Boje o Žilinskú kotlinu

Druhá svetová vojna spôsobila nezmyselné ničenie materiálnych i ľudských hodnôt

Hovorí pri príležitosti 63. výročia oslobodenia Žiliny historik Dušan Halaj

Šesťdesiattri rokov... Nie je to síce ani priemerný vek obyvateľov Slovenska, ale do tohto časového úseku sa zmestia 2 – 3 generácie. Toľko nás delí od ukončenia dosiaľ najväčšieho vojnového konfl iktu v histórii ľudstva, ktorý má v dejinách 20. storočia názov Druhá svetová vojna. Ofi ciálne štatistiky uvádzajú, že v tejto vojne bolo 55 – 60 miliónov mŕtvych. Ale kdeže sú nezvestní, ranení, doživotní mrzáci, vdovy a siroty, ktorých vojna navždy poznačila? Takáto štatistika asi nikdy neuzrie svetlo sveta.

O príčinách, priebehu a katastrofálnych dôsledkoch tejto kataklizmy sa popísalo už veľa kníh a nakrútilo množstvo filmov. Prinajmenšom tri najmladšie generácie môžu poznatky o vojne nadobudnúť iba sprostredkovane. Nazdávame sa však, že by túto, i keď nedávnu etapu svetovej i našej národnej histórie, mali poznať aspoň prostredníctvom zobjektivizovaných a historickým výskumom preverených faktov. Pri príležitosti 63. výročia oslobodenia Žiliny sme sa o udalostiach, ktoré sa vtedy odohrali v našom regióne, porozprávali s historikom Dušanom Halajom. Začali sme trošku netradične, bez otázky....

Neúprosné fakty hovoria: Druhá svetová vojna spôsobila nezmyselné ničenie materiálnych i ľudských hodnôt v 70 krajinách sveta a násilne vyhasila životy najmenej 55 miliónov ľudí, z toho 27 miliónov na bojiskách. Celkové vojenské výdavky a škody počas vojny predstavovali 4 bilióny dolárov.

Toľko vypovedajú fakty, ktoré už nikto nikdy nemôže zmeniť a natrvalo zostanú čiernou škvrnou v dejinách ľudstva. Posuňme však našu debatu ďalej a priblížme si, čo sa za týmito suchými faktami ešte skrýva.

Vojna poznačila aj osudy ďalších miliónov ľudí, rodinných príslušníkov obetí vojnových udalostí a pozostalých, deti, ženy, starcov. Rozvrátila tiež hospodárstvo mnohých krajín, ktoré po jej skončení museli škody spôsobené vojnou odstraňovať ešte mnoho rokov i desaťročí. Pochopiteľne, že to poznačilo i životnú úroveň obyvateľstva, nevraviac o zhoršenom zdravotnom stave ľudí.

Vráťme sa teraz o 63 rokov späť a pripomeňme našim čitateľom v stručnosti priebeh oslobodzovacích bojov v žilinskom regióne, ktorý, ako vieme, oslobodzovali vojská 2. a 4. ukrajinského frontu.

Na oslobodení severozápadného Slovenska a konkrétne oblasti Žiliny sa podieľali prevažne vojská 4. ukrajinského frontu v rámci Ostravskej operácie. V apríli 1945, keď bol koniec 2. svetovej vojny na európskom bojisku už očividný, oslobodzovacie jednotky po prelomení obrany pri Liptovskom Mikuláši a oslobodení Ružomberka pomerne rýchlo prekonali odpor nepriateľa na Veľkej Fatre a prenikli až na prístupové cesty k Žiline.

Ktoré jednotky sa zúčastnili bojov zacielených na oslobodenie žilinskej oblasti a samotného mesta Žilina?

