Latinské nápisy v Žiline

Latinské nápisy v Žiline

Latinčina bola dlhé obdobie univerzálnym dorozumievacím a diplomatickým jazykom v Európe. Na našom území sa používala až do 19. storočia, najmä v úradnom styku a cirkevnom prostredí. Aj jeden z najvýznamnejších dokumentov národného povedomia Privilégium pre žilinských Slovákov z roku 1381 bol napísaný v latinčine. Nový fenomén, používanie národného jazyka popri latinčine, sa objavil už v 15. storočí. Prvú známu listinu v slovakizovanej češtine vydal vojvoda Stibor zo Stiboríc v roku 1422. Stibor bol v 15. storočí významným šľachticom, ktorý získal župy skoro v celej západnej polovici Slovenska a so Žilinou je spätý najmä tým, že v roku 1418 od neho Žilina dostala do dedičného prenájmu obec Strážov s jej chotárom. Príkladom narušenia monopolu latinčiny v stredoveku je aj preklad Magdeburského práva do kultúrnej západoslovenčiny v Žilinskej mestskej knihe. V období reformácie sa upevňoval príklon k češtine. Katolíci sa k češtine nepriklonili, naopak, popri latinčine začali používať miestny hovorový jazyk, slovenčinu. Slovenčinu používali aj niektorí šľachtici, napríklad Juraj Turzo, ktorý sídlil v Bytči. Až do polovice 19. storočia však latinčina dominovala v diplomacii či v úradnom styku. Bola jazykom vznešeným, jazykom plným fráz a citátov a jazykom, ktorý mal byť zrozumiteľným všetkým vzdelancom naveky, preto ju nachádzame najmä na nápisoch a tabuliach.

Historickými nápismi sa zaoberá pomocná veda historická epigrafika. Nápis je pre historika dôležitým prameňom poznania minulosti, lebo často obsahuje dôležité chronologické údaje, mená osobností a opis udalosti. Epigrafika skúma nápisy na stavbách, zvonoch, predmetoch, náhrobkoch, krížoch, pamätných tabuliach a maľbách.

Snáď najznámejším latinským nápisom v Žiline je nápis na meštianskom dome na Hodžovej ulici v Žiline. Dom je renesančný, prešiel prestavbou v 17. – 18. storočí. Text nápisu znie: „NON NOBIS, DOMINE, AST TIBI SIT GLORIA ET VICTORIA. PSAL(mus) CXIII“, čo v preklade znamená: „Nie nám, Pane, ale tebe, patrí sláva a víťazstvo. Žalm 113.“ Ide o citát z Knihy žalmov, ktorý je chválou pravého Boha. Žalm je kritikou pohanstva a zdôraznením, že len pravá (kresťanská) viera zabezpečí človeku požehnanie a zveľadenie. Preto sláva patrí Pánovi. V Biblii nájdeme citát v pozmenenej podobe „Non nobis, Domine, non nobis, sed nomini tuo da gloriam“ – „Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv.“

Latinský nápis sa nachádza aj na meštianskom dome č. 7 na Mariánskom námestí. Umiestnený je vo vnútornej časti domu (v átriu) na prízemí na zachovanom renesančnom portáli. Prízemie domu s renesančnými prvkami bolo upravené v 20. storočí, poschodie domu pochádza z 19. storočia. Nápis doteraz nebol publikovaný a jeho latinský prepis a slovenský preklad je uverejnený po prvýkrát vďaka Mgr. Petrovi Štanskému, riaditeľovi Štátneho archívu Žilina. "JESUS + MARIA / AN(N)O 16 C(um) S(uis) P(oni) I(iussit) 52" "Ježiš, Mária v roku 1652 so svojimi (príbuznými - kresťanmi) dali (nariadili) postaviť. Pod oknom v tejto budove sa nachádzal aj ďalší nápis: "IESUS SALVATOR / F(e)C(it) IOHANES GOMBAR A. 1607" („Ježiš spasiteľ / vyhotovil Ján Gombar v roku 1607"). Z nápisu sa dozvedáme meno pravdepodobne prvého majiteľa domu, ktorý ho dal postaviť v období renesancie.

