Kníhtlačiarne v Žiline do roku 1948

Kníhtlačiarne v Žiline do roku 1948

Mgr. Peter Štanský, Štátny archív v Bytči, pobočka Žilina

Dadanovská knihtlačiareň

Jedným z najvýznamnejších vynálezov ľudstva je nesporne kníhtlačiarstvo. Na Slovensku sa začal tento vynález používať v 16. storočí (1573 Komjatice, 1577 Trnava a Bardejov, 1597 Banská Bystrica). V literatúre sa spomína i možnosť existencie tlačiarne na Slovensku už v roku 1480.

V Žiline bol prvým zakladateľom kníhtlačiarne Ján Dadan st. v roku 1665. V staršej literatúre sa síce spomínajú i knihy vytlačené v Žiline v rokoch 1620, 1629, 1655 a 1664, no údaje sa zakladajú na mylných a nepresných informáciách. Takto vznikol i omyl publikovaný A. Lombardinim v jeho diele Stručný dejepis slobodného mesta Žiliny. Táto práca z roku 1874 je prekladom staršej práce od Ľudovíta Stárka, kde spomína i údaj o tlačiarovi, ktorému žilinský magistrát v r. 1655 dal za dodané kalendáre 6 zlatých. Uvedený fakt potom publikuje i Repčák v Prehľade dejín kníhtlače. Účtová kniha žilinského richtára z r. 1655 o výdavkoch mestskej pokladne je však dôkazom, že v meste tlačiareň ešte nebola, nakoľko suma 6 zl. bola vyplatená trenčianskemu kníhtlačiarovi Nikodémovi Čížkovi, ktorý pôsobil od roku 1655 do roku 1664 v Trenčíne za kalendáre pre mestskú radu. Preto možno s určitosťou tvrdiť, že v Žiline tlačiareň v roku 1655 ešte nebola.

Ján Dadan st. bol českým exulantom. Jeho otec Lukáš Dadan, českobratský kňaz, odišiel do exilu z Přerova v roku 1628 a usadil sa v Púchove. Ján Dadan st., ktorého dátum narodenia nepoznáme, bol ženatý s Alžbetou, rod. Vetterinovou ( Wetterinovou ). Jej otec Pavol Vetterin ( Wetterin ) kúpil v roku 1664 pre zaťa kníhtlačiareň v Trenčíne od Nikodéma Čižeka a preniesol ju do Žiliny. Od roku 1665 pôsobila táto tlačiareň v našom meste až do roku 1717 pod menami rôznych tlačiarov. V roku 1717 bola tlačiareň premiestnená do Púchova. Tlačiareň bola podľa Lombardiniho v dome Andreja Harhovského na rohu dnešnej Bottovej ulice a Radničnej ulice oproti tzv. starej radnici. Žilinčania dom poznajú ako Folkmanovský, v súčasnosti ako Wildovský.

Z produkcie tlačiarne vedenej J. Dadanom st. poznáme 39 tlačí, z toho 13 slovenských z rokov 1665-1671. Podľa literatúry Ján Dadan st. umrel v roku 1674 alebo 1673 v Žiline. Prvá tlač vydaná manželkou Alžbetou je už z roku 1672 a celkove od tohto roku do prevzatia tlačiarne ich synom J. Dadanom ml. v roku 1685 vyšlo 15 tlačí, z toho 14 slovenských. V literatúre sa uvádza prevzatie tlačiarne už v roku 1684. Ján Dadan mladší vytlačil celkom 25 tlačí, z toho 11 slovenských.

