Rosenfeldov palác
Rosenfeldov palác
Ignác Rosenfeld (1850 – 1923) sa narodil v dome č. 30 na dnešnom Mariánskom námestí. Jeho otec Jakub bol významným obchodníkom. V manželstve s Rózou Popperovou sa im narodilo 12 detí. Z nich bol najznámejší Žigmund, majiteľ viacerých bánk vo Viedni. S najväčšou pravdepodobnosťou on, bratia a otec boli zakladatelia najstaršej žilinskej banky, ktorá vznikla pod názvom Žilinská sporiteľňa v roku 1870. Ignác sa stal jej riaditeľom ako 20 ročný. V roku 1880 sa oženil s Júliou, rodenou Schlesingerovou, nemali spolu deti. Ignác bol podobne ako aj jeho otec predsedom židovskej náboženskej obce a členom mestského zastupiteľstva. Banka sa v roku 1876 stala účastinnou spoločnosťou a dostala nový názov Zsolnai Takarék – és Hitelintézet Részvénytársaság, v preklade Žilinská sporiteľňa a úverový ústav, úč. spol. Vydala 1000 účastín, každá mala hodnotu 100 zlatých. Keďže na dnešnom Mariánskom námestí bola banka len v podnájme, hľadala nové sídlo v blízkosti centra. V roku 1897 kúpili starší dom a pozemok na vtedajšej Ulici Gabriela Baroša – dnes Hurbanova, kde plánovali výstavbu novej budovy banky i rodinného sídla. V roku 1907 ju dokončili. Túto reprezentatívnu secesnú budovu projektoval Mikuláš Rauter – pôvodne Nicoletto Rauter. Ten projektoval aj staval v Žiline viacero eklektických a secesných budov, najmä na dnešnej Národnej ulici a v Sade SNP. Banka mala v roku 1910 kapitál 120 000 korún a riaditeľom bol Jozef Spotkovský. V roku 1919 si banka poslovenčila názov na Žilinská sporiteľňa a úverný ústav, v roku 1921 jej názov bol Žilinská obchodná banka, úč. spol. Po smrti majiteľa banky Ignáca Rosenfelda v roku 1923 vlastníctvo prešlo na manželku Júliu. V roku 1927 banka splynula s Obchodnou bankou z Budapešti, avšak od roku 1928 sa podriaďuje Banke československých légií z Prahy a stáva sa jej filiálkou. Po smrti Júlie Rosenfeldovej v roku 1932 sa inventár ich rodinného sídla vydražil, veľkú časť hnuteľností získal jej brat Arnold Schlesinger z Trenčína. Palác získala rodina Popperová, príbuzní Rosenfeldovcov, v roku 1937 ho kúpila za 680 000 korún Slávia, poisťovňa z Prahy. Od nej ho kúpila za 9 miliónov korún poisťovňa Tatra. V budove mal sídlo aj advokát Ladislav Nádaši, syn spisovateľa Ladislava Nádaši-Jége, autora románu Adam Šangala. Tento advokát uskutočnil aj spomínanú dražbu inventáru obytnej časti paláca v decembri 1932. Po zoštátnení tu od roku 1954 sídlila štátna poisťovňa. Po jej odchode získal od roku 1958 budovu krajský dom pionierov, od roku 1960 okresný dom pionierov a mládeže. Ten v roku 1990 premenovali na okresný dom detí a mládeže, od roku 2002 na Centrum voľného času Spektrum v Žiline. Budova prešla od roku 2003 do majetku mesta. Mesto ju v roku 2004 vyhlásilo za mestskú kultúrnu pamiatku, za národnú kultúrnu pamiatku ju vyhlásilo Ministerstvo kultúry v roku 2009. Budova bola od roku 2011 opustená a hľadali sa peniaze na jej rekonštrukciu. Tie mesto získalo z viacerých fondov a v rokoch 2015 až 2016 budovu komplexne rekonštruovalo. Slávnostné otvorenie bolo 12. septembra 2016. Rosenfeldov palác odvtedy zabezpečuje využitie paláca na výstavy, prednášky a iné kultúrne akcie. Budova je zmenšenou napodobeninou viedenského zámku Belveder. Palác je architektonickým skvostom v secesnom štýle a je jednou z najkrajších pamiatok v meste. Budova sa zachovala takmer v pôvodnom stave s mnohými umelecko-remeselnými detailmi, akými sú napríklad okenné a dverné výplne s ozdobnými kovovými mrežami, drevené obklady stien, štukatérska výzdoba interiérov, pôvodné svietidlá, vitrážové sklá okien, kovové zábradlie zadného schodiska, ale aj kovaný plot pred hlavnou záhradou. Pri rekonštrukcii obnovili pôvodnú svetlosivú farebnosť fasády, ktorá umožňuje zvýrazniť plasticitu štukových prvkov. Obnovili pôvodnú farebnosť kovového plotu, ktorý s bránou oddeľuje malý čestný dvor od ulice podľa vzoru veľkých palácových komplexov. Hlavná fasáda je s vysokým žulovým soklom a je dekorovaná výraznou štukovou výzdobou so secesnými prvkami a kvetinovými ornamentmi. Za dubovými dverami sa otvára klenutý prejazd do dvora s dvojramenným schodiskom sprístupňujúce prízemie východného a západného krídla a pôvodné obytné druhé podlažie budovy. Toto obytné podlažie bolo pôvodne reprezentatívnym sídlom rodiny Rosenfeld, v ktorom sú zachované priestory sociálneho zázemia s pôvodnými keramickými obkladmi a dekoratívne dlažby. Z pôvodných prvkom druhého podlažia sa zachoval drevený intarzovaný obklad stien, jeden kus nábytku v hale a unikátny súbor pôvodných svietidiel a ďalšie prvky. Zachovala sa aj pôvodná studňa vo dvorovej časti, ktorá pochádza z obdobia pred vznikom paláca. Autorom ideového zámeru a realizátor projektu bol Dušan Voštenák, autorkou architektonického riešenia Magdaléna Kvasnicová, autorom reštauračného výskumu Ján Hromada, zhotoviteľom bola firma EUROBUILDING. Investičný náklad v celkovej sume 2,7 milióna eur bol uhradený z Nórskych fondov, Regionálneho programu Európskej únie, z toho časť 1,2 milióna eur zaplatilo mesto Žilina. Rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 2015 a 2016. Ministerstvo kultúry ju ocenilo troma zo štyroch cien Fénix za obnovu pamiatok. Všetky pôvodné časti boli odborne zreštaurované alebo doplnené replikami. Budova dostala z prevádzkových dôvodov výťah, zimnú záhradu a oceľovú konštrukciu so sklenenými výplňami pre návštevníkov expozície bábok v podkroví. V suteréne sa nachádza knihárska dielňa Lidy Mlichovej. Mesto Žilina tak získalo palác, ktorý okrem pamiatkových, umeleckých, výtvarných a architektonických hodnôt svojim významom prekračuje hranice Slovenska.
Autori: Mgr. Peter Štanský a Jozef Feiler