Keďže práve v tom čase došlo v tejto časti Slovenska k dotyku dvoch frontov (2. a 4. ukrajinského frontu), boli to jednotky 1. čs. armádneho zboru, 18. sovietskej armády a 4. rumunskej armády. Štvrtá brigáda nášho armádneho zboru vstúpila 11. apríla do Martina. V rovnakom čase dosiahla mesto aj 18. pešia divízia 4. rumunskej armády, ktorá tvorila pravé krídlo 2. ukrajinského frontu. Naši a rumunskí vojaci sa stretli v uliciach Martina, po prvý raz pri oslobodzovaní Slovenska, a odvtedy ostali susedmi až do konca vojny. Bojové jednotky postupovali napred. Rumuni sa vrátili na svoj pôvodný smer cez Valču a Trebostovo do hôr smerom na Rajec. Na ľavom krídle zostavy v susedstve Rumunov v smere Martin-Bystrička-kóta 1207 Krížna-Kunerad a Kamenná Poruba v Rajeckej doline postupovala 4. brigáda 1. čs. armádneho zboru. V strede jeho zostavy cez Martinské hole smerom na Višňové a Stráňavy útočila 1. brigáda a časť 3. brigády. Zvyšná časť 3. brigády postupovala na pravom brehu Váhu v smere Lipovec-kóta 1126 Nad Kýčerou- Varín a severné krídlo oslobodzovacích jednotiek postupujúcich cez Malú Fatru tvorili jednotky 138. sovietskej streleckej divízie 17. gardového streleckého zboru 18. armády.

Takéto bolo rozloženie síl útočiacich oslobodzovacích vojsk začiatkom druhej aprílovej dekády r. 1945. Bolo však treba prekonať niekoľko pásiem odporu, ktoré nepriateľ vybudoval vopred, z časti už na jeseň 1944. Ako sa vyvíjala situácia na južnom krídle zostavy oslobodzovacích vojsk na Malej Fatre?

Pôvodný zámer veliteľa nášho zboru predpokladal prekročiť Malú Fatru bez prípravy, teda z chodu. Bol to však mylný predpoklad. Útok na prekročenie pohoria začal ráno 12. apríla 1945. Štvrtému práporu 3. brigády sa do 16. h podarilo dosiahnuť východný svah vrchu Polom, ktorý bol ťažiskom nemeckej obrany na Malej Fatre. Piaty prápor dosiahol v tom čase východné svahy vrchu Úplaz a 6. prápor západné svahy Grúňa. Protiseče nepriateľa však zrazili naše jednotky nižšie. Rovnaká situácia sa vytvorila v práporoch 1. brigády, ktoré postupovali na Minčol a Zázrivú – najvyšší vrchol Martinských hôľ, kde bola až jedenapolmetrová vrstva snehu. Ani 4. brigáda nedosiahla cieľ určený na tento deň. Rovnako tak 9. pešia divízia rumunskej 4. armády, ktorá vystriedala 18. divíziu. Nové pásmo nemeckej obrany, siahajúce od Opavy a Ostravy až na hrebene južnej časti Malej Fatry, zadržalo postup oslobodzovacích vojsk.

Aké ďalšie prekážky stáli v ceste útočiacich oslobodzovacích jednotiek, ktoré smerovali do Žilinskej kotliny a Žiliny?

Na obranu tohto priestoru i samotného mesta vytvoril ustupujúci nepriateľ tri obranné pásma: prvé – na hrebeňoch južnej časti Malej Fatry, kde zvolil systém oporných bodov (najdôležitejšími boli vrchy Polom a Grúň), druhé – na čiare Mojšova Lúčka-Trnové- Višňové-Turie-údolie Rajčanky a tretie – bezprostredne pred Žilinou od Váhu cez lesík Chrasť k Bytčici a Bánovej. Prvosledové prápory našich troch brigád zastali na hrebeňoch hôr pred dobre organizovanou obranou nepriateľa bez dostatočnej priamej podpory delostrelectva. Za pomoci obyvateľov Turca v súčinnosti s delostrelcami a ženistami sa napokon podarilo upraviť horské cesty tak, že na fatranské hrebene sa dali vytiahnuť mínomety a kanóny. Zbrane vyťahovali voly i kone, no keď tie zlyhali, ostali len ľudia. Dvadsať až tridsať vojakov i civilov sa zapriahlo do lán a ťahalo delá hore príkrym svahom.

