Kde bola v Žiline Dadanova knihtlačiareň

Kde bola v Žiline Dadanova knihtlačiareň?

Mgr. Peter Štanský, Štátny archív v Bytči, pobočka Žilina

Jedným z najvýznamnejších vynálezov ľudstva je nesporne kníhtlačiarstvo. Na Slovensku sa začal tento vynález používať v 16.storočí (1573 Konjatice, 1577 Trnava a Bardejov, 1597 Banská Bystrica). V literatúre sa spomína i možnosť existencie tlačiarne na Slovensku už v roku 1480.

V Žiline bol prvým zakladateľom kníhtlačiarne Ján Dadan st. v roku 1665. V staršej literatúre sa síce spomínajú i knihy vytlačené v Žiline v rokoch 1620, 1629, 1655 a 1664, no údaje sa zakladajú na mylných a nepresných informáciách. Takto vznikol i omyl publikovaný A. Lombardinim v jeho diele Stručný dejepis slobodného mesta Žiliny. Táto práca z roku 1874 je slovenským prekladom latinskeho textu staršej práce od Ľudovíta Stárka, kde spomína i údaj o tlačiarovi, ktorému žilinský magistrát v r. 1655 dal za dodané kalendáre 6 zl. Účtová kniha žilinského richtára z r. 1655 o výdavkoch mestskej pokladne je však dôkazom, že v meste tlačiareň ešte nebola, nakoľko suma 6 zl. bola vyplatená trenčianskemu kníhtlačiarovi (pravdepodobne Nikodémovi Čížkovi, ktorý pôsobil od roku 1655 do roku 1664 v Trenčíne) za kalendáre pre mestskú radu. Preto možno s určitosťou tvrdiť, že v Žiline tlačiareň v roku 1655 ešte nebola.

Ján Dadan st. bol českým exulantom. Jeho otec Lukáš Dadan, českobratský kňaz, odišiel do exilu z Přerova v roku 1628 a usadil sa v Púchove. Ján Dadan st., ktorého dátum narodenia nepoznáme, bol ženatý s Alžbetou, rod. Vetterinovou (Wetterinovou). Jej otec Pavol Vetterin (Wetterin) kúpil v roku 1664 pre zaťa kníhtlačiareň v Trenčíne od Nikodéma Čižeka a preniesol ju do Žiliny. Od roku 1665 pôsobila táto tlačiareň v našom meste až do roku 1717 pod menami rôznych tlačiarov. V roku 1717 bola tlačiareň premiestnená do Púchova.

Z produkcie tlačiarne vedenej J. Dadanom st. poznáme 39 tlačí, z toho 13 slovenských – písaných v biblickej češtine z rokov 1665-1671. Podľa literatúry Ján Dadan st. umrel v roku 1674 alebo 1673 v Žiline. Prvá tlač vydaná manželkou Alžbetou je už z roku 1672 a celkove od tohto roku do prevzatia tlačiarne ich synom J. Dadanom ml. v roku 1685 vyšlo 15 tlačí, z toho 14 slovenských. V literatúre sa uvádza prevzatie tlačiarne už v roku 1684. Ján Dadan mladší vytlačil celkom 28 tlačí, z toho 11 slovenských.

V archívnych prameňoch v žilinskom archíve nemáme J. Dadana st. a manželku Alžbetu uvedených, pričom sme preskúmali všetky daňové súpisy a prevody nehnuteľností od roku 1650. Nedá sa preto s určitosťou označiť miesto umiestnenia tejto tlačiarne v začiatkoch činnosti od roku 1665. Pravdepodobne na činnosť mali prenajaté priestory. Lombardini vo svojej práci Nekdajšia žilinská knitlačiareň píše, že tlačiareň bola v dome Andreja Harhovského, kde i Ján Dadan ml. býval a aj zomrel. Andrej Harhovský, ktorý bol predstaviteľom evanjelickej cirkvi v Žiline, mal pôvodne dom na Hornom vale, ktorý si kúpil spolu s manželkou v r. 1675 za 175 zlatých. Uvedený dom si v roku 1677 vymenil s Eliášom Kohútom, pričom mu doplatil 126 zl. Pravdepodobne sa jedná o dom na rohu Radničnej a Bottovej ulici oproti starej radnici. Dom Žilinčania poznajú ako Folkmanovský, dnes Wildovský. Z výskumu archívnych prameňov však vyplýva, že v uvedenom dome tlačiareň určite nebola najmenej od roku 1693 až do zániku v roku 1717, pretože vtedy Ján Dadan ml. už mal vlastný dom, kde bola i tlačiareň. Niet zatiaľ žiadneho dôkazu o tom, že pred rokom 1693 v dome A. Harhovskeho tlačiareň vôbec bola. Lombardini i ďalšia literatúra, ktorá dáva tlačiareň do tohoto domu, vychádza z faktu, že Ján Dadan ml. v roku 1704 mal pohreb, resp. smútočne zhromaždenie bolo v tomto dome.