Na náprotivnej strane námestia sa nachádza latinský nápis na tabuli na budove sirotára, dnes kapucínskeho kláštora. Budova pochádza z 18. storočia, kedy ju postavili jezuiti, aby im slúžila ako kláštor. V roku 1773 bol rád jezuitov zrušený a v roku 1833 tu nitriansky biskup Jozef Vurum zriadil sirotinec. Slúžil pre siroty, ktoré prežili cholerovú epidémiu v roku 1831. O vytvorení sirotinca nás informuje tabuľa, ktorej text znie: "EXELLENTISSIMUS ILLUSTRISSIMUS AC REVERENDENDISSIMUS DOMINUS IOSEPHUS VURUM, M. D. ET A. S. GRATIA EPPUS NITRIENSIS S. C. ET R. A. M. ACTUALIS INTUS STATUS CONSILIARIUS ORBATAE PARENTIBUS AC DERELICTAE PUBI EGENAE PIA LARGITATE ET MUNIFICENTIA DICAVIT A. 1833", „Najvznešenejší, najjasnejší ako aj najdôstojnejší pán Jozef Vurum, z vôle všemohúceho Pána a Apoštolského stolca nitriansky biskup, v otázkach vnútroštátnych dôverný poradca cisársko-kráľovského Majestátu Rakúsko-Uhorska, úbohým sirotám a rodičmi odvrhnutým deťom tento útulok vo svojej milostivej štedrosti a dobročinnosti láskavo roku 1833 odovzdal.“ Nápis má priamu historickú výpovednú hodnotu. V roku 1934, pri príležitosti stého výročia vzniku sirotinca, bola nad dvere kláštora umiestnená tabuľa s textom "ORPHANO PUERIS ADIUTORI PSAD 1934", v preklade „Sirotincu, dobrodincovi chlapcov, venované roku Pána 1934“.

Dva latinské nápisy sa nachádzajú aj v Budatínskom hrade. Na rímse kozuba sa nachádza latinský nápis "Ignis et ars supleant nature defectum" (Oheň a umenie nahrádzajú nedostatky prírody) s dátumom 1551, ktorý datuje rozsiahlu renesančnú prestavbu hradu na zámok. Na vonkajšej šambráne renesančného okna na veži je latinský nápis "Cito violatur libertas auro." V preklade znamená „Zlato rýchlo potláča slobodu.“ Ide o príslovie, ktoré nás má varovať pred mamonárstvom a chamtivým bohatnutím.

Pri vstupe do Farského kostola Najsvätejšej Trojice nás tabuľa z roku 1890 v latinčine oboznamuje s dejinami kostola. Je dobre čitateľná a jednoducho preložiteľná, a to vďaka relatívne krátkemu časovému odstupu od jej vzniku.

"D.(Deo) O.(Optimo) M.(Maximo)

Aedes sacra cca 1300 B.(Benedictae) Mariae V.(Virgo) dicata exstit(uta). 1540 in fortalitum conversa. 1583 Cultui divino restituta. 1586 honori S.S. (sanctissimae) Trinitatis consecrata. 1595 sectariis tradita. 1610 synodo protestantium inservivit. A 1673 catholica. 1678 igne absumta restaurata. 1705 a protestantibus occupata. 1708 catholicis restituta.1848 incinerata ruinata. Ope natorum solnensium Gregorii Budatinszky praep(ostum) M. necs. Georgii Tvrdy Abb(ai). can(onici) Nitr(iensi) 1869 reconscructa consecrata. 1886 flam(m)is tectis orbata. 1890 beneficentia Augustini Roskovanyi Eppi(scopi) Nitr(iensi) favore piis oblatis. Fidelium aliarumq(ue) interne, externe decorata."

„Venované Bohu najlepšiemu a najvyššiemu

Chrám bol založený okolo roku 1300 a zasvätený požehnanej Panne Márii. Roku 1540 bol prestavaný na pevnosť. Roku 1583 bol navrátený na náboženské účely. Roku 1586 bol vysvätený (k pocte) Najsvätejšej Trojice. Roku 1595 ho získali protestanti. Roku 1610 tu uskutočnili synodu evanjelikov. Od roku 1673 patril katolíkom. Roku 1678 bol opravený po zničení požiarom. Roku 1705 kostol obsadili protestanti. Roku 1708 bol znovu vrátený katolíkom. Roku 1848 padol v ruiny. Vďaka pomoci (prostriedkom) žilinských rodákov - prepošta Juraja Budatínskeho a nitrianskeho kanonika a opáta Juraja Tvrdého bol roku 1869 zrekonštruovaný a opäť vysvätený. Roku 1886 mu plamene zničili strechu. Roku 1890 vďaka dobrotivosti nitrianskeho biskupa Augustína Roškovániho bola kostolu poskytnutá zbožná podpora. A vďaka viere ostatných (veriacich) bol vnútri i zvonka vyzdobený."

Tabuľa s históriou kostola vznikla v časoch, kedy históriu kostola opísal žilinský kaplán Štefan Paška v diele Zsolnai Plébániatemplom (Žilinský farský kostol).