Takáto bezprostredná spolupráca civilného obyvateľstva s osloboditeľmi bola aj prejavom túžby po slobode a tiež povzbudením našich vojakov do ďalších bojov, ktoré ich čakali. Na samom konci vojny museli však priniesť ešte mnohé obete.

Nemýlite sa. Nové ťažké boje vojakov 1. čs. armádneho zboru na Malej Fatre sa rozpútali 17. apríla a trvali do 26. 4. 1945. Nepriateľ mal v úseku, kde útočili naše jednotky, takmer 4 tisíc mužov prevažne z elitných oddielov SS, 97 diel a mínometov a 6 tankov a samohybných diel. Pred týmito bojmi došlo v zbore k zmene zostavy bojujúcich jednotiek. Väčšiu časť 4. brigády premiestnili pred vrchy Grúň a Polom. Dňa 18. apríla 4. prápor 3. brigády spolu s údernou skupinou 5. práporu rozvinuli útok na Polom. Trval vyše 4 hodín a naši vojaci sa dostali takmer na vrchol Polomu. Nepriateľ však počas noci prisunul čerstvé zálohy (asi 300 mužov) a 19. 4. na viacerých úsekoch podnikol prudké protiútoky. Dobyvatelia časti Polomu boli prinútení svoje pozície opustiť.

Ani v tejto situácii neopadlo v našich vojakoch odhodlanie prelomiť obranu nepriateľa a dosiahnuť vrchol Polomu, kde sa vlastne rozhodovalo o osude Žiliny a celej kotliny. Boje pokračovali.

Od 19. apríla do bojov o Polom naplno vstúpili jednotky 4. brigády. Pomohli odraziť útok nepriateľa a v noci na 20. 4. vyčerpané prápory 1. brigády odišli do tyla. Dvadsiateho apríla popoludní 7. úderný prápor škpt. Galbu a časť 9. poľného práporu vyrazili na seč – smer vrchol Polomu. Útočiť začali bez delostreleckej podpory, nakoľko bola obava, že krátke výstrely by mohli padnúť medzi našu pechotu. Ani tento útok nebol úspešný. 20. apríl bol dovtedy najťažším dňom bojov na Malej Fatre. Potom sa už o malofatranské vrcholy, predovšetkým o Polom a Grúň, bojovalo nepretržite. 7. úderný prápor a časť 9. poľného práporu 21. apríla o 13.45 h dosiahli vrchol Polomu, ale protiseč nepriateľa ich prinútila ustúpiť. Ani nový útok o 16. hod. nebol úspešný. Rovnaká situácia bola aj v boji o vrchol Grúňa. 3. prápor 1. brigády ovládol v tom čase kameňolom a železničnú zastávku Dubná Skala. Začal sa priamy boj o Strečniansku tiesňavu.

22. apríl 1945 bol posledným, no rozhodujúcim dňom bojov o Polom. Ako prebiehali?

Počas predchádzajúcej noci veliteľ 4. brigády posilnil bojové zoskupenie pod Polomom. Ráno 22. 4. začala brigáda nový útok na Polom. Po vyše šiestich hodinách úporných bojov okolo 17. hodiny sa na vrchol Polomu prebojovali samopalníci nasledovaní guľometníkmi. Časť Nemcov stihla ujsť na západný svah. V „skalných hniezdach“ narátali len 29 mŕtvych. Prápory 4. brigády mali v ten deň 14 mŕtvych, 105 ranených a 32 nezvestných. Ovládnutie Polomu 4. brigádou bolo najväčším úspechom nášho zboru zo všetkých dovtedajších bojov. Nepriateľ stratil dominantu svojej obrany v jej prvom pásme na vrcholoch Malej Fatry. V nasledujúcich dňoch sa naše jednotky postupne zmocňovali ďalších výšin. Časti 1. brigády sa prebili tiesňavou Váhu a dosiahli priestor Košariska. Štvrtá brigáda 26. apríla zmietla nepriateľa zo západných svahov Polomu a na druhý deň oslobodila obec Stráňavy. Oslobodzovacím jednotkám sa uvoľnil prístup do Žilinskej kotliny a k mestu Žilina.