J. Dadan ml. sa narodil v decembri 1662 a zomrel 26. 7. 1704. Pochovali ho 27. 7 na cintoríne pri Kostole sv. Štefana. Bol ženatý od roku 1684 so Zuzanou, rod. Maluchovou, ktorá zomrela 14. 2. 1704. Manželstvo bolo bezdetné. Život J. Dadana ml. dobre poznáme z posmrtnej kázne, prednesenej žilinským farárom Danielom Krmanom nad hrobom J. Dadana ml. Táto bola vydaná kníhtlačou pod názvom In Nomine Jesu Kniha Života v roku 1704 Václavom Krolopom v Žiline. J. Dadan ml. bol vzdelaný muž ovládajúci latinčinu, nemčinu, maďarčinu, hebrejčinu a gréčtinu. Zaoberal sa i kníhviazačstvom, ale i konštruovaním slnečných hodín. Na prelome 17. a 18. storočia bol údajne vo vyhnanstve a pracoval ako pisár i aritmetik. Mal dobré vedomosti z teológie, lekárstva i filozofie. Celkove vydal v Žiline v rokoch 1685 – 1704 28 tlačí.

V žilinskom archíve v knihách prevodov nehnuteľností sa nachádza prvý prameň o menovanom z roku 1689, keď J. Dadan ml. kúpil s manželkou Zuzanou, rodenou Maluchovou záhradu. Manželka bola dcéra žilinskeho richtára Timotea Malucha. 15.8.1693 kúpili dom za 260 toliarov od Jána Majtháňa. Dom, ako sa doslovne píše v kúpnej zmluve v knihe prevodov nehnuteľností mesta sa nachádzal pri dolnej bráne „blízko nižnej brány a obecnej cesty„ . Tento dom sa podľa ďalšieho archívno - historického výskumu nachádzal na rohu dnešnej Sládkovičovej ulice a Dolného valu. Dom bol prízemný a až v roku 1998 na jeho mieste bola postavená poschodová budova s adresou Sládkovičová 6. Ján Dadan splatil dom v troch 3 termínoch do dvoch rokov od kúpy. V roku 1700 sa Dadan stal vyberčím mestských daní. V ďalších rokoch už nie je údaj o majetkových zmenách J. Dadana ml., takže je isté (ako to vyplýva aj z prameňov z ďalších rokov), že až do svojej smrti 26. 7. 1704 býval v uvedenom dome a tu mal i tlačiareň. Keďže po smrti nemal priamych dedičov – bol bezdetný, dedičské nároky si uplatnila jeho sestra Anna, vydatá za Jána Chrastinu v Púchove. 28.7.1704 zasiela list mestskej rade, v ktorom zmocňuje Andreja Harhovského a Eliáša Jeleniho dočasnou správou svojho domu a v ňom umiestnenej tlačiarne – typografie.

Tento majetok sa stal predmetom ďalšieho dedičského konania. Anna Dadanová – Chrastinová totiž nebola jedinou dedičkou majetku svojho brata Jána a jeho manželky Zuzany Maluchovej. Dedičské nároky si uplatili i synovec a neter Zuzany Dadanovej, rod. Maluchovej – Juraj a Anna Maluchovci. Majetkovou dohodou uzavretou pred mestskou radou 10.2.1706 vyplatila Anna Dadanová – Chrastinová menovaných príbuzných sumou 120 toliarov a získala dom a tlačiareň pre seba. Aj tu jednoznačne určuju polohu domu s tlačiarňou ako „ dom blizko nižnej brány na rohu vedla domu Juraja Abudu a cesty obecnej od pána Joannesa Majtana nadobudnutého „

