Mojmír Vlkolaček

Z Žilina Gallery Wiki
Verzia z 22:22, 21. november 2007, ktorú vytvoril Admin (Diskusia | príspevky) (Nový text)

(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Seriál rozhovorov so Žilincami - nielen o tvorivom duchu miesta


M. Vlkolaček: „Potajomky som reštauroval prastaré fresky„

Výberové občianske združenie Zbor Žilincov pred pätnástimi rokmi, 9. októbra 1990, založilo šesť osobností mestského spoločenského života: JUDr. Ernest Žabkay - advokát, Mgr. Ján Frátrik – učiteľ a básnik, Ing. Štefan Massányi – výskumník, chemik, Ing. Gustáv Krušinský - ekonóm, Ing. Miroslav Pfliegel – vysokoškolský učiteľ a vydavateľ, akad. mal. Mojmír Vlkolaček – profesor a maliar. V súčasnosti má 36 členov, osobností, z rôznych oblastí spoločenského života. Svojím príkladom povzbudzujú lásku k mestu, hrdosť na jeho históriu, ako aj na jeho sedemstoročné tradície. Žiaľ, od vzniku Zboru Žilincov jeho rady postupne opustilo osemnásť vynikajúcich ľudí. So súčasníkmi budeme postupne prinášať rozhovory, ktorých ústredným motívom je, samozrejme, Žilina.


Prof. akad. maliar Mojmír Vlkolaček – známy ako výtvarný pedagóg, reštaurátor, publicista, bol členom Slovenského spolku výtvarných umelcov, zakladajúci člen Zboru Žilincov. Človek, ktorému je Žilina srdcom.


Vy ste vždy vnímali Žilinu ako pravý Žilinec, mapovali ste jej „genius loci„ (duch miesta), o ktorý predchádzajúci režim nestál. Keď ste roky trpezlivo zhromažďovali cenné údaje o starej Žiline vo svojich kresbách a písomných postrehoch, na čo ste vtedy myslievali?

K Žiline ako k svojmu mestu som mal vždy vrúcny vzťah, a preto som sa ju snažil zachytiť takú, akú som ju poznal od svojej mladosti, lebo som predpokladal, že vývoj sa nezastaví a kúzlo malých uličiek a útulných domčekov bude musieť ustúpiť vývoju. Staré centrum mesta, ale aj jeho periféria – obe tieto časti prastarej Žiliny boli a ešte aj teraz sú „genius loci„, čiže po našom, „tvorivý duch miesta„, akási tajomná sila, ktorá modeluje duchovnú podobu každého jedinca, žijúceho už dlhšie v jeho „hradbách„. Chodil som po zákutiach a miestach, ktoré už dožívali a boli odsúdené novým časom do dejín. Z toho vzniklo veľké množstvo skíc a malieb, ktoré dlho ležali v mojom fyzickom a duchovnom „archíve„. Dlhý čas prešiel, musel prísť a vyniesť na svetlo božie moje úsilie. Premietlo sa aj do výstav. Pre mladšie generácie som v Žilinskom večerníku roky ilustroval a slovne oprašoval skoro zabudnuté prastaré pamiatky mesta. Cez poodhaľovanie histórie som teda myslel na budúcnosť. Zastávam názor, že treba hlavne mladú generáciu budúcich Žilinčanov viesť k tomu, aby v sebe pestovali lásku k svojmu mestu a aby jeho historické jadro chránili pred zásahmi súčasnej doby! Celé moje úsilie maliarske a pedagogické je venované občanom mesta, aby konečne vedeli viac o prostredí, v ktorom žijú. Ako pedagógovi mi vždy išlo o mladú generáciu, školskú mládež, ktorá musí vedieť viac o svojom meste, v ktorom sa narodila a žije, ako ich predchodcovia. Jedna múdrosť hovorí - nikto nemôže byť považovaný za vzdelaného, kto nepozná minulosť, lebo nepochopí čas prítomný a čas budúci.


Kreslili ste, maľovali, vystavovali, reštaurovali oltáre a maľby, vyučovali, publikovali. Pristavte sa chvíľočku pri každej z týchto svojich činností... alebo povedzte, ako ony „zapadali„ do vašej idey človeka – pútnika životom?

Vo svojich maľbách som zachytával hlavne reálnu časť Žiliny, trocha som uplatňoval svoju fantáziu z rozprávania starých ľudí. Reštauroval som niekoľko kostolov, svoj záujem o reštaurátorské práce som najviac uplatnil v kostole sv. Štefana kráľa v Žiline – Záriečí, ktorý je unikátny a patrí medzi stredoveké skvosty strednej Európy. Tu som objavil, odokryl a reštauroval veľmi vzácne, prastaré fresky – samozrejme potajomky, pretože komunisti kostol zneprístupnili. Túto prácu považujem za najdôležitejšiu v mojom živote. Ako pedagóg na Ľudovej škole umenia som sa predovšetkým snažil vštepovať mládeži cit k estetike. No a svoje obrazy som niekoľkokrát vystavoval v Žiline. Tešil ma záujem verejnosti, ako aj priaznivé ohlasy na ne. Niekoľko mojich diel sa nachádza v Amerike, Izraeli, Kanade, Nemecku. Dvadsať najlepších obrazov zo starej Žiliny je umiestnených na Radnici. Periodickú tlač som využíval na pripomenutie si našej opomínanej a v minulosti aj deformovanej histórie.


Ste zakladajúcim, zaslúžilým členom občianskeho združenia Zbor Žilincov a držiteľom jeho prestížnej ceny Genius loci Solnensis z roku 1997 za záchranu historických fresiek v Kostole sv. Štefana kráľa a za dlhoročnú výtvarnú a publikačnú činnosť venovanú mestu Žilina. Čo motivovalo vás a ďalších päť osobností založiť Zbor Žilincov v roku 1990?

Vývoj mesta, akým smerom sa mnohé veci uberali, to nás motivovalo k vytvoreniu Zboru Žilincov – čiže láska k svojmu mestu!


Ján Blahovec

Zdroj: Žilinský večerník, 24. 1. 2006, Číslo: 4 / strana 8, ročník XIII.