V archívnych prameňoch v žilinskom archíve nemáme J. Dadana st. a manželku Alžbetu uvedených, pričom sme preskúmali všetky daňové súpisy a prevody nehnuteľností od roku 1650. Nedá sa preto s určitosťou označiť miesto umiestnenia tejto tlačiarne v začiatkoch činnosti od roku 1665. Lombardini vo svojej práci „Nekdajšia žilinská knitlačiareň“ píše, že tlačiareň bola v dome Andreja Harhovskeho, kde i Ján Dadan ml. býval a aj zomrel. Andrej Harhovský, ktorý bol predstaviteľom evanjelickej cirkvi v Žiline, mal pôvodne dom na Hornom vale, ktorý si kúpil spolu s manželkou v r. 1675 za 175 zlatých. Uvedený dom si v roku 1677 vymenil s Eliášom Kohútom, pričom mu doplatil 126 zlatých. Pravdepodobne sa jedná o už spomínaný dom na rohu Radničnej a Bottovej ulici. Z nášho výskumu archívnych prameňov však vyplýva, že v uvedenom dome tlačiareň určite nebola najmenej od roku 1693 až do zániku v roku 1717, pretože vtedy Ján Dadan ml. už mal vlastný dom, kde bola i tlačiareň. Niet zatiaľ žiadneho dôkazu o tom, že pred rokom 1693 v dome A. Harhovskeho tlačiareň vôbec bola. Lombardini i ďalšia literatúra, ktorá dáva tlačiareň do tohoto domu, vychádza z faktu, že Ján Dadan ml. v roku 1704 mal pohreb, resp. smútočne zhromaždenie bolo v tomto dome. Pritom Lombardini vychádzal z posmrtnej rozlúčky vtedajšieho evanjelického kňaza v Žiline Daniela Krmana, ktorý vo svojej kázni, ktorá vyšla potom i v Dadanovej knihtlačiarni a opätovne bola vydaná v roku 1947, uvádza, že Dadan - chorý a sám ( manželka zomrela a nemali potomkov) bol v posledných dňoch pred smrťou naozaj v dome Andreja Harhovského. Tam bola i rozlúčka s ním. Takto vznikol omyl, že tam bola i knihtlačiareň a Dadan tam býval.

J. Dadan ml. sa narodil v decembri 1662 a zomrel 26.7.1704. Pochovali ho 27.7 na cintoríne pri Kostole sv. Štefana. Avšak podľa evanjelickej matriky zomrelých v Žiline, vedenej spomínaným Danielom Krmanom, sa spomína, že Ján Dadan vdovec zomrel vo veku 43 rokov a bol pochovaný na cintoríne Kostola sv. Štefana za chválospevu množstva zhromaždených ľudí 3. 8. 1704. Pravdepodobne išlo nie o pochovanie, ale o zádušnú omšu a rozlúčku evanjelikov zo Žiliny a okolia s tak významným človekom, ako bol Ján Dadan mladší. Ján Dadan ml. bol ženatý od roku 1684 so Zuzanou, rod. Maluchovou, ktorá zomrela 14.2.1704. Manželstvo bolo bezdetné. Život J. Dadana ml. dobre poznáme z posmrtnej kázne, prednesenej žilinským farárom Danielom Krmanom nad hrobom J. Dadana ml. Táto bola vydaná kníhtlačou pod názvom In Nomine Jesu Kniha Života v roku 1704 Václavom Krolopom v Žiline. J. Dadan ml. bol vzdelaný muž ovládajúci latinčinu, nemčinu, maďarčinu, hebrejčinu a gréčtinu a samozrejme slovenčinu a biblickú češtinu. Zaoberal sa i kníhviazačstvom, ale i konštruovaním slnečných hodín. Na prelome 17. a 18. storočia bol údajne vo vyhnanstve a pracoval ako pisár i aritmetik. Mal dobré vedomosti z teológie, lekárstva i filozofie. Celkove vydal v Žiline v rokoch 1685 – 1704 25 tlačí.

V žilinskom archíve v knihách prevodov nehnuteľností sa nachádza prvý prameň o menovanom z roku 1689, keď J. Dadan ml. kúpil s manželkou Zuzanou, rodenou Maluchovou záhradu. Manželka bola dcérou žilinského richtára Timotea Malucha. 15.8.1693 Dadanovci kúpili dom za 260 toliarov od Jána Majtháňa. Dom, ako sa doslovne píše v kúpnej zmluve v knihe prevodov nehnuteľností mesta, sa nachádzal pri dolnej bráne „blízko nižnej brány“. Tento dom podľa ďalšieho archívno - historického výskumu sa nachádzal na rohu dnešnej Sládkovičovej ulice a Dolného valu. Dom bol prízemný a až v roku 1998 na jeho mieste bola postavená poschodová budova s adresou Sládkovičová 6. Vyplácanie kúpnej sumy bolo dohodnuté na 3 termíny do dvoch rokov od kúpy. V roku 1700 sa Dadan stal vyberčím mestských daní . V ďalších rokoch už nie je údaj o majetkových zmenách J. Dadana ml., takže je isté ( ako to vyplýva aj z prameňov z ďalších rokov ), že až do svojej smrti 26.7.1704 býval v uvedenom dome a tu mal i tlačiareň. Keďže po smrti nemal priamych dedičov – bol bezdetný, dedičské nároky si uplatnila jeho sestra Anna, vydatá za Jána Chrastinu v Púchove. 28.7.1704 zasiela list mestskej rade, v ktorom zmocňuje Andreja Harhovského a Eliáša Jeleniho – žilinského richtára dočasnou správou tohoto domu a v ňom umiestnenej tlačiarne – typografie.

