Ján Frátrik
Ján Frátrik
Narodil sa 9. októbra 1916 v Žiline v remeselníckej rodine. Ľudovú školu a reálku vychodil v rodnom meste. Po maturite roku 1934 pôsobil ako učiteľ v Hornom Hričove, Terchovej, Nesluši a Žiline. Po získaní odbornej pedagogickej kvalifikácie na pedagogickej fakulte v rokoch 1946-1949 učil na viacerých stredných a odborných školách, aj na Jazykovej škole v Žiline. Roku 1976 odišiel do dôchodku. Zomrel v Žiline 31. júla 2000.
Prvé básne publikoval koncom 30. rokov v časopisoch Elán, Tvorba, Verbum, Slovenské pohľady, Kultúra a i. Knižne debutoval básnickou zbierkou Vám, rodní moji (1941), v ktorej vyjadril svoju spätosť s prírodou a ľudom rodného Považia. Po viac ako štvrťstoročnej odmlke sa prihlásil bibliofilsky vydanými triptychmi Pramienky (1968) a V domovine zvonov (1969). V básnickej zbierke Kamenný vzdych (1969), vydanej pri príležitosti 650. výročia založenia Žiliny, vyznáva sa básnik z lásky k svojmu rodisku. Kým v prvej časti Na pergamen sonetovým vencom vzdáva hold dávnej minulosti, v druhej časti Do kameňa voľným veršom vo forme pásma sprítomňuje súčasné deje. Zbierku odmenili cenou mesta Žilina. Výrazným prejavom Frátrikovho silného národného a celospoločenského cítenia je básnická zbierka So zdvihnutou básňou (1976). Z hľadiska formálnych postupov výstavby básne poéziu J. Frátrika možno charakterizovať ako rozvinutie poetiky Slovenskej moderny. O poetický experiment sa však pokúsil v zbierke Monológy na úvetrí (1980). Skladá sa z troch samostatných cyklov, pričom prvý a tretí obsahujú básne v próze a stredná časť zbierky má zasa širokú škálu najrôznejších rýmotvorných postupov. Prevažne ľúbostnú lyriku obsahuje básnická zbierka Sneží na lásku (1981). Motivickým jadrom zbierky Vzácna po dúhe (1984) je tiež láska, no tentoraz prísne konkretizovaná a zameraná na partnerský vzťah muža a ženy v rôznych obdobiach života. Ďalšia básnická zbierka Diaľky v nás (1986) je básnickým cestopisom. Tvoria ju poetické vyznania obdivu krásam svetových metropol a kultúrnych pamätníkov v konfrontácii s láskou k rodnému kraju a mestu. Výbery z poézie J. Frátrika vyšli pod názvami Zem zvoní (1972), Svedectvo slova (1986), Večné dialógy (1996). Roku 1996 vyšiel aj triptych lyrických pásiem Vyznanie (Bonjour, Paris, Good morning, London a Dobrý deň, Žilina). K osemdesiatim narodeninám mu udelili literárnu cenu Žiliny. V krátkom čase vyjde básnická zbierka Zatmenie srdca, poéma Kríž a sedem slov a básnická skladba Hymna obzorov. Tieto diela dotvárajú vývojový oblúk básnikovej tvorby a sú dokumentom jeho celoživotného literárneho procesu, hľadania a pohľadu na život v jeho časových i nadčasových dimenziách.
Súbežne s vlastnou básnickou tvorbou sa zaoberal aj teóriou literatúry. Výsledkom tohto záujmu sú teoretické práce Moderné postupy pri rozbore verša (1972), K rozboru literárneho diela (1976) a syntetizujúca monografia Slovenská katolícka moderna v premenách času (1994). Publikoval tiež preklady z francúzskej a nemeckej poézie. Bibliofilsky vydal výber z poézie P. Valéryho Námorný cintorín (1970). Do tlače je pripravený preklad románu Edmonda Jalouxa Ľúbosť Cecílie Fougéreesovej a výber z poézie Paula Géraldyho Ty a ja.
