Kráľovský soľný sklad
Kráľovský soľný úrad - Villa Nečas
V Celulózke sa nachádzali a ešte aj dnes sú mnohé zaujímavé budovy. Pravdepodobne už v 17. storočí tu bol v blízkosti Kráľovského soľného skladu aj soľný úrad. Sklad i úrad potom v prvej polovici 17. storočia premiestnili na pravý breh Váhu v smere ku Budatínu. V roku 1735 tam stavali nové hate pre lepšie pristávanie pltí ku brehu. V sklade a soľnom úrade boli zamestnaní strážcovia (drábi), ktorí v roku 1750 robili rôzne výtržnosti v obciach Nesluša a Rudinská. Pracoval tu ako inšpektor Jozef Hauer, ktorý v roku 1756 dal podnet na vyšetrovanie poskytnutia pltí, ktorými sa zo Žiliny do Budína premiestnilo saské vojsko. Poloha skladu však časom už nevyhovovala a preto v roku 1763 opäť v priestore dnešnej „celulózky“; postavili nový sklad a soľný úrad, ktorý mal i funkciu colnice a vyberal clo od dovozcov soli z Poľska. Clo sa tu vyberalo, podľa niektorých údajov, až do roku 1785, kedy colnicu presťahovali do Čadce. Avšak budova naďalej slúžila pre soľný úrad a zamestnancov vedľajšieho skladu. Tak to bolo i v 19. storočí, kedy budova stále patrila soľnému úradu. Soľ sa tu dovážala z Wieliczských baní v Poľsku. V roku 1905 bol soľný sklad a úrad v Žiline zrušený a všetky budovy s pozemkami kúpili majitelia celulózky, aj keď o ne mali záujem aj zástupcovia Žiliny. Po založení továrne na celulózu v roku 1905 bola budova prispôsobená na bývanie pre jedného z jej zakladateľov, inžiniera chémie Tomáša Nečasa (Jamolice v Čechách 6. 3. 1868 – Viedeň 26. 11. 1935). Okolo kaštieľa dal Nečas vybudovať francúzsky park, ktorý sa zmenšoval s rozvojom továrne. V tej dobe sa v „kaštieli“, ako ho miestni nazývali, konali honosné recepcie a večierky, na ktorých sa podávali gurmánske lahôdky. Neskôr kaštieľ na počesť Nečasa premenovali na Villu Nečas. Po znárodnení vo vile zriadili byty pre vedenie závodu, neskôr byty pre robotníkov a nakoniec tam urobili podnikové jasle a materskú škôlku. Na začiatkom 80. rokov vilu zrekonštruovali na kultúrno – spoločenské podnikové centrum a školiace stredisko. V roku 2000 bol na prízemí vily znovuzriadený byt riaditeľa. V rokoch 2006 až 2007 bola vo vile ďalšia rekonštrukcia podľa projektov architektov Ivana Jarinu a Martina Kubovského, ktorá zmenila jej funkciu na hotel, reštauráciu a neskôr aj wellness. V interiéri sa po prestavbe zachovali dobové priestory skĺbené s moderným interiérom. Fasáda dvojposchodovej vily je horizontálne delená a na prízemí je použitá horizontálna pásová rustika. Poschodie je oddelené kordónovou rímsou s hladkou omietkou, zvislo delené s pásmi vystupujúcej omietky (lizénami) ukončenými v korunnej rímse. Vile dominuje manzardová strecha s vikiermi. Vstup do budovy je riešený cez predsadené schodisko z bočnej strany. Pod ním sa zostupuje do pivnice, kde je v súčasnosti zriadená vinotéka. Z toho dôvodu sa musel suterén prehĺbiť o 1,2 metra. Na prízemí sa nachádza reštaurácia, ktorá je prepojená cez presklený otvor v podlahe na vinotéku v suteréne. Na poschodí sú umiestnené slávnostné salónky pre uzatvorenú spoločnosť. Architekt v jednom salóne odokryl v podlahe vrchnú časť klenby a divadelne ju osvietil. Vnútorné priestory sú zaklenuté rôznymi typmi klenieb, pričom sa niekde zachovali aj časti pôvodnej štukatérskej výzdoby. V súčasnosti Villa Nečas patrí medzi najlepšie gastronomické zariadenia na Slovensku a konečne môžu jej návštevníci, tak ako to bolo aj v minulosti, ochutnať kulinárske špeciality a „pekné“ vína. Pre zaujímavosť, na priečelí stavby je umiestnený uhorský kráľovský erb s letopočtom 1763. Tento erb ako jediný z čias Rakúsko-uhorskej monarchie sa v našom meste zachoval dodnes.
Autor: Patrik Groma
Zdroj: spracované z knižných publikácií, archívnych dokumentov a pripravovanej knihy Patrika Gromu a Petra Štanského Odborná spolupráca: Mgr. Peter Štanský (Štátny archív v Bytči, pobočka Žilina), Karol Andreutti (Villa Nečas), Doc. Ing. Milan Novák, PhD. (vysokoškolský pedagóg)
