Peter Štanský

V rozhovoroch, ktorých ústredným motívom je Žilina, vám postupne predstavujeme členov výberového občianskeho združenia - Zboru Žilincov.

Peter Štanský: „Všetci, ktorí tu žijeme, by sme sa mali usilovať o rozvoj nášho mesta napriek rôznosti názorov a politickej príslušnosti„

Mgr. Peter Štanský, narodený v roku 1945, riaditeľ Štátneho archívu v Žiline, predseda Komisie predarchívnej starostlivosti Ministerstva vnútra SR, člen Slovenskej historickej spoločnosti, Spoločnosti slovenských archivárov, člen Okresnej názvoslovnej komisie, Názvoslovnej komisie mesta Žiliny, publicista, autor mnohých publikácií, historických štúdií a iných historických prác, spoluzakladateľ Staromestských slávností mesta Žiliny, spoluorganizátor (s Mgr. Jozefom Moravčíkom) súťaže žiakov a študentov o histórii Žiliny, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Žiline, spoluorganizátor (s RNDr. Ľubomírom V. Prikrylom CSc.) celoslovenskej súťaže v prednese kresťanskej poézie a prózy s názvom „...a slovo bolo u Boha„, člen historickej sekcie Zboru Žilincov, nositeľ Križkovej a Sasinkovej medaily za rozvoj slovenského archívnictva a pamätnej medaily Mesta Žiliny.

Na verejnosti ste známy svojou bohatou autorskou či spoluautorskou činnosťou, napríklad publikáciami Žilinský kraj, Severozápadným Slovenskom, Dejiny požiarnej ochrany v Bytči a Žiline, Žilina v kolobehu slovenských dejín, Žilinský rínok, Kostol svätého Pavla v Žiline, Mesto Žilina a ďalšie máte rozpracované. Poslednú spomínanú publikáciu ste pripravili s PhDr. Ľubomírom V. Prikrylom CSc. Pre tých, ktorí ju nečítali – o čom všetkom sa v nej môžu dozvedieť?

Táto publikácia, vydaná v roku 1997 Mestom Žilina, je určená obyvateľom mesta a jeho návštevníkom, ktorí mali a majú záujem dozvedieť sa informácie o meste, najmä v oblasti geografie, histórie mesta a obcí, ktoré sú súčasťou mesta. Publikácia nemá čisto vedecký charakter. Je písaná najmä pre tých, ktorí sa zaujímajú o naše mesto vo všetkých oblastiach. Samostatnú časť publikácie tvorí opis histórie mesta, opis historického jadra a architektúry, novovekej a modernej Žiliny. Ďalej, ako vôbec prvá publikácia o Žiline, podáva chronologický vývin mesta od najstarších čias po rok 1996. Po prvý raz je tu zverejnený kompletný zoznam mestských predstaviteľov od najstarších čias po rok 1996 a podáva aj abecedný prehľad osobností spojených s mestom, s ich biografickými údajmi a činnosťou. Publikácia prináša množstvo zaujímavých historických fotografií, ale i fotografií zo súčasnosti. Žiaľ, publikácia nebola predajná, a preto sa k nej mnohí Žilinčania nedostali, hoci záujem bol enormný. Táto publikácia i ďalšie, ktoré som napísal, alebo som ich spoluautorom, by mala byť základom pre vydanie veľkej monografie o meste, ktorú postupne pripravujem v spolupráci s profesorom Richardom Marsinom a Považským múzeom v Žiline.

Ste autorom mnohých historických štúdií: Spracovanie fondov JRD v Slovenskej archivistike, monografií obcí Brodno, Sučany, Teplička nad Váhom, Stráňavy, Kolárovice, Hvozdnica, Dolný a Horný Hričov, Belá, Strečno a Bytča. Písali ste aj do monografií Žilina, dejiny a prítomnosť, Pamätný 6. október v Žiline. V periodickej tlači vám vyšlo vyše 250 článkov z dejín Žiliny a okolitých obcí a pre verejnosť ste uskutočnili viac ako 400 prednášok, najmä pre žiakov. Predpokladám, že vám stále prichádzajú požiadavky od obcí na spracovanie ich histórie?