Tento majetok sa stal predmetom ďalšieho dedičského konania. Anna Dadanová – Chrastinová totiž nebola jedinou dedičkou majetku svojho brata Jána a jeho manželky Zuzany Maluchovej. Dedičské nároky si uplatili i synovec a neter Zuzany Dadanovej, rod. Maluchovej – Juraj a Anna Maluchovci. Majetkovou dohodou uzavretou pred mestskou radou 10.2.1706 vyplatila Anna Dadanová – Chrastinová menovaných príbuzných sumou 120 toliarov a získala dom a tlačiareň pre seba.

Ešte predtým v roku 1705 dala Anna Chrastinová dom opraviť za 40 zlatých. Uvedený dom vlastnila v Žiline až do roku 1726, teda v čase, keď už tlačiareň bola prenesená do Púchova. 10. januára 1726 Anna Dadanová predala spomínaný dom murárskemu cechmajstrovi Václavovi ( Venceslav) Adamicovi a jeho manželke Kataríne Vrábľovej za 230 zlatých. Rodina Adamicová potom vlastnila uvedený dom až do roku 1922, kedy ho predala za 115 000 Kčs Jozefovi Betterovi a jeho manželke Malvíne. Prízemný dom, v ktorom sa nachádzala pôvodná knihtlačiareň Dadanovcov mal dom mal 7 miestností a pivnicu. Podľa pamiatkárskeho výskumu z roku 1991 mal zastavanú plochu 785m2 a 4 fázy výstavby. V najstaršej neskorostredovekej bol dom jednotraktový. V 17. storočí bol dom renesančne pristavený o druhý trakt – prejazd s valenou lunetovou klenbou. V tretej fáze neskorobarokovej bol doplnený pôvodný trakt o klenby – asi sa jedná o opravy z roku 1704. Dom bol doplnený o pravý trakt v 19. storočí Adamicovcami. Suterén bol jednopriestorový, neskôr priečkou zmenený na dve miestnosti. Pamiatkári vo svojom výskume považovali tento suterén za najcennejší a požadovali jeho zachovanie do budúcnosti. Napriek tomu celý dom bol asanovaný v roku 1998. Dom bol v posledných rokoch pred asanáciou v zlom stave a slúžil len na prechodné sklady Domu záhradkárov.

Žilinskú tlačiareň po smrti Jána Dadana ml. viedol Václav Krolop (1704-1708) s produkciou 6 tlačí, z toho 2 slovenských. Po ňom prevádzkoval žilinskú tlačiareň Viliam Kauder (1708-1712).Vydal 8 tlačí, z toho 4 slovenských. Syn Anny Dadanovej – Chrastinovej Daniel Chrastina v rokoch 1712-1717 vydal 6 slovenských tlačí. Od roku 1717 sa tlačiareň preniesla do Púchova. Celkove od roku 1665 do roku 1717 bolo vydaných 102 tlačí, z toho 50 slovenských písaných biblickou češtinou. 4 % tvoria tlače nemecké a maďarské, 46 % ostatných tlačí bolo v latinskom jazyku.

Význam Dadanovej kníhtlačiarne pre naše mesto i Slovensko je veľký. Tlačiareň bola zameraná na oblasť náboženskej i svetskej literatúry, tlač kalendárov, učebníc, príležitostných tlačí a pod. Tlačiareň bola šíriteľkou osvety a kultúry vôbec. Existencia tlačiarne v našom meste bola vyjadrením jeho hospodárskeho významu a stupňa rozvoja vzdelanosti vôbec. Bolo to obdobie hospodárskeho a kultúrneho rozvoja mesta. Vyjadrením našej úcty a hrdosti by bolo osadenie pamätnej tabule na miesto, kde pôvodná tlačiareň stála minimálne v rokoch 1693 – 1717.