Aj na Immaculate na Mariánskom námestí sa nachádzal latinský nápis. Immaculata, mariánsky stĺp so sochou Nepoškvrnenej Panny Márie, bola vyhotovená v roku 1738 na počesť ukončenia rekatolizácie. Preložený text publikoval historik Mgr. Peter Štanský a znie: „Z úcty k Panne Márii a Bohu dal postaviť gróf (Juraj Erdődy) a mestská rada“. Dnes tento nápis neexistuje, lebo bol prekrytý inými nápismi.

Na starom cintoríne sa nachádza kaplnka zo začiatku 18 storočia, kedy vznikol cintorín. Na čelnej strane kaplnky bol ešte koncom 20. storočia latinský nápis "SENATUS AC POPULUS PRIVILIGATE CIVITATIS SOLNENSIS", „Senát a obyvateľstvo slobodného mesta Žilina.“ V roku 1989 kaplnku čiastočne opravili, dnes je však úplne prázdna a slúži na odkladanie náradia hrobárov.

Zvláštnym druhom epigrafov sú nápisy na zvonoch. Aj na šiestich zvonoch v Burianovej veži sa nachádzajú latinské a slovenské nápisy. Zvony bezchybnej kvality uliala firma Richard Herold z Chomutova v roku 1923.

Pred Kostolom Božského Srdca Ježišovho v Bánovej sa nachádza Trojičný stĺp z roku 1821 na ktorom je Najsvätejšia Trojica a v dolnej časti je reliéf sv. Floriána. Na podstavci je z troch strán latinský nápis. Z prednej strany je nasledovný text: "CURAVIT A. 1821 JOSEPHUS PONGRACZ DE SENT MIKLOS ET OVAR HAEREDETARIUS IN LIETHAVA", "Dal vyhotoviť roku 1821 Jozef Pongracz zo Svätého Mikuláša a Varína, dedičný v Lietave." Na ľavej časti je text: "PRO GLORIA DEI PATRIS DEI FILII DEI SP IRITUS SANCT ET HONOREM SANCTI FLORIAN" a slovenský preklad "Na slávu Boha Otca a Boha Syna, Boha Ducha Svätého a česť svätého Floriána". Na pravej strane je text: "SSAE C AE O R ET AMATTIS AS FAMILIARIS PFF COM PLUR II COT EUUA TALAE IUDRIAE E PRI MARHS ASSESOR". Slovenský preklad začína slovami „Najsvätejšej Kráľovnej neba...“ Tento text je však veľmi ťažko preložiteľný, nakoľko bol výrazne pozmenený pri oprave stĺpa.

Ostáva nám spomenúť ešte jeden druh epigrafických nápisov – nápisy na pomníkoch a krížoch. Tých sa v Žiline nachádza niekoľko. Reliéfny kríž na Hurbanovej ulici na obvodovom múre areálu bývalého reálneho gymnázia obsahuje nápis "IN HOC SIGNO VINCES". Autorom reliéfu s motívom ukrižovaného Krista z roku 1910 je uhorský sochár Maróthy. Latinský text v slovenskom preklade znie: "V tomto znamení zvíťazíš". Ide o latinský výrok, ktorý sa údajne zjavil na oblohe spolu s obrovským svetlom v podobe kríža rímskemu cisárovi Konštantínovi I. Veľkému, pred bitkou s Maxentiusom pri Ríme.

Kríž na Národnej ulici pochádzajúci z roku 1901 obsahuje latinský nápis "E PIIS OBLATIS FIDELIUM EXSURREXI A 1901." Nápis nás informuje, že vznikol zo zbožných milodarov veriacich roku 1901.

Historické latinské nápisy sa nachádzajú aj na niektorých obrazoch. Spomenieme dva týkajúce sa histórie nášho mesta. V budove žilinskej Starej radnice sa nachádza obraz s barokovým erbom mesta Žiliny. Po obvode obrazu sa nachádza text "SEPTIMA JAM MESSIS REFOVEBAT TEMPORA POSTQUA ARSISSENT TURRIS, CURIA, TEMPLA DOMUS. CURIA SE TENNES VIDIT FTEVIT QV. RUINAS. NEC POTUIT FIE IURIBUS APTA SUIS". Jeho preklad znie: "Už siedmej žatvy nastal čas, odkedy sa rozhoreli veže, radnica, kostol. Radnica uvidela už siedme svoje ruiny. Ani nemohla vhodne svoje právo vykonávať." Okolo erbu sa nachádza kruhopis s textom "VIDET ET INDOLVIT RESTAURARI DEDIT 1685 IUDEX SOLNENSIS RESPUBLICA TOTA SENATUS", "Uvidel a zaplakal, dal opraviť 1685, žilinský richtár, celá obec, senát." Obraz nás upozorňuje na požiar Žiliny z roku 1678. Alexander Lombardini v Stručnom dejepise slobodného mesta Žiliny o požiari píše: "R. 1678 30. aug. o 2 hodinách ráno z domu Jána Kossela, stojaceho kdesi kolo fary, vypuknul oheň. Chytila sa nová väža "Burianová." Vietor hodil oheň do Hornieho predmestia a tak na dvoch stranách horelo. Vtedy Žilina, krom Kálova, celá popolom ľahla. Kostol z vonku a z vňútra so všetkým, - aj zvony sa rozliali." Obraz vznikol po oprave radnice v roku 1685.

