Dadanovská tlačiareň v Žiline
Dadanovská exulantská tlačiareň v Žiline
Autor: Božena Sobolová
Pochopenie existencie a produkcie exulantskej tlačiarne nie je možné bez poznania hospodárskych, kultúrnych a politických pomerov na Slovensku, v Čechách ako aj v samotnom meste Žilina v období činnosti žilinskej exulantskej tlačiarne, najmä pomery, ktoré nastali po porážke stavovského povstania na Bielej hore v roku 1620.
Existencia a činnosť exulantskej tlačiarne v Žiline v 17. storočí bola spätá s pobielohorskou českomoravskou emigráciou obyvateľstva na Slovensko koncom 20-tych rokov tohto storočia.
V 16. storočí a na začiatku 17. storočia existovali medzi českými krajinami a Slovenskom veľmi živé a intenzívne styky. Tieto styky ešte zosilneli po r. 1526, keď sa obidve krajiny stali súčasťou mnohonárodnej habsburskej monarchie a zahŕňali takmer všetky oblasti hospodárskeho a spoločenského života. Kultúrny život na Slovensku bol z českej strany podporovaný častými príchodmi českých vzdelancov na územie Slovenska a na druhej strane možnosťou Slovákov študovať na českých školách, a tak si osvojovať rozvinutejšiu českú kultúru. České tlačiarne svojou bohatou produkciou až po rok 1620 kryli potrebu slovenských kníh. Umožňovala to rečová prístupnosť, čeština bola vtedy národným spisovným jazykom Slovákov, v českých a moravských tlačiarňach až po Bielu horu vychádzali aj diela slovenských autorov, pôsobiacich v Čechách a na Morave, ba i žijúcich na Slovensku.
Nepriaznivý zlom a veľké zmeny v rozvoji vzťahov Čechov a Slovákov znamenala Bielohorská porážka v r. 1620. České krajiny sa stali obeťou absolutistických a protireformačných snáh Habsburgovcov, ktoré vyústili do náboženského útlaku a k vypovedaniu vyznavačov nekatolíckeho náboženstva z krajiny. To malo samozrejme vplyv aj na česko-moravské protestantské tlačiarne, ktorých produkcia zanikla. Na Slovensku boli v tej dobe oveľa priaznivejšie politické a náboženské pomery, čo bolo príčinou toho, že Slováci sa prestali uplatňovať v kultúrnom a vzdelanostnom živote Čechov. Na druhej strane sa však Slovensko stalo, viac ako kedykoľvek predtým, útočiskom českých emigrantov. Českomoravskí exulanti si za svoj nový domov zvolili Slovensko z niekoľkých dôvodov. Okrem toho, že práve tu mohli žiť slobodnejšie a pokojnejšie, usádzali sa tu aj z dôvodu bezprostrednej blízkosti územia Slovenska s vlastnou krajinou, keďže neustále dúfali v zlepšenie domácej politickej a náboženskej situácie a v skorší, či neskorší návrat späť. K výberu Slovenska ako sídla exilu prispeli aj okolnosti známosti prostredia, jazykovej a národnej príbuznosti, ako aj možnosť jednoduchšie udržiavať styky s domovom. Na Slovensko prišli nielen exulantskí kňazi, ale aj príslušníci českej laickej inteligencie a tiež veľa príslušníkov vyššej a nižšej šľachty. Najväčší počet exulantov tvorili obchodníci, remeselníci a obyvatelia iných profesií pochádzajúcich z českých, moravských a sliezskych miest. Kvôli týmto nepriaznivým pomerom v českých krajinách exulanti opúšťali svoju vlasť a usádzali sa najmä v pohraničných oblastiach českomoravských hraníc. Najviac exulantov sa usadilo v trenčianskom a nitrianskom kraji. Na Považí si vytvorili akési strediská v Púchove, Trenčíne, ale i v Žiline. Z kultúrneho hľadiska je veľmi významné, že sa v Trenčíne usadili a pôsobili aj exulanti - kníhtlačiari. Títo vzdelanci pripisovali knihe a tlači veľký význam , čoho dôkazom je aj fakt, že si so sebou priniesli na Slovensko aj kníhtlačiareň, ktorú zriadil v r. 1637 v Trenčíne Václav Vokál z Prahy, a ktorá existovala viac ak jedno storočie v jednotlivých strediskách na Považí, do ktorých bola postupne prenášaná. Neustále si zachovávala svoj exulantský charakter, ktorý stratila až v roku 1742, kedy skončilo jej pôsobenie v Púchove.
Prvým obdobím exulantskej tlačiarne na Považí bolo teda obdobie trenčianske. Václav Vokál, ako zakladateľ celej exulantskej kníhtlačiarne na Považí pôsobil v Trenčíne do roku 1641. Po jeho smrti viedla tlačiareň jeho vdova Dorota Vokálová. Počas jej vedenia sa tlačiareň podstatne rozšírila o tlačiarenské zariadenia, ktoré jej z Prahy priniesol jej brat Nikodém Čížek. V roku 1647 sa vydala za českého exulanta a kníhtlačiara v Trenčíne Vavrinca Benjamína od Háje. Tlačiareň pracovala potom pod vedením spomínaného Vavrinca Benjamína od Háje až do roku 1654.