Ďalšie tlačiarne v Žiline

Dostupné archívne pramene z 18.a z prvej polovici 19 storočia neposkytujú údaje o činnosti iných tlačiarní v Žilina. Podľa literatúry pracovala v tridsiatych rokoch 19. storočia v Žiline známa tlačiareň, no jej existenciu nemáme podľa archívnych prameňov potvrdenú a nie je známa jej produkcia. V roku 1850 v zozname remeselníkov sa neuvádza v Žiline tlačiar. Kníhviazačské remeslo vykonával Cyril Peťko, ktorý pracoval ako kníhviazač až do roku 1899. K rozvoju tlačiarní v Žiline dochádza až koncom 19. storočia. Sprístupnené archívne pramene z fondu Mesto Žilina a Živnostenského spoločenstva Žilina v Štátnom archíve Bytča – pobočka Žilina nám podávajú len čiastočný obraz o stave kníhtlačiarní v meste.

K rozvoju tlačiarní v Žiline dochádza až okolo roku 1880 v dôsledku celkového hospodárskeho rozmachu, rastu počtu obyvateľov i významu mesta. Bolo to spôsobené vznikom železnice (1872), kde Žilina tvorila významný dopravný uzol, rastom priemyslu – továreň na spracovanie súkna (1891), továreň na spracovanie chemických výrobkov (1892), celulózky (1905). Rast počtu obyvateľov koncom 19. storočia tiež dokumentuje rozvoj Žiliny. Do mesta prichádzajú nielen obyvatelia okolia, ale i Moravy, Čiech, Poľska a dnešného Maďarska. Boli to predovšetkým odborníci z oblasti priemyslu, železnice, obchodníci i remeselníci, ale i odborníci z oblasti knihtlače.

Prvým známym žilinským tlačiarom z druhej polovice 19. storočia bol František Hornej, ktorý vykonával živnosť od sedemdesiatych rokov 19. storočia až do smrti 17. 3. 1919.

Ďalším tlačiarom bol Emanuel Ádori, ktorý pracoval v rokoch 1893–1900. Živnosť po jeho smrti v rokoch 1900 a 1901 vykonávala jeho manželka.

V roku 1892 si zriadil kníhtlačiareň Lina Biel, ktorý mal zároveň i kníhkupectvo a obchod s papierom. Narodil sa v roku 1865. Tlačiareň bola umiestnená na dnešnej Hurbanovej ulici č. 226. V tlačiarni v roku 1925 pracovali traja pomocníci a štyria učni. V rokoch 1927-1930 sa tu učil i svetoznámy fotograf Dežo Hofmann. Lina Biel živnosť ukončil 19. mája 1934, ale živnosť prevzali synovia už predtým. Firma v rokoch 1902–1907 pracovala po názvom Lina Biel – Jozef Jelínek. Patrila medzi väčšie tlačiarenské podniky v Žiline, v roku 1920 ročný obnos dôchodkovej dane predstavoval 1.200,- Kčs, čo oproti ostatným tlačiarňam bol značný rozdiel. V roku 1929 bol majiteľom firmy Jozef Biel, tlačiareň mala 5 robotníkov a strojné zariadenie tvorili dva rýchlolisy a dva mensely na elektrický pohon. Od roku 1934 túto tlačiareň prevzal Rudolf Biel, ale zároveň tu mal Jozef Biel predaj kníh, kancelárskych potrieb a papiera. V roku 1941 bola firma arizovaná. Od 14.6.1945 bola zriadená nová dočasná správa.

Armín Nu“rnberger pôsobil ako tlačiar v Žiline od roku 1898 do roku 1918, potom pracoval ako kníhviazač. Sídlo firmy bolo na Štôlni.

Rudolf Braun získal tlačiarenskú koncesiu v roku 1907, odkedy bol i členom Priemyselného zboru v Žiline. V roku 1934 sa vzdal živnosti, opätovne pokračoval v rokoch 1935-1936 a 20. októbra 1936 sa živnosti úplne vzdal. V literatúre sa nesprávne uvádza majiteľ Richard Braun. Firma mala v rokoch 1921–1932 spolu 5 zamestnancov a 3 učňov. Tlačiareň tlačila okrem iného i Považské noviny. Mala v roku 1929 jeden rýchlolis, dve menšie amerikánky na elektrický pohon a 7 robotníkov. Od roku 1936 vykonával tlačiarenskú živnosť syn Ladislav Braun na Hollého ulici č. 11.

Samuel Glásel (narodený v Žiline 1877) pôsobil ako tlačiar od roku 1902. Od 4. augusta 1920 mal i kníhviazačskú koncesiu. Živnosť mal zrušenú výmerom Okresného úradu v Žiline od 7.12.1940. V rokoch 1925–1933 pôsobili u firmy 3 pomocníci a dvaja učni. Firma mala v roku 1929 jeden rýchlolis a jednu tiglovku na elektrický pohon.