Druhý obraz s latinským nápisom je najstaršie známe vyobrazenie Žiliny z roku 1779. Nakreslil ho geometer Karol Hauer dívajúc sa na mesto z okna jezuitského kláštora (sirotára). Po obvode obrazu je nasledovný latinský text: "Oppidi hoc opus, in quo conatus primusque labor, exhibet in decus civium Solnae, invenis Carolus Hauer studio geometrico, quam cuique placere possit, quis non videt."' „Obraz tohto mesta, ktorý je jeho najpresnejším vyhotovením, je ozdobou pre občanov Žiliny; vytváraš (ho) Karol Hauer v geometerskej pracovni architekta (tak), že sa môže zapáčiť komukoľvek, aj keď nevidí.“ Pri studniach sa nachádzajú nasledovné texty: „eXIst hoC fonte effUsa aqUa DefLUIt In CIsternaM.“'Tučný text „Je tu prameň, z ktorého čerpaná voda priteká do studne“. Veľké písmená XICVVDLVIICIM dávajú súčtom rímskych číslic letopočet 1779, datujúci tento obraz. Pri druhej studni je nápis „Iste qUoqUe CUM prIore DeserUIt pUbLIC“ „Tentohľa najbližší (asi prameň) stratil sa nám.“ Písmená IVVCVMIDVIVLIC opäť znamenajú rok 1779. Niektoré domy boli už vtedy postavené a zrekonštruované v barokovom slohu. Napríklad stál už barokový Kostol Obrátenia sv. Pavla, ktorý patril jezuitom. Väčšina domov na obrázku je však renesančná a predpokladá sa, že niektoré z nich vybudovali už v 16. storočí, po požiari mesta roku 1521. Domy boli prevažne drevené, jeden bol dokonca prízemný (na obrázku v pravej časti).

V strednej časti Rínku sa nachádzali dve studne (ktoré na námestí nájdeme i dnes), socha Immaculaty, praniere (klietka a stĺp, kam umiestňovali, resp. priväzovali previnilcov). Na námestí sa pravidelne konávali trhy a jarmoky. Trhy sa konali v piatok, sobotu alebo nedeľu a pred nimi bývali trhy s dobytkom. Jarmoky sa konali na Michala, Blažeja, Luciu, na nedeľu Quasimodo.

Latinské nápisy sa nachádzajú aj v okolí Žiliny. Napríklad v Strečne sa nachádza nivelačné miesto (obelisk) z čias Rakúsko-Uhorska, kde sa uvádza, že ide o súčasť európskeho vymeriavania výškových stupňov, poludníkov a rovnobežiek v roku 1888. Na Lietavskom hrade sa nachádza nápis, ktorý je citátom z diela rímskeho spisovateľa Publia Terentia Afra (185? – 159 pred n. l.). V roku 1601 uhorský palatín Juraj Turzo dokončil stavbu Sobášneho paláca v Bytči. Udalosť je zdokumentovaná latinským nápisom nad vchodom, v preklade „Slovutný a veľkomožný pán Juraj Thurzo z Betlanoviec, župan Oravskej stolice, magister kráľovských pohárnikov v Uhorsku a radca jeho posväteného cisársko-kráľovského Veličenstva dal tento palác postaviť z otcovskej lásky pre svadobnú slávnosť svojich milých dcér, od Pána Boha mu darovaných – ak ich bude Pán Boh chcieť tak dlho živiť – Roku pána 1601.”

Staré nápisy sú nielen historickými prameňmi, čriepkami pri vysvetľovaní dejín, ale aj zachovaným dedičstvom, osamelými a často skrytými mementami minulosti. Dopĺňajú ducha mesta, vyjadrujú jeho dedičstvo spred niekoľkých storočí a sprostredkúvajú ho dnešným očiam pozornej verejnosti.

Autor ďakuje za kontrolu a doplnenie prekladov z latinského jazyka historikom Považského múzea v Žiline Mgr. Petrovi Šimkovi a Mgr. Michalovi Jureckému.

Jozef Feiler, foto autor

Zdroj: Žilinský večerník, č. 6, dňa 8. 2. 2011, str. 18