Ako prebiehala záverečná fáza bojov v priestore Žiliny, počas ktorej bola oslobodená väčšina obcí Žilinského okresu i samotná Žilina?

Keď berieme do úvahy celé frontové pásmo v tejto časti severozápadného Slovenska, tak od severu tomu pomohol rýchly postup jednotiek 138. sovietskej streleckej divízie, ktorá po ťažkých bojoch v priestore Terchovej a Belej postupovala na pravom brehu Váhu, oslobodila Varín, Gbeľany, Nededzu, Kotrčinú Lúčku a Tepličku nad Váhom a priblížila sa k Budatínu – predmestiu Žiliny. Vojaci nášho armádneho zboru sa 27. a 28. 4. sústredili na zdolanie druhého a tretieho obranného pásma pred Žilinou. Keď v noci z 29. na 30. apríla 1945 prieskumné jednotky osloboditeľov zistili, že hlavné sily nepriateľa zo Žiliny ustúpili a v meste nechali len slabšie prvky na krytie ústupu, prešli do útoku. Sovietske jednotky prišli do Žiliny od Budatína a v ten istý deň oslobodili obce Zástranie, Zádubnie, Budatín, Brodno, Vranie, Považský Chlmec a Divinku. Po ľavom brehu Váhu postupovali k Žiline jednotky 1. čs. armádneho zboru. Tretia brigáda po oslobodení Strečna obsadila Mojšovu Lúčku a zaujala východzie postavenie medzi touto obcou a Trnovým. Štvrtá brigáda postupovala od Stráňav a 1. brigáda dosiahla 29. apríla obce Višňové a Turie. Vojaci 3. brigády pod velením plk. Selnera prešli ráno 30. apríla do útoku. Jej 6. peší prápor spolu s prieskumnou rotou zdolal odpor nepriateľa západne od Mojšovej Lúčky, prenikol do Žiliny a o 9.30 h mesto oslobodil. Frontovú líniu v priestore Žiliny dopĺňali v južnej časti jednotky 6. armádneho zboru 4. rumunskej armády, bojujúce na pravom krídle 2. ukrajinského frontu. Tie postupovali územím na juh od Rajeckých Teplíc a oslobodili Čičmany, Fačkov, Rajec a ďalšie obce.

Oslobodením Žiliny v posledný deň apríla 1945 sa skončili takmer trojtýždňové ťažké boje, ktoré priniesli mier obyvateľom tohto kraja. Osloboditelia ho vykúpili mnohými obeťami. Možno ich vôbec spočítať?

Boje na Malej Fatre oproti pôvodnému predpokladu trvali až 19 dní a z hľadiska obtiažnosti sa zaraďujú hneď za Duklu a Liptovský Mikuláš. Najmä náš 1. čs. armádny zbor stáli mnoho obetí. Zbor v nich stratil na mŕtvych, ranených a nezvestných 1328 ľudí, z toho len 4. brigáda mala straty 493 ľudí. Na vojenskom cintoríne v Priekope je 109 hrobov padlých príslušníkov zboru, z nich 77 pomníčkov má nápis Neznámy vojak 1. čs. zboru. Ťažké straty mal aj nepriateľ, i keď konkrétne údaje nepoznáme. Vieme však, že v týchto bojoch zajali vyše tisíc nepriateľských vojakov. Ešte v júni 1984 na Martinských holiach náhodne objavili kostrové pozostatky troch príslušníkov nášho zboru. Bola to krutá daň v posledných dňoch vojny. Na vŕšku Javorina nad obcou Stráňavy sa každoročne v máji schádzajú účastníci spomienkových osláv výročia víťazstva nad fašizmom v 2. svetovej vojne z okresov Žilina a Martin. Dnes žije už len pár priamych aktérov týchto bojov, no svojou účasťou však vždy potvrdzujú obsah veršov vytesaných na Pamätníku víťazstva 1. čs. armádneho zboru:

Nie, nemôže pravda vykrvácať

vrava bojov neprestáva znieť,

vy ste živí, lebo žije práca

a národy šťastné, víťazné.

Peter Bárdy

Zdroj: Žilinský večerník, č. 19, strana 6, dňa 29.4.2008.