Najmä po roku 1990 mnohé obce a ich predstavitelia pochopili, že vydaním monografie ich obcí pomôžu nielen propagovať vlastnú obec pre potreby cestovného ruchu, ale pomáhajú rozvíjať identitu vlastných občanov, aby poznali históriu svojej obce, jej zvyky, osobnosti a iné zaujímavosti. Práve vydávaním podobných monografií sa rozvíja v obciach národná identita a pocit spolupatričnosti i zdravého povedomia. Aj v súčasnosti mnohé obce plánujú, alebo pripravujú vydanie väčších či menších publikácií, pričom pochopili, že tieto monografie možno kvalitne pripraviť len v spolupráci s profesionálnymi historikmi, na základe štúdia archívnych písomností, tak, aby kvalita týchto prác bola na dobrej úrovni.

Roky pôsobíte v Okresnej názvoslovnej komisii a Názvoslovnej komisii mesta Žiliny. Čo všetko tieto komisie riešia?

V Okresnej názvoslovnej komisii som pracoval od polovice 70-tych rokov ako jej tajomník a neskôr člen, kde som ako historik navrhoval a usiloval sa presadiť historické pomenovania ulíc, miest a obcí nášho okresu. Nebola to vždy práca jednoduchá. V minulosti do roku 1990 boli názvy ulíc pomenované podľa politických dejateľov vtedajšieho režimu. Tak sa do názvov dostávali komunistickí predstavitelia rôznych cudzích štátov a Československa. Ešte začiatkom 50-tych rokov mnohé ulice boli pomenované namiesto slovenských predstaviteľov aj po predstaviteľoch českej kultúry a spoločnosti. Tí ale s danou obcou a mestom nemali nič spoločné. Až po roku 1990 sa situácia zmenila. Obce a mestá začali tieto nedostatky napravovať a obnovovali pomenovania historické, ako aj pomenovania po predstaviteľoch slovenskej spoločnosti. V pamäti mi utkvelo najmä premenovanie ulíc mesta Žiliny v roku 1992, ktoré zmenilo názvy 104 ulíc z vyše 400 ulíc mesta. Žiaľ, odborné posúdenie historicity názvov sa vplyvom spolitizovania celej záležitosti zmenilo na „horúci problém„, ktorý časť verejnosti, aj pod vplyvom určitej medializácie, prijala negatívne. Aj keď sme v tlači s Ľubom Prikrylom publikovali naše zámery a ciele a písali sme o jednotlivých osobnostiach, podľa ktorých boli ulice premenované, nepodarilo sa nám presvedčiť celú verejnosť mesta o potrebe takejto zmeny. Postupne sa však nové názvy i pohľad na tento problém sa zmenil a dnes už málokto si pamätá na Smetanovu, Dimitrovovu, Thorezovu, Martiho a iné ulice. Dnešní mladí ľudia asi ťažko pochopia, prečo ulica pri Studničkách, pomenovaná po Jánovi Rekovi, významnom žilinskom národovcovi a bankárovi, bola v 50-tych rokoch pomenovaná po českom novinárovi Havlíčkovi, ktorý so Žilinou nemal nič spoločné. I jej opätovným pomenovaním na Ulicu Jána Reka sme si splnili povinnosť voči nemu. Podobne to bolo aj pri iných premenovaných uliciach. Ja si hlboko vážim osobnosti iných národov, ktorí pomáhali rozvoju mesta, a preto som presadzoval, aby ich mená boli v názvoch našich ulíc, či to bol Hálek, Dadan alebo Spanyol.

Po skončení štúdia archívnictva na FFUK Bratislava v roku 1967 ste vyše dvoch rokov pracovali ako odborný asistent v archíve Slovenského národného múzea v Martine, ale od roku 1969 už sústavne riadite Štátny archív v Žiline. Aké najdôležitejšie úlohy plní slovenské archívnictvo a aké najväčšie problémy prekonával Štátny archív v Žiline vo svojej histórii? Veď len čo ja viem, trikrát sa sťahoval...

