Reprezentačný dom

Historické klenoty nášho mesta

Reprezentačný dom

Na mieste, kde v minulosti pravdepodobne stála skromná budova žilinskej protestanskej Akadémie, ktorá od polovice 16. storočia do začiatku 18. storočia šírila slávu žilinského školstva i za hranicami vtedajšieho Uhorska, postavili zrejme po ničivom požiari mesta v r. 1886 novú jednoposchodovú budovu, v ktorej bola umiestnená štvortriedna rímskokatolícka ľudová škola. Túto budovu okolo r. 1940 zváľali. V júli r. 1942 na asanovanom priestore položili základný kameň Reprezentačného domu, dnešného Mestského divadla PKO.

Projekt budovy Reprezentačného domu v r. 1940 vypracovali žilinskí architekti Ing. arch. František Eduard Bednárik (1902-1960) a akad. arch. Ferdinand Čapka (1905-1987). Definitívne projekt spracoval opavský rodák Otto Reichner, ktorý do Žiliny prišiel po zabratí Sudiet Nemeckou ríšou v r. 1938. Priestor medzi Reprezentačným domom a Farským kostolom je stiesnený pretože pre nesúhlas mešťana Adamicu, majiteľa susedného prízemného domu na ulici Horný val, nedošlo k dohode o odkúpení domu mestom, a tým ani k jeho predpokladanej asanácii.

Budovu Reprezentačného domu, ktorá nesie znaky talianskeho neoklasicizmu, postavili v r. 1942-1944. Je obložená leštenými travertínovými doskami. V časti Reprezentačného domu bola umiestnená cirkevná škola, v ďalšej časti boli kultúrne priestory i honosná radná sieň. Preto bol na fasáde umiestnený žilinský, pápežský i slovenský znak. Tieto symboly boli neskôr odstránené.

Od r. 1950 bolo v Reprezentačnom dome Krajové divadlo pracujúcich, ktoré do vtedajšieho krajského mesta Žiliny prišlo z Považskej Bystrice (vzniklo v r. 1947 ako ochotnícky krúžok a od r. 1949 pôsobilo ako profesionálne Divadlo pracujúcich pri národnom podniku Považské strojárne). V r. 1956 bolo premenované na Divadlo Petra Jilemnického. V rámci reorganizácie siete československých divadiel Divadlo Petra Jilemnického v r. 1966 zrušili a časť žilinského súboru prešla do Divadla Slovenského národného povstania v Martine. Po ukončení divadelnej sezóny 1968-1969 zanikla i Scéna divadla SNP v Žiline (zredukovaný 15-členný súbor).

Od r. 1961 bola v budove niekdajšieho Reprezentačného domu Stredná všeobecno-vzdelávacia škola, neskôr premenovaná na Gymnázium, potom časť Základnej školy na Konevovej ulici. V r. 1963 tu súčasne začala pôsobiť novozriadená Jazyková škola, ktorej riaditeľstvo sa v r. 1968 presťahovalo do bývalého Remeselníckeho domu. V budove niekdajšieho Reprezentačného domu sídlil aj Park kultúry a oddychu a jeho Mestské divadlo.

Na schodišti budovy je umiestnená bronzová busta slovenského spisovateľa a publicistu českého pôvodu, národného umelca in memoriam Petra Jilemnického (1901-1949), ktorú v r. 1957 zhotovil akademický sochár, zaslúžilý umelec Stanislav Biroš (1901-1983).

Vo vestibule na prvom poschodí budovy (pred vchodom do divadelnej siene) sú vo výklenkoch umiestnené štyri bronzové busty priekopníkov slovenského ochotníckeho divadla.

Bustu slovenského spisovateľa, satirika a dramatika, evanjelického kňaza Jána Chalúpku (1791-1871), autora známej veselohry, pôvodne napísanej v bibličtine Kocaurkowo anebo Jen abychom w hanbě nezůstali, ktorou sa v r. 1830 zrodilo slovenské divadlo, vytvoril sochár, národný umelec prof. Fraňo Štefunko (1903 až 1974) v r. 1956.

Autorom busty slovenského pracovníka, knihára a kníhkupca Gašpara Fejérpataky-Belopotockého (1794-1874), zakladateľa prvého slovenského ochotníckeho divadelného súboru „Divadlo slovenské svato-mikulášske" (založené 10. 7. 1830) je Stanislav Biroš.

Busta rodáka z kysuckej Rakovej, niekdajšieho študenta žilinského františkánskeho gymnázia, slovenského spisovateľa, dramatika, novinára a politika, rímskokatolíckeho kňaza Jána Palárika-Beskydova (1822-1870), autora veselohier Inkognito (1858), Drotár (1860) a Zmierenie alebo Dobrodružstvo na obžinkoch (1862), ktoré tvorili základ oživeného slovenského divadelného života v matičných rokoch, vytvoril F. Štefunko v r. 1956.

Bustu slovenského dramatika Ferka Urbánka (1859-1934), autora divadelných hier z mestského a vidieckeho prostredia Strídža spod hája (1898), Rozmajrín (1899), Škriatok (1902) a pod., ktoré zaktivizovali kultúrny život na slovenskej dedine, je Stanislav Biroš.

Autor: Ing. Gustáv Krušinský