Pamätník oslobodenia v Sade SNP

Pamätník oslobodenia v Sade SNP v Žiline

Dňa 30. apríla 1945 bolo mesto Žilina oslobodené vojskami I. československého armádneho zboru a sovietskej armády. Bolo to tesne pred ukončením II. svetovej vojny, ktorá spôsobila stratu nesmierneho množstva ľudských životov.

Nemecké vojská spôsobili aj v Žiline veľké materiálne škody, zničili mosty a železnicu, usmrtili partizánov, vojakov, civilistov a odvliekli do koncentračných táborov židovských obyvateľov mesta. Na počesť oslobodenia sa preto naše mesto rozhodlo postaviť pamätník v centre mesta, ktorý by pripomenul tento významný deň, ako i ukončenie vojny. Treba zdôrazniť i fakt, že naše mesto poskytlo už v roku 1945 priestor pre pochovanie padlých sovietskych vojakov v časti Bôrik, kde je dnes pochovaných 1 907 vojakov. Vojenský cintorín bol slávnostne otvorený 30. apríla 1946 a pri tejto príležitosti boli mestom udelené tituly Čestný občan mesta Žiliny gen. L. Svobodovi, gen. K. Klapálkovi, gen. M. Markusovi a pplk. J. Dobrovodskému. V roku 1946 udelilo mesto tento titul i J. V. Stalinovi.

Nevieme presne, kedy myšlienka stavby pamätníka vznikla, podľa zachovaných skíc diela, ktoré sa nachádzajú v Slovenskej národnej galérií v Bratislave a Považskej galérii umenia v Žiline, to bolo v roku 1951. Aj na zadnej časti pamätníka sa nachádza rozpätie rokov, kedy vznikol 1951 – 1955. V zbierkovom fonde Považskej galérie umenia v Žiline sa nachádza i pôvodný návrh Rudolfa Pribiša na pamätník s postavami dvoch vojakov – československého a sovietskeho, dvoch detí a matky.

Pamätník navrhol národný umelec Rudolf Pribiš (19. marec 1913, Rajec – 3. júl 1984, Bratislava). Tento slovenský sochár, medailér a výtvarný pedagóg bol významným predstaviteľom slovenského umenia 20. storočia a socialistického realizmu v sochárstve. Súpis umelcovho sochárskeho diela obsahuje vyše 300 diel. Patril k najmladším sochárom Generácie 1909. Rudolf Pribiš už pred týmto dielom tvoril aj v našom regióne. V roku 1942 bola na farskej budove v Bytčici oproti Kostolu sv. Imricha odhalená tabuľa, ktorá pripomína pôsobenie Romualda Čestislava Zaymusa v tejto farnosti. Toto jeho dielo je zapísané do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Pribiš vytvoril pre Vysokú školu dopravy v Žiline, dnes Žilinská univerzita v rokoch 1967 až 1969 medaily (insígnie) rektora, prorektorov, dekanov a promótora. Na reverznej strane medaily je text – Vysoká škola dopravná Žilina a rok 1962. Nad textom sa nachádza motív žilinského mestského erbu s dvojramenným krížom, pod textom je stvárnená lipová ratolesť ako symbol slovanskej vzájomnosti, ale i ako označenie generálskej vojenskej hodnosti, čo mohlo korešpondovať aj s vtedajšou organizáciou školy. Pôvodne vytvorené insígnie sa používajú dodnes. Popri rektorskej medaily s reťazou boli v zlatej, striebornej a bronzovej verzii vytvorené aj o niečo menšie tombakové (zliatina medi a zinku) medaily. Tie sa odovzdávali pri vybraných príležitostiach približne do roku 1990. V roku 1976 odhalili i jeho pamätník oslobodenia v rodnom Rajci. Dielo Rudolfa Pribiša sa nachádza najmä v Považskej galérii umenia v Žiline, kde sa stalo prvou stálou expozíciou spolu s výberom z diel umelcov žilinského regiónu a slovenských výtvarných umelcov 20. storočia. V rokoch 1987 – 1993 mala galéria vysunuté pracovisko aj na Mariánskom námestí v budove jezuitského kláštora – v sirotári, kde sa nachádzala i expozícia diel Rudolfa Pribiša. V roku 1993 v rámci reštitúcii objektu bola expozícia zrušená.