Slovenské archívnictvo a náš archív majú podobné problémy. Je to otázka vhodných priestorov, financií a nedostatku pracovných síl. I keď situácia sa čiastočne zlepšuje, tieto základné problémy ostávajú. Náš archív bol dlhé roky umiestnený v Budatínskom zámku. V roku 1993 sme dočasne získali priestory v budove Mesta Žiliny. Avšak aj tie boli kapacitne nedostačujúce, a preto sme sa v roku 2003 presťahovali na Framborskú ulicu č. 9 a v roku 2006 sme dokončili sťahovanie aj do ďalšej budovy, tiež na Framborskej ulici č. 15. Obidva objekty sme získali bezplatne od štátu a postupnou rekonštrukciou ich pripravujeme pre naše účely. Našou úlohou je ochrana a spracovanie písomností, ktoré sme prevzali od rôznych štátnych úradov, škôl, kultúrnych a spoločenských organizácií i súkromníkov tak, aby sme mohli plniť naše úlohy dané zákonom č. 395 z roku 2002. Pomáhame rozvíjať historické bádanie v našom regióne. Teší nás, že mladá generácia študentov stredných i vysokých škôl študuje archívne dokumenty u nás, publikuje a v celoslovenskom meradle získava najvyššie ocenenia, ako napríklad študenti gymnázia na Varšavskej ulici. Verím, že publikačná činnosť pracovníkov archívu bude pokračovať a plány v tomto smere máme bohaté.

V roku 1990 ste boli vyznamenaný Križkovou medailou za rozvoj slovenského archívnictva, v roku 2005 ste získali Sasinkovu medailu i Pamätnú medailu mesta Žiliny. Keďže veľmi dobre poznáte našu národnú históriu, veľa pre vás znamená matičné hnutie, v ktorom pôsobíte. Neublížilo mu predchádzajúce obdobie ôsmich rokov – obdobie nezáujmu zo strany štátu?

Matica slovenská mala v Žiline - aj vďaka rozvinutému národnému povedomiu v minulosti i dnes významné postavenie. Vďaka mojim predchodcom, napríklad biskupovi Ruppeldtovi i RNDr. Ľubomírovi Prikrylovi, sa matičné hnutie po roku 1945, respektíve po roku 1990, obnovilo a aktivizovalo. V súčasnosti mnohé iniciatívy miestneho odboru Matice slovenskej v Žiline prešli do Domu Matice slovenskej, ktorý práve oslavuje desiate výročie svojho vzniku. Verím, že v spolupráci s Domom Matice slovenskej a jej novou riaditeľkou, Mgr. Andreou Dankovou, skvalitníme našu činnosť na osoh zdravého národného povedomia a kultúry v meste.

Ste jedným zo zakladateľov Staromestských slávností mesta Žiliny. Ako vznikla myšlienka založiť tradíciu takéhoto nového, veľkého podujatia a aký význam má pre súčasný život mesta?

Staromestské slávnosti majú svoj vývin. Kým v počiatkoch boli organizované zásluhou Zboru Žilincov, postupne táto ťarcha prešla na mesto a jeho organizácie a ja som sa mohol venovať najmä odbornej časti. Spolu s Mgr. Máriou Striššovou sme od roku 1994 začali organizovať súťaže žiakov s názvami – Žilina, moje rodné mesto a Spoznaj svoje mesto. Obidve súťaže majú nezastupiteľné postavenie vo výchove mladej generácie Žilinčanov a rozširujú ich poznanie. Žiaci píšu historické práce o meste, výtvarne ho zobrazujú a píšu literárne práce o svojom meste. Verím, že i nové vedenie mesta plne podporí tieto súťaže a Staromestské slávnosti ako také. Slávnosti miest i obcí, spoznávanie vlastnej histórie, kreatívne vyjadrovanie a podobné formy, sú tradičné vo všetkých významných európskych štátoch.