Firma Huberta Pokorného začala činnosť od 14. júla 1914. Hubert Pokorný získal kníhtlačiarenskú koncesiu v roku 1913. Firma mala v roku 1929 2 zamestnancov, 2 malé amerikánky, 1 perforalku, 1 rezačku na ručný pohon. Tlačiareň zanikla po smrti Huberta Pokorného 21. februára 1932.

Ján Spriska vykonával tlačiarenskú činnosť od 16. marca 1914 až do svojej smrti 19. marca 1927. V literatúre sa spomína jeho činnosť až do r. 1937. Kníhtlačiareň bola umiestnená na Hornom vale č. 65. V r. 1925 bola vydaná živnostenská koncesia pre Jána Sprisku na činnosť Kníhtlačiarenského družstva, ktorého spolumajiteľmi boli Štefan Ondrkal (nar. 1885), Anton Schmidt (nar. 1894) a Emil Fraňo (nar. 1901). Družstvo malo 1 učňa a 1 pomocníka. Po smrti Jána Sprisku v roku 1927 firma prešla na Štefana Ondrkala, ktorý získal i živnostenskú koncesiu Župného úradu v Martine v roku 1927. Firma Štefana Ondrkala pracovala pod názvom Slovenská kníhtlačiareň na Hornom vale č. 65 od roku 1927. Neskôr pôsobila i na Hornom vale č. 32. V roku 1929 mala i rýchlolis, jednu tiglovku a jednu rezačku na elektrický pohon. Zamestnávala 3 robotníkov. Od roku 1945 boli spolumajiteľmi firmy Emil Fraňo a Štefan Ondrkal. Po smrti Emila Fraňu v roku 1947 prešla polovica jeho podielu tlačiarne na syna Emila. V roku 1947 zamestnávala tlačiareň 2 robotníkov, 2 pomocníkov a 2 úradníkov. Obrat firmy v roku 1945 bol 670.956,- Kčs. Od 1. januára 1948 prešla firma pod národnú správu a 30. septembra 1950 zanikla.

Tlačiareň Samuela Grosmanna ( nar. 1894 v Žiline) pracovala od 19. júla 1924. Živnostenskú koncesiu nadobudol Samuel Grosmann v roku 1923. V rokoch 1924 - 1939 mala tlačiareň spolu 4 pomocníkov a 3 učňov. Bola umiestnená na dnešnej Národnej ulici č. 21 (Masaryková ulica). V roku 1929 mala prevádzku na Rajeckej ceste č. 414 kde bol jeden rýchlolis a tri tiglovky na elektrický pohon a 3 robotníkov. Od roku 1943 pracovala v tejto tlačiarni na dnešnej Národnej ul. č. 21 firma Karola Aignera. Táto pracovala pod národnou správou od 13. augusta 1945 až do likvidácie 30. septembra 1950.

Ján Gru“nwald (nar. 1893 v Brne) zriadil 23. decembra 1928 na Radničnej ulici č. 34 firmu Kníhtlačiareň Slovenskej krajiny, ktorá bola zapísaná do podnikového registra 2. mája 1927. Od roku 1932 sa stal majiteľom firmy Tlačový odbor ministerskej rady Praha a noviny pod názvom Slovenská krajina vychádzali od 1. januára 1929 do roku 1933. Tlačiareň v roku 1929 mala dva rýchlolisy, dva príklepové lisy, jeden sadzač, jeden falcovač, jednu rezačku, jeden šicí knihársky stroj, jeden rozmnožovač adries a zamestnávala 45 robotníkov. Ján Gru“nwald po odchode do Prahy stratil tlačiarenskú koncesiu rozhodnutím Krajinského úradu 18. februára 1946.

Firma Knihospol vznikla v roku 1938 so sídlom na Hviezdoslavovej ulici č. 64, po nej prevzala zariadenie tlačiarne firma Andrej a so sídlom v Bratislave, ktorá si v Žiline zriadila filiálku. Majetkom firmy boli budovy na Hviezdoslavovej ulici a Rajeckej ceste. Národná správa na firmu bola daná 4. júna 1948 a v r. 1950 prešla do tlačiarenských závodov Pravda.

Od 26. augusta 1937 bola v Žiline zriadená filiálka firmy Melantrich so sídlom v Prahe. Filiálka bola umiestnená na Hollého ulici č. 20 a mala budovu i na ulici Jána Milca.