Ešte predtým v roku 1705 dala Anna Chrastinová dom opraviť za 40 zlatých. Uvedený dom vlastnila v Žiline až do roku 1726, teda v čase, keď už tlačiareň bola prenesená do Púchova. 10. januára 1726 Anna Dadanová predala spomínaný dom murárskemu cechmajstrovi Václavovi (Venceslav) Adamicovi a jeho maželke Kataríne Vrábľovej za 230 zlatých. Kupujúci mali zaplatiť sumu v troch termínoch do roku 1727. Václav Adamica s prvou manželkou Katarínou rod. Vráblovou mal 3 deti, ale po smrti manželky sa druhý raz oženil s Katarínou rod. Lemešovou. Táto po smrti manžela v roku 1762 sa finančne vyrovnala s deťmi manžela z prvého manželstva a mala dom v držbe do roku 1777, keď ho dala synovi Andrejovi Adamicovi. Ten ho v roku 1821 predal svojmu synovi Vaclavovi Adamicovi za 1700 zlatých. Aj v prvom súpise vlastníkov domov z roku 1849 vystupuje Vaclav Adamica ako vlastník na vtedajšej Dolnej ulici – platea inferior, dom č. 103, kde bývalo v tom čase až 9 osôb. Václav s manželkou Annou mali tento dom (od roku 1949 s novým číslom 99) až do roku 1878, kedy ho zdedili ich tri deti. Rodina Adamicová potom vlastnila uvedený dom (pred predajom bolo až 19 vlastníkov) až do roku 1922, kedy ho predala za 115 000 Kčs Jozefovi Betterovi a jeho manželke Malvíne Deutelbaumovej. Dom mal v roku 1850 100 štvorcových siah – 359 m2. Nový majitelia dom dali v roku 1922 prestavať, pričom v prednej časti mali obchod so vstupom z rohu - presne ako má i súčasná stavba, zaviedli kanalizáciu, WC a vodu. Celkove mal dom 7 miestností, pivnica bola pod časťou domu. Dom nebol postavený symetricky, v časti od dnešného Domu záhradkárov bol užší, v časti od Dolnéhu valu širší. Dom od Sládkovičovej ulice mal dĺžku 13 metrov, od Dolného valu dĺžku 11, 25 metra. V dome bol obchod s rozličným tovarom, ktorý bol v roku 1944 arizovaný žilinským obchodníkom A. Z. Už v tom čase hodnotili dom ako veľmi starý, asi 100 ročný, v zlom stave, postavený z pálenej tehly. Po vojne ho získal späť rodina Betterovcov – syn a dcéra pôvodných majiteľov a vlastnila ho do roku 1962, keď ho štát znárodnil a dal podniku Drogérie.

Podľa výsledkov pamiatkarskeho prieskumu z roku 1991 mal dom zastavanú plochu 785 m2 a 4 vývojové fázy výstavby. Najstaršia bola neskorostredoveká, kde dom bol jednotraktový. V druhej fáze renesančnej zo 17. storočia bol dom rozšírený o druhý trakt – prejazd s valenou lunetovou klenbou. V tretej fáze neskorobarokovej bol stredný trakt prestavaný a doplnený o klenby. Jedná sa pravdepodobe o opravy z roku 1704. V poslednej tretine 19. storočia bol dom doplnený o pravý trakt s rovným stropom. Tieto práce vykonali ešte Adamicovci, pretože opravy urobené v roku 1922 Betterovcami neboli podstatné. Suterén bol pôvodne jednopriestorový, neskôr zmenený priečkou na dve miestnosti. V posledných rokoch pred asanáciou bol dom opustený v zlom stave a slúžil ako sklad pre Dom záhradkárov.

Žilinskú tlačiareň po smrti Jána Dadana ml. viedol Václav Krolop (1704-1708) s produkciou 6 tlačí, z toho 2 slovenských. Po ňom viedol žilinskú tlačiareň Viliam Kauder (1708-1712).Vydal 8 tlačí, z toho 4 slovenských. Syn Anny Dadanovej – Chrastinovej Daniel Chrastina v rokoch 1712-1717 vydal 6 slovenských tlačí. Od roku 1717 sa tlačiareň preniesla do Púchova. Celkove od roku 1665 do roku 1717 bolo vydaných 102 tlačí, z toho 50 slovenských písaných biblickou češtinou. 4 % tvoria tlače nemecké a maďarské, 47 % ostaných tlačí bolo v latinskom jazyku.

Význam Dadanovej kníhtlačiarne pre naše mesto i Slovensko je veľký. Tlačiareň bola zameraná na oblasť náboženskej i svetskej literatúry, tlač kalendárov, učebníc, príležitostných tlačí a pod. Tlačiareň bola šíriteľkou osvety a kultúry vôbec. Existencia tlačiarne v našom meste bola vyjadrením jeho hospodárskeho významu a stupňa rozvoja vzdelanosti vôbec.

Bolo to obdobie hospodárského a kultúrneho rozvoja mesta. Náš výskum zameraný na upresnenie miesta pôsobenia tlačiarne bol úspešný. Podarilo sa zistiť, že tlačiareň v rokoch 1693-1717 bola v dome na rohu Sládkovičovej ulici a Dolného valu. I keď dom už nestojí od roku 1998, bolo by vhodné na terajšej budove umiestniť pamätnú tabuľu, pripomínajúcu tento významný úsek žilinskej histórie.

Mgr. Peter Štanský, Štátny archív v Bytči, pobočka Žilina