Činnosť trenčianskej tlačiarne bola veľmi plodná. Za necelé 3 desaťročia, čo tu pracovala sa v nej vytlačilo okolo 250 tlačí. Boli to najmä rôzne školské príručky, učebné pomôcky, kalendáre, drobné tlače - modlitby, piesne. Od roku 1655 sa v impresiách tlačí, stretávame s menom Nikodéma Čížka, Dorotinho brata, ktorý tu pôsobil až do r. 1 664 . Nikodém Čížek ju predal v roku 1664 Pavlovi Wetterinimu, seniorovi bratskej cirkvi v Púchove, kedy sa vlastne začali odvíjať dejiny a osudy druhého obdobia činnosti exulantskej tlačiarne na Považí, obdobia žilinského. Pavol Wetterini bol takisto český exulant, ktorý trenčiansku tlačiareň kúpil pre svojho zaťa (manžela svojej dcéry Alžbety) Jána Dadana.
Ján Dadan st. bol moravský exulant . Jeho otec, Lukáš Dadan bol českobratský kňaz, ktorý prišiel z Přerova do Púchova okolo roku 1628. Ján Dadan preniesol kníhtlačiareň do Žiliny a už v r. 1665 v nej začal tlačiť a stal sa teda prvým známym kníhtlačiarom v Žiline. Ján Dadan st., tlačil v Žiline od r. 1665 až do svojej smrti v r. 1673. V jeho práci potom pokračovala jeho vdova Alžbeta Dadanka, rod. Wetterinová. Meno Alžbety Dadanky sa na žilinských tlačiach objavuje až do r. 1 683, kedy prebral kníhtlačiar jej syn Ján Dadan ml. Kníhtlačiarstvu sa vyučil doma, neskôr vo vlastnej tlačiarni. Popri kníhtlačiarstvu sa vo voľnom čase venoval štúdiu, viazal knihy a zaoberal sa zhotovovaním slnečných hodín. Sám bol veľmi vzdelaný - vedel aj po maďarsky, nemecky, latinsky, hebrejsky a grécky. Vyznal sa vo filozofii, astronómii i lekárstve. Práve počas jeho pôsobenia kníhtlačiareň rozkvitala a jej produkcia v tej dobe bola skutočne bohatá. Meno Jána Dadana ml.sa na žilinských tlačiach objavuje až do r. 1704, kedy zomrel. (Tento rok je tomu práve 300 rokov).
Po smrti J. Dadana ml. aj jeho manželky, zdedila kníhtlačiareń Dadanova sestra Anna Dadanová, ktorá bola vydatá za Jána Chrastinu v Púchove. Dadanova sestra ju zdedila podľa vtedy v Uhorsku platného dedičského práva, pretože Dadanovci zomreli bezdetní . Pretože Chrastina bol súkenníkom a do kníhtlačiarskeho remesla sa nerozumel, viedli žilinskú tlačiareň Václav Krop a Viliam Kauder. Z Chrastinových detí sa kníhtlačiarskemu remeslu vyučil najstarší syn Daniel, ktorý pokračoval po stopách Dadanovcov. Daniel Chrastina tlačil v Žiline do r. 1717, potom tlačiareň preniesol do Púchova. Týmto rokom sa skončila existencia aj činnosť žilinskej tlačiarne.
V Púchove pracovala tlačiareň pod vedením Daniela Chrastinu takmer tri desaťročia. Pôsobenie tlačiarne v Púchove je posledným obdobím činnosti exulantskej tlačiarne na Považí, ktoré sa tiež nazýva aj obdobím úpadkovým. Danielovi Chrastinovi sa za 25 - ročné obdobie podarilo vyprodukovať iba 43 tlačí. Osud tlačiarne na Považí bol spečatený smrťou Daniela Chrastinu a pravdepodobným predajom tlačiarenského zariadenia Chrastinovcami bratislavskému tlačiarovi J.P. Royerovi. Ako už bolo spomínané, exulantská tlačiareň v Žiline nadväzovala na pôsobenie trenčianskej tlačiarne. Prevzala nielen jej lisy a typy, ale aj jej vydavateľský program. I v Žiline bola v rukách exulantov, čo priamo vplývalo na produkciu tlačiarne.
Z obsahového hľadiska tlačili sa tu najmä náboženské spisy, rôzne modlitby, piesne, epištoly, evanjeliá a žalmy, kázne ako aj príležitostné spisy. Časť produkcie tvorili aj svetské diela, rôzne učebnice, kalendáre, slovníky, histórie, rozpravy, cestopisy, snáre. Z jazykového hľadiska vychádzali v žilinskej kníhtlačiarni najmä diela slovenské, resp. písané slovakizovanou češtinou. Svoje zastúpenie mala tiež latinčina, maďarčina a nemčina. Počas celej kníhtlačiarskej činnosti tlačiarne v Žiline vyšli tu iba 3 maďarské tlače a jedno nemecké. Z náboženského hľadiska vychádzali tu najmä diela nekatolícke, čo priamo súviselo s exulantským charakterom tlačiarne. V čase vyvrcholenia protireformácie vyšli tu však aj niektoré katolícke diela, pričom je zaujímavé, že to isté dielo vyšlo tlačou po nemecky v Trnave a po slovensky v Žiline.
