Karol Hauer
Karol Hauer a jeho vyobrazenie žilinského rínku
V našom seriáli maliarov a výtvarníkov Žiliny začrieme trochu do staršej histórie Žiliny a predstavíme našim čitateľom dielo geometra Karola Hauera, ktoré bolo viackrát publikované a jeho text preložený z latinského jazyka Jánom Košeckým i pracovníkom Považského múzea Petrom Šimkom. Karol Hauer v roku 1779 vyhotovil obraz žilinského rínku, vtedy ešte bezmenného. Autora obrazu sme v minulosti podľa našich vtedajších informácií identifikovali ako syna Karola Jozefa Hauera a jeho manželky Kataríny, rodenej Piroldovej zo Žiliny. Jeho otec bol riaditeľom soľného skladu v Žiline. V roku 1745 si prenajal na rínku meštiansky dom od zemianskej rodiny Stráňavských, prestaval ho a nakoniec ho i v roku 1751 kúpil. Jeho syn Karol, ako sme zistili súčasným štúdiom v matrikách, sa narodil v roku 1730 v Žiline. Bol váženým žilinským mešťanom, za manželku mal príslušníčku zemianskeho rodu Annu Phanschmidovú. Tým, že sme zistili dátum jeho narodenia, je vylúčené, že bol autorom vyobrazenia žilinského rínku v roku 1779. Na obraze je totiž stručná charakteristika jeho veku slovom iuvenis – mladý. V latinskom texte sa doslovne píše: Oppidi hoc opus, in quo conatus primusque labor, exhibet in decus civium Solnae, iuvenis Carolus Hauer studio geometrico, quam cuique placere possit, quis non videt. – Tento umelecký obraz mesta, na ktorom sa skvie perfektná práca, roznecuje on hrdosť obyvateľov mesta Žiliny. Mladý Karol Hauer, ty ho v meračskom štúdiu tak vnímavo stvárňuješ, aby sa mohol zapáčiť i tomu, kto nevidí. Preto sme pátrali ďalej a zistili, že pravdepodobným autorom obrazu bol jeho bratranec, tiež Karol Hauer. Jeho otec Jozef Hauer a mama Katarína Schlosserová krstili syna v Blumentálskom kostole v Bratislave 4. septembra 1751. Z akých dôvodov vyhotovil tento Karol Hauer obraz žilinského rínku nevieme, pravdepodobne to bolo na objednávku za peniaze. V každom prípadne je obraz veľkým prínosom pre históriu a architektúru nášho mesta, pretože je precízne vyhotovený, podrobne zobrazujúcimi jednotlivé domy a stavby na rínku.
Obraz Karola Hauera z roku 1779 je cenným zdrojom aj pre dejiny architektúry mesta a najmä rínku, dnešného Mariánskeho námestia. Na základe nášho archívneho výskumu sme zisťovali, komu patrili zobrazované domy v tomto období. Začíname jednou z najdôležitejších budov – radnicou. Bola postavená v renesančnou štýle v roku 1528. Na jej mieste stála predtým staršia radnica, z ktorej sa zachovali dodnes dve gotické pivnice Renesančná budova radnice bola sídlom viacerých mestských orgánov. Na prízemí bola miestnosť mestských strážnikov, sklad, kuchyňa, malá i veľká väznica, archív s truhlicou pre privilégiá a krčma. Na poschodí – ako i dnes – zasadali mestskí radní a zastupiteľstvo. Boli tam rôzne obrazy a nápisy, na strope s dreveným obložením bol i mestský erb. Nad dverami bolo Desať Božích prikázaní. Obraz z roku 1797 je zachovaný dodnes a vyjadruje utrpenie spôsobené mestu v dôsledku siedmych požiarov. Teraz je umiestnený v zasadacej miestnosti zastupiteľstva. Žiaľ, mnohé obrazy sa nezachovali, niektoré sú i v žilinskom múzeu. Tam sú i obrazy žilinských starostov a richtárov od začiatku 20. storočia ako aj Ruttkayova mapa mesta z roku 1747, ktorá bola pôvodne súčasťou mestského archívu. Z mnohých nápisov na poschodí tejto budovy je zaujímavý latinský nápis: Sacra Themis supra, Bachus ius dictat ab infra: causa cadens supra, litem mox terminat infra – Božská Témis (grécka bohyňa spravodlivosti) vládne právom hore, Bakchus (boh vína) zas dole (v krčme), spor možno prehrať hore, ľahko sa dá urovnať dole. Budova radnice stála do roku 1892, potom pre vážne statické poškodenie bola nahradená dnešnou budovou radnice.
V obraze Karola Hauera z roku 1779 sú zobrazené i domy vedľa radnice, ktorých v tom čase bolo 10, v súčasnosti je ich len osem. Všetky dvojpodlažné renesančné meštianske dvojpodlažné domy mali vtedy oblúkové laubne, väčšina domov bola s gotickými suterénmi, ale čiastočne i s renesančnými – napríklad dom vedľa radnice. Medzi domami s dnešnými číslami 4 a 5 bola 2,5 m široká ulička, ktorá v roku 1849 dostala názov Burianova medzierka, keďže viedla k Burianovej veži. Zaujímavosťou je skutočnosť, že na Hauerovom obraze nie sú ešte oporné prepojenia medzi domom č, 4 a 5, ktoré staticky spevňovali tieto domy od začiatku 20. storočia do roku 1930. Vtedy došlo k asanácii troch domov s č. 5, 6, 7 a vybudovaniu pôvodne budovy banky, tiež asanovanej v roku 1996. Od roku 1931 má Burianova medzierka 6 m šírky. Väčšina domov mala v tom čase len tri okná od rínku, všetky mali štítové strechy so šindľom, po požiari v roku 1886 sa zmenili na šikmé pokryté plechom. Vstupy do domov boli priame z rínku, ako je zrejme z Hauerovho obrazu, bolo tomu tak i na radnici. Na prelome 19. a 20 storočia došlo k prestavbám väčšiny týchto domov i vybudovaniu vyšších obdĺžnikových laubní.
Autor textu: Mgr. Peter Štanský