Pamätník oslobodenia postavili pri príležitosti 10. výročia oslobodenia Žiliny vo vtedajšom Parku Antona Sedláčka – dnes Sade SNP v apríli 1955. Znázorňuje vo figurálnom súsoší vďaku slovenskej matky sovietskemu vojakovi za oslobodenie spod nemeckej nacistickej nadvlády. Autorom architektonickej časti pamätníka bol významný slovenský architekt, tvorca areálu na Slavíne Ing. arch. Ján Svetlík (1. 2. 1912, Hybe – 8. 12. 1997, Bratislava). Pre pamätník navrhol výšku 5,20 m vrátane podstavca. Kamenárske práce vyhotovila Střední průmyslová škola kamenická a sochařská v Hořicích, ktorá mala dlhoročné skúsenosti ešte z obdobia rakúsko-uhorskej monarchie s tvorbou podobných pamätníkov. V tomto meste bola i ťažba pieskovca, ktorý sa pravdepodobne použil na dielo v Žiline.

Pod pamätníkom je vybudovaná základová doska s rozmermi 817 × 717 cm s výškou 13 cm, ktorá je obložená dlažbou. Na nej je postavený sokel (spodná časť pamätníka) s rozmermi 413 × 323 cm s výškou 70 cm, ktorý má na hornej časti úkos okolo podstavca. Na sokli stojí mohutný podstavec v tvare kvádra, na ktorom je umiestené súsošie. Podstavec má rozmery 216 x 126 cm, vysoký je 207 cm. Samotné súsošie je vysoké 313 cm. Dielo so súsoším a podstavcom je vysoké 520 cm a so soklom 590 cm.

Pamätník oslobodenia zobrazuje postavu vojaka – osloboditeľa, matku s dieťaťom v náručí, chlapca pri vojakovi a psa. Na prednej časti podstavca je uvedený dátum oslobodenia Žiliny 30. IV. 1945. Na zadnej časti od hudobného altánku sú na podstavci napísané roky 1945 – 1955, ktoré uvádzajú 10. výročie oslobodenia. Na dolnej časti súsošia na ľavej strane je vytesané meno autora R. PRIBIŠ a na pravej strane sú uvedené roky jeho vyhotovenia 1951 – 55. Tieto skutočnosti pozná len málo Žilinčanov. Dielo sa pravdepodobne nestačilo dokončiť k termínu oslobodenia mesta, odovzdalo sa a slávnostne odhalilo až 13. decembra 1955 pri príležitosti ukončenia Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva za veľkej účasti obyvateľov aj s tribúnou pre hostí.

Pamätník so súsoším bol viackrát čistený. V roku 2015 pri 70. výročí oslobodenia mesta Žilina sa mesto rozhodlo v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Malá Fatra komplexne zreštaurovať Pamätník oslobodenia Žiliny. Bol dôkladne vyčistený, boli odstránené všetky mikroorganizmy, bol spevnený a následne sa vykonali všetky potrebné povrchové úpravy, aby si zachoval svoju patinu a aj naďalej mohol pôsobiť ako dôstojný obraz našich dejín. Oblastná organizácia cestovného ruchu Malá Fatra zaplatila za reštaurovanie súsošia 4 490 €. Na pamätníku vidieť vplyvom počasia výrazné poškodenie, preto mesto aj tento rok pripravuje jeho rekonštrukciu. Každoročne od roku 1956 pri príležitosti výročia oslobodenia mesto v spolupráci s ďalšími organizáciami si pripomína túto významnú udalosť kladením vencov vďaky.

Autori: Patrik Groma, Jozef Feiler, Peter Štanský

Uvedený text vyšiel aj v Žilinskom večerníku pod názvom Pamätník oslobodenia v Sade SNP v Žiline, dňa 22. 4. 2021, číslo 17, ročník XXX, str. 4.