V Žiline je veľmi frekventované priezvisko Závodský. Tento rod je určite významný, keď ste sa zamerali na spracovanie jeho histórie. V Žiline však pôsobili aj iné významné rody?

V Žiline, podobne ako v iných významných slovenských mestách, vždy boli rody a rodiny, ktoré sa prejavovali vo všetkých sférach činnosti – ekonomike, kultúre, školstve... Boli určujúce pre rozvoj mesta a celej komunity. Niektoré získali šľachtické tituly a mnohí čitatelia by boli prekvapení množstvom zemanov i príslušníkov vyššej šľachty, ktorí bývali a pôsobili v našom meste. Mnohé tieto rodiny som opísal v publikácii Žilinský rínok, kde sú uvedené i mená šľachty a zemanov ako majiteľov domov na dnešnom Mariánskom námestí. V Žiline bývali rodiny Pongrácovcov, Frátrikovcov, Stráňavských, Tvrdých, Kurhajcovcov, Gerometovcov, Kempných, Bielikovcov, Radovcov, Karasovcov, Milcovcov, Adamicovcov a mnohých ďalších, ktorí sa významne pričinili o rozvoj nášho mesta i Slovenska.

Pokúsme sa zakončiť náš rozhovor informáciou o tom, ktorá udalosť alebo udalosti boli z historického hľadiska najdôležitejšie vo vývoji nášho mesta.

Môj pohľad, pohľad dlhoročného historika sa usiluje byť pri tejto otázke veľmi objektívny. Nepochybne takýchto udalostí bolo množstvo. Pokúsim sa aspoň stručne niektoré charakterizovať a chronologicky začleniť. Veľmi dôležitý bol príchod nemeckých mešťanov a obchodníkov z Tešína do staršej slovenskej žilinskej osady počas 13. storočia, čím vznikli dobré predpoklady pre vznik mesta okolo roku 1290. Už v tom čase tu stáli dva kostoly slúžiace pre Žilinčanov i širšie okolie. Pre národnú históriu Slovákov majú nepochybne významné postavenie Žilinská kniha z roku 1378 a Privilégium pre žilinských Slovákov z roku 1381, ktoré sú súčasťou našej národnej identity. Pre rozvoj mesta mal veľký význam chov oviec v širokom okolí, na ktorom profitovali žilinskí súkenníci a obchodníci. Táto výroba sa vlastne stala základom pre vznik najväčšej uhorskej textilnej fabriky – súkenky, neskôr Sloveny, v ktorej pracovalo 2000 ľudí a bola dlhé roky najväčším zamestnávateľom v meste. Pre jeho rozvoj bol nepochybne dôležitý rok 1848, keď po liberalizácii pobytu sa v Žiline usadilo niekoľko desiatok židovských rodín, ktoré priniesli ekonomický a obchodný rozvoj, najmä po vybudovaní železnice v roku 1873 a 1883. Žilina sa tak stala tretím najrýchlejšie sa rozvíjajúcim mestom na Slovensku. Pre Žilinu bol nepochybne významný aj rok 1945 a neskoršie obdobie, keď tu bol vybudovaný dôležitý priemysel, obchod, školstvo - Žilina bola od roku 1960 sídlom vysokej školy. I keď toto obdobie malo aj svoje negatívne stránky, treba objektívne zhodnotiť spomínané fakty, ktoré sa odzrkadlili tak, že Žilina sa stala tretím najväčším a najvýznamnejším mestom Slovenska. Z pohľadu súčasníka ma zaujal rozvoj nášho mesta po roku 1990, budovanie nových stavieb, námestí, pamätníkov atď. Aj keď sú niektoré veci diskutabilné. Všetci, ktorí tu žijeme, by sme sa mali usilovať o rozvoj nášho mesta napriek rôznosti názorov a politickej príslušnosti. Verím, že v budúcnosti sa Žilinčania stanú naozajstnými patriotmi a prispejú k skvalitneniu života v meste, bez ohľadu na to, kto stojí na jeho čele.

Ján Blahovec

Text prevzatý z týždenníka Žilinský večerník, číslo 7, strana 19, zo dňa 13. 2. 2007