilinskej nemocnici a za aplikáciu najmodernejších poznatkov v odbore modernej pediatrie...

Za týmito vetami sa skrýva jednoduchá záležitosť, ktorá sa dá vyjadriť slovami: je to za starostlivosť o žilinskú pospolitosť pri prvých krôčikoch jej členov od príchodu na tento svet. Mám radosť, keď si ma ľudia práve z týchto príčin vážia, pamätajú si na mňa aj v pokročilejšom veku a neobídu ma. Čo sa týka novorodeneckého oddelenia žilinskej nemocnice – bola tu svojho času nastolená vysoká úroveň a tá sa, ako viem, stále drží.

Ján Blahovec

Zdroj: Žilinský večerník, číslo: 7, strana 8, 14. 2. 2006, ročník XIII.