Hotel RÉMI

Historické klenoty nášho mesta

Hotel RÉMI

Hotel Rémi (neskôr Polom) bol takmer jedno storočie najväčším a najhonosnejším hotelom v Žiline. Dnešná štvorpodlažná budova hotela má tri fasády. Čelná fasáda je obrátená smerom do miniatúrneho námestia Budovateľov, pravá do ulice Tomáša Garrigua Masaryka (do polovice decembra 1989 ulica Slovenského národného povstania) a ľavá do Olomouckej ulice.

Pôvodne dvojpodlažnú budovu hotela postavili koncom 19. storočia na strategicky veľmi výhodnom mieste. Len niekoľko desiatok metrov od hotela sa nachádzala dôležitá prestupná stanica Košicko-bohumínskej železnice, z ktorej sa dalo priamo cestovať do rôznych časti vtedajšej Rakúsko-uhorskej monarchie. Hneď pri hoteli sa začínala poľná cesta, ktorá viedla priamo pod terénnu terasu, na ktorej sa rozprestierala stará Žilina. Pri tejto ceste postavili niekoľko domov a neskôr tu podľa plánu z r. 1904 vybudovali ulicu Ľudovíta Kossutha (dnes ulica T. G. Masaryka). Ľavé krídlo budovy, ktoré malo už tri podlažia, bolo pristavené podľa stavebného plánu z r. 1912.

Na začiatku 20. storočia, v čase totálnej maďarizácie, existoval v Žiline úzky kruh pokrokovej, protiuhorsky zameranej inteligencie. Predstavitelia týchto najpokrokovejších miestnych slovenských národovcov, medzi ktorých koncom r. 1905 zapadol i známy český lekár-ľudomil MUDr. Ivan Hálek (1872 až 1945), sa pravidelne stretávali pri „slovenskom stole" v kaviarni hotela Rémi.

V maďarsky písanom „Sprievodcovi Považím" (Vagvôlgyi kalauz), ktorý r. 1914 vydala tlačiareň obecných notárov v Trenčíne, sa žilinský hotel Rémi hodnotí ako prvotriedny. V tých časoch mal 30 izieb v cene od 1 koruny a 50 filierov do 8 vtedajších korún, elektrické osvetlenie a kúrenie. Ďalších 5 žilinských hotelov, ktoré sa nachádzali na vtedajšom námestí Františka Jozefa (dnešné námestie Dukla) alebo v jeho tesnej blízkosti a to Panský dom (20 izieb, pozri HKNM 9), Mestský hotel (8 izieb, HKNM 11), Volkmann (8 izieb, HKNM 15), Riesz (15 izieb) a Hungária (12 izieb) sprievodca hodnotí ako dobré.

V mestských písomnostiach z r. 1916 sa ako majiteľ hotela uvádza Henrich Rémi s manželkou. Na 1. podlaží hotela sa nachádzala kaviareň a v suteréne hostinec. Priestory druhého a v ľavom krídle hotela i tretieho podlažia slúžili na ubytovanie hostí. Na vrchole strechy nad čelnou fasádou hotela umiestnili bohato zdobenú kovovú konštrukciu s nápisom „HOTEL RÉMI SZÁLLÓ" a dvoma postrannými veternými ružicami v tvare zástavky. Po vzniku Československej republiky maďarské slovo „szálló" (hotel) na reklame prekryli.

V dvadsiatych rokoch pod štyrmi oknami kaviarne umiestnili rozmernú reklamnú tabuľu s nápisom „PRAŽSKÉ ÚDENÁRSTVO Jozef Kadlec". V suteréne hotela okrem mäsiarstva sídlila i optika. Spomína sa i železiarsky obchod.

