Vavro Ryšavý
Vavro Ryšavý, takmer zabudnutá osobnosť Žiliny
Pred niečo viac ako 70 rokmi prežívali obyvatelia Žiliny dramatické chvíle príprav a prvých dní SNP. Do ich priebehu významnou mierou zasiahol aj predstaviteľ občianskeho odboja v meste Vavro Ryšavý. Prostredníctvom dokumentárnych materiálov, ktoré sme v redakcii nedávno získali, by sme vám radi sprostredkovali jeho životné osudy.
Vavro L. Ryšavý sa narodil 4. marca 1911 v moravskej obci Hustopeče. Už počas 1. svetovej vojny v r. 1915 sa s rodičmi presťahoval do Žiliny, kde od roku 1928 pôsobil ako dentista. Popularita, ktorú mal ako športovec (o. i. bol reprezentantom Slovenska v ľadovom hokeji), mu pomohla získať známosti v politických kruhoch i medzi dôstojníkmi čs. armády. V zhode so svojim protinacistickým presvedčením bol od roku 1939 zapojený do protifašistického odboja za nové demokratické Československo. Patril do odbojovej skupiny vedenej dr. Róbertom Kubišom (bol jeho zástupcom). Táto skupina mala kontakty s niektorými antifašisticky orientovanými príslušníkmi dôstojníckeho zboru žilinskej posádky, policajného a žandárskeho aparátu prevzatého slovenským štátom z bývalej ČSR. Uvedená skupina sa v lete 1943 spojila s ďalšou občianskou odbojovou skupinou, ktorú reprezentovali Rudolf Viktorín, Rudolf Pravdík a Jakub Žilinský a spolu vytvorili ilegálny oblastný výbor pre severozápadné Slovensko so sídlom v Žiline. Jeho predsedami boli dr. Róbert Kubiš za občiansky blok a Rudolf Viktorín za socialistický blok. Vojenským referentom a podpredsedom výboru sa stal Vavro Ryšavý.
Menovaný na základe informácie Vojtecha Kováča, ktorý mal z 28. na 29. 8. 1944 nočnú službu na Policajnom riaditeľstve v Žiline a prevzal úradné hlásenie o prekročení slovenských hraníc s Protektorátom Čiech a Moravy nemeckými okupačnými vojskami, doručil 29. augusta 1944 o 8. h majorovi Jozefovi Dobrovodskému (išlo o dôstojníka povereného Vojenským ústredím SNR prípravami povstania v Žiline) správu o prekročení slovenských hraníc s Protektorátom Čachy a Morava nemeckými okupačnými vojskami. Po potvrdení tejto správy sa po dohode mjr. Dobrovodského s Oblastným výborom uskutočnila mobilizácia a žilinská posádka spolu so zmobilizovanými a narýchlo vyzbrojenými civilmi sa ako prvá na Slovensku ešte pred oficiálnym vyhlásením povstania postavila na odpor okupantom. Za túto činnosť t. j. prekazenie plánovanej „bleskovej“ pacifikácie územia Slovenska nacistickým okupačným vojskom, bol Vavro Ryšavý nemeckým vojenským veliteľstvom odsúdený na trest smrti a za jeho dopadnutie vypísali vysokú finančnú odmenu.
V prvých dňoch SNP prešiel Vavro Ryšavý z priestoru Strečnianskej tiesňavy do Banskej Bystrice, kde sa hlásil na Veliteľstve 1. čs. armády na Slovensku. Na operačnom oddelení plnil úlohy pri zisťovanívojenskej situácie v úseku Strečno – Gajdel – Rajecká dolina. Ešte počas SNP ho povýšili do hodnosti nadporučíka a v r. 1995 do hodnosti majora v zálohe.
Po skončení vojny sa Vavro Ryšavý sa stal členom Miestneho i Okresného národného výboru v Žiline a prvým náhradníkom SNR za Demokratickú stranu. V rokoch 1945 – 1946 bol predsedom Zväzu dentistov na Slovensku a v r. 1947 ho zvolili za oblastného predsedu Mladých demokratov DS severozápadného Slovenska. Dňa 26. februára 1948 ho zatkli a väznili v Žiline a Trenčíne. Koncom marca 1948 ho podmienečne prepustili na slobodu a keďže mu hrozilo opätovné zatknutie, volil cestu emigrácie do Nemecka (prišiel tam 1. 5. 1948). Odtiaľ ako politický utečenec sa dostal do Kanady. V r. 1955 získal kanadské štátne občianstvo a v r. 1965 získal občianstvo USA. Počas pobytu v Montreale pôsobil ako funkcionár vo viacerých krajanských spolkoch (najmä v Rade slobodného Československa), obdobne i po presídlení do Washingtonu. Po odchode do dôchodku od augusta 1979 vyučoval a demonštroval zubnú technológiu na Georgetown University vo Washingtone. V roku 1976 založil tamojší Wilsonov klub a v r. 1981 vydal v New Yorku knihu Žilina a SNP. Vavro Ryšavý navštívil v r. 1991 po mnohých rokoch opäť Slovensko. Na futbalovom štadióne prebral vyznamenanie za predvojnovú športovú reprezentáciu ŠK Žilina. V roku 1993 mu udelili Pamätnú medailu M. R. Štefánika i. stupňa. V auguste 1994 sa zúčastnil ústredných osláv 50. výročia SNP v Banskej Bystrici ako člen oficiálnej delegácie USA menovanej Billom Clintonom (delegáciu viedla Madeleine Albrightová, ministerka zahraničných vecí USA. Pri tejto príležitosti mu udelili pamätnú medailu. Zúčastnil sa tiež osláv v obci Polomka. Počas celého pobytu v zahraničí bol V. Ryšavý horlivým propagátorom histórie SNP. Okrem spomínanej publikácie napísal o Povstaní celý rad článkov do krajanských časopisov (niektoré uverejnila aj naša tlač). Publikoval najmä v Zpravodaji z Washingtonu a iných novinách a časopisoch. Každoročne v čase výročia SNP vystupoval s prednáškami vo Wilsonovom klube vo Washingtone, v rozhlasových reláciách vysielania Hlasu Ameriky pre Slovensko a pri iných príležitostiach. Pre Múzeum SNP v Banskej Bystrici poskytol mnoho cenného dokumentačného materiálu k problematike odboja a SNP.
Svoju životnú púť ukončil tento popredný organizátor príprav povstania v oblasti Žiliny, priamy účastník SNP a nositeľ Radu SNP I. triedy vo Washingtone 11. októbra 1997 vo veku 86 rokov.
Zdroj: Dušan Halaj, Vavro Ryšavý, takmer zabudnutá osobnosť Žiliny, Žilinský večerník č. 1 – 2 / Ročník XXV, str. 7, dňa 7. 1. 2015.