Na filiálku bola uvalená národná správa 17. septembra 1940, od roku 1941 dostala štatút odštepného závodu. Od 5. júna 1944 prevzala závod firma Gardista, vydávajúca rovnomenné noviny. Od 7. mája 1945 bola menovaná národná správa a tlačiareň sa stala opätovne súčasťou firmy Melandrich. V roku 1948 prešla do tlačiarní Práca a od roku 1951 do Pravdy. Obrat firmy dosahoval v roku 1944 3.005.539 Sk, v roku 1945 2.275.770 Kčs, v roku 1946 4.639.515 Kčs, v roku 1947 8.156.481 Kčs. V roku 1946 tu bolo zamestnaných 16 pomocníkov, 6 sadzačov, 4 učni, 1 šofér, 3 kancelárske sily. V roku 1947 mala tlačiareň 56 zamestnancov.

Žilinskí tlačiarenskí robotníci boli v období prvej ČSR organizovaní v Spolku tlačiarenských robotníkov, ktorého ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo 27. – 29. júna 1920 v Žiline. Zhromaždenia sa zúčastnil žilinský tlačiar Samuel Grosmann.

21. apríla 1930 sa tu konalo i valné zhromaždenie spolku. 21. februára 1937 vznikla v Žiline i nová živnostenská organizácia tlačiarov – Zemské grémium pre Slovensko. Do tohto roku boli tlačiari živnostensky organizovaní v rámci priemyselných zborov a okresných živnostenských spoločenstiev.

7. mája 1931 vznikol v Žiline spolok Typografia na základe povolenia Krajinského úradu Bratislava 22. septembra 1931. Účelom spolku v zmysle stanov bolo odborné i všeobecné vzdelávanie členov spolku a učňov. Finančné prostriedky získaval spolok členskými príspevkami, darmi, ziskami zo zábav a pod. Spolok zanikol 23. novembra 1951.

Náš príspevok sa zaoberá dejinami Dadanovskej knihtlačiarne, najmä majetkovými pomermi rodiny, umiestnením tlačiarne a ďalšími historickými skutočnosťami o nej. V druhej časti príspevku o žilinskom tlačiarstve do roku 1948, zostavenom na základe archívnych prameňov i literatúry, dokumentujeme rozvoj tohto odvetvia od konca 19. storočia v Žiline. Vzhľadom na použitú pramennú bázu príspevok nepodáva vyčerpávajúce údaje o dejinách tlačiarní v meste. Použitím ďalších archívnych prameňov, štatistických ročeniek a literatúry by iste bolo možné doplniť túto tému a rozšíriť naše vedomosti.

Zoznam použitej literatúry:

1/ Encyklopédia Slovenska, III. zv. K - M, Bratislava 1970

2/ Čaplovič J.: Bibliografia tlačí vydaných na Slovensku do r. 1700, II. Martin 1984

3/ Hapák P.: Hospodársky život a robotnícke hnutie v Žiline od polovice 19. storočia do roku 1918. In: Národnostný vývin miest na Slovensku do roku 1918. Martin 1984

4/ Krman D.: Kniha života žilinského knihtlačiara Jána Dadana ml. Bratislava 1948

5/ Lombardini A.: Stručný dejepis slobodného mesta Žiliny, Martin 1874

6/ Lombardini A.: Niekdajšia žilinská knítlačiareň. Tovarišstvo 1894

7/ Lombardini A.: K dejepisu kníhtlačiarne v Žiline. Slovenský letopis 1881

8/ Malková M.: Slovenská produkcia exulanskej tlačiarne v Žiline v rokoch 1665-1717. Diplomová práca v Štátnom archíve Bytča – pobočka Žilina

9/ Repčák.: Prehľad dejín knihtlače na Slovensku. Bratislava 1948

10/ Špetko J.: Pramene a dokumenty k dejinám slovenského kapitalistického knihtlačiarstva. Martin 1961.

11/ Štanský P.: Archívne pramene k dejinám tlačiarni v okrese Žilina do roku 1945. In: Kniha 88. Martin. Matica slovenská 1988, s.105-113

Pramene:

Mínisterstvo vnútra SR, Štátny archív v Bytči – pobočka Žilina, fondy:

1/ Mesto Žilina 1321 - 1923

2/ Veľká obec Žilina 1923 – 1945

3/ Priemyselný zbor Žilina 1884 – 1925

4/ Živnostenské spoločenstvo Žilina 1925 – 1952

5/ Okresný úrad Žilina 1923 – 1945

6/ Okresný národný výbor Žilina 1945 - 1960