Pred r. 1930 nadstavili tretie a štvrté podlažie hotela. Po prestavbe mal hotel Rémi 85 izieb. Na vrchole strechy umiestili novú reklamu s honosným nápisom „PALÁCE HOTEL RÉMI". Neskôr k čelnej fasáde budovy Wilsonovho námestia (dnes námestie Budovateľov) pristavili konštrukciu, na ktorej bola odkrytá terasa pre hostí, prístupná z kaviarne na prvom poschodí hotela. Hostia sa zrejme neradi vystavovali pohľadom okoloidúcich, a tak konštrukciu s kaviarenskou terasou po čase odstránili.

Hotel býval známym strediskom obchodu s drevom, ktorý bol do r. 1939 sústredený v rukách židovských obchodníkov. V dňoch 5. a 6. októbra 1938 sa v hoteli Rémi uskutočnili rokovania predstaviteľov štátotvorných strán na čele so zástupcami agrárnej strany o ich spoločnom postoji k autonomistickým požiadavkám Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktoré bezprostredne predchádzali prijatiu „Žilinskej dohody" a vyhláseniu autonómie Slovenska v rámci Československej republiky. Okolo r. 1940 hotel Rémi ako židovský majetok arizoval do Žiliny priženený slovenský Nemec Zeissel, ktorý ho vlastnil do r. 1945.

V r. 1950 bol hotel Rémi znárodnený a pričlenený k organizácii Hostiteľské komunálne podniky so sídlom v Žiline. Po nasledujúcej rekonštrukcii ho r. 1950 premenovali na Polom, a to podľa vrchu v pohorí Malá Fatra (1070 m), dobytím ktorého sa vojakom 1. československého armádneho zboru v ZSSR otvorila cesta k oslobodeniu Žiliny (30. 4. 1945). Od 1. júla 1953 do r. 1965 patril podniku Reštaurácie Žilina. Po delimitácii bol pričlenený k podniku Stredoslovenské hotely so sídlom v Ružomberku.

V súčasnosti hotel Polom patrí Interhotelu Ružomberok (zriadenému k 1. 1. 1971) a je zaradený do kategórie B*. Primát najväčšieho a „najluxusnejšieho" hotela stratil vtedy už zastaraný Polom po otvorení štvorhviezdičkového hotela Slovakia v júli roku 1981. Posledná rekonštrukcia hotela, pri ktorej svoju tvár zmenila i vrchná časť fasád, bola vykonaná v r. 1980-1983.

V januári 1990 mal hotel Polom ubytovaciu kapacitu 105 lôžok a 2 apartmány (pre 2 až 4 osoby). Na prvom podlaží hotela sa nachádza kaviareň s večernou prevádzkou s hudbou a jedáleň, obe v II. skupine, ďalej modrý a ružový salónik. Súčasná kapacita kaviarne je 56. malej kaviarne 38, jedálne 38, modrého salónika 26 a ružového salónika 20 miest. V suteréne hotela je reštaurácia III. skupiny bez obsluhy nazvaná Korzo, ktorá má samostatný vchod z rohu ulice T. G. Masaryka. Táto reštaurácia-samoobsluha od r. 1968 krátko niesla názov Quick, čo po anglicky znamená rýchly. V hoteli je zriadené odlúčené pracovisko praktického vyučovania pri Interhoteli Ružomberok pre učňovský dorast v odboroch kuchár, čašník a predavač.

Autor: Ing. Gustáv Krušinský

Pozn.: Text bol písaný v roku 1990 a zodpovedá názvom a skutočnostiam v uvedenom období. Hotel Polom je v súkromnom vlastníctve, bol rekonštruovaný v rokoch 2006 – 2007 a otvorený je opäť od 15. 2. 2007 pod novým názvom Palace Hotel POLOM ****+ Je to exkluzívny hotel so storočnou tradíciou. V jedálni sa nachádza pozlátený strop a vo vestibule je mimoriadnej veľkosti krištáľový luster. Najkrajší hotel nielen v Žiline poskytuje okrem dokonalého ubytovania a stravovania aj celý rad komplexných služieb pre náročnú klientelu. Má 70 izieb, z ktorých väčšia časť tvoria 1 a 2 posteľové izby a tri apartmány: Prezidentský apartmán, apartmán Mária Terézia a Ľudovít XIV.