Tlače vytlačené v exulantskej tlačiarni v Žiline patria do barokovej literatúry, prevláda náboženská literatúra, ktorá mala v produkcii tlačiarne viac ako polovičné zastúpenie. Náboženskú literatúru tu zastupujú najmä rôzne modlitby a piesne, evanjeliá, žalmy, polemické a náboženskovzdelávacie spisy a kázne rôzneho obsahu. V evanjelickej náboženskej poézii zohrali významnú úlohu ďalšie vydania Tranovského spevníka Cithara Sanctorum. Písně duchovné staré i nové. Exulantská tlačiareň v Žiline taktiež vydávala náboženské piesne v samostatných spevníkoch, alebo aj ako prídavky k i iným dielam, ale vydávala aj samostatné náboženské piesne príležitostného charakteru. Najčastejšie sa tu stretávame s piesňami Adama Plintovica, ktoré v žilinskej tlačiarni vyšli trikrát pod názvom Zpěwowé a Neb Pjesničky Duchownj ... Ďalšiu náboženskú pesničku doplnenú o dve modlitby vydal u Jána Dadana ml. český exulant Michal Institoris. Ide o 8 - stranovú tlač s názvom Pjesnička Nábožná, s piesňami sa stretávame aj v náboženskovzdelávacom spise Jiříka Johannidesa Dwogj Spis včiněný ... Aj modlitby tvorili veľkú časť produkcie žilinskej tlačiarne. Často vydávanými autormi modlitieb bol Filip Kegelius, nemecký teológ, autor modlitebnej knižky s prvkami úvahy Dwanact Přemysslowánj Duchownjch..., ďalej sa tu tlačili diela Gašpara Neumanna a Johanna Habermanna.
Veľkej popularite sa tešila aj modlitebná knižka českého autora, pražského kníhtlačiara Sixta Palmu Močidlanského Perlička dítek božích. Ďalšou modlitebnou knižkou, ktorá sa tešila veľkej popularite najmä v Čechách, bola od exulantského autora Samuela Martinia z Dražova. V produkcii žilinskej tlačiarne sa stretávame aj s kázňami, ktorých autorom je Daniel Krman ml. Jednou z nich je pohrebná kázeň, ktorá vznikla pri príležitosti úmrtia Jána Dadana ml. Táto tlač je cenným zdrojom poznania žilinskej tlačiarne, ako aj samotného tlačiara Jána Dadana ml. Okrem toho v nej Daniel Krman zhrnul viaceré údaje z minulosti knihtlačiarstva na Slovensku.
Svetská poézia je zastúpená dvomi dielami a to Pjsně Jarnj. Od rozličných Authoru složené. Dielko obsahuje 4 piesne, ktoré zložili českí autori, pričom iba pri prvej z nich je poznamenané: Složená od V. Elama Že. Piesne zobrazujú radosť z odchodu zimy a príchodu jari.Oslavujú prebudenú prírodu, prácu, vyjadrujú úprimnú radosť z prebúdzajúcej sa vegetácie a všetkých jej krás.
Svetskú prózu v slovenskej produkcii žilinskej tlačiarne reprezentuje umelecká , vecná a odborná próza.V umeleckej próze baroka sa pestovali kroniky, memoáre, autobiografie, cestopisy. Do svetskej prózy zaraďujeme aj epicko - reflexívnu básnickú skladbu Štefana Pilárika Sors Pilarikiana. Turecký vpád inšpiroval Štefana Pilárika k napísaniu spomínanej skladby, ktorá vyšla ako jedno z prvých diel vydaných v Žiline u Jána Dadana st. v r. 1666. V produkcii žilinskej tlačiarne je vecná próza zastúpená aj jedným snárom Snář, z kteréhož bude mocy geden každý ...Sen wyložiti ... Pozoruhodnú časť slovenskej produkcie tvoria kalendáre, ktoré patrili k najľudovejšiemu čítaniu. O ich popularite svedčí aj ich bohaté zastúpenie v produkcii žilinskej tlačiarne, ktorá celkom vytlačila 16 kalendárov.
Žilinská tlačiareň tlačila kalendáre bratov Krištofa a Ján Neubarthovcov, pričom Krištof Neubarth bol tvorcom 4 slovenských kalendárov zo žilinskej produkcie. Neubarthovci pochádzali zo Sliezskej Boleslavi, podľa čoho sa niekedy nazývali tiež Boleslavskí. Obaja bratia patrili k najvydávanejším autorom žilinskej tlačiarne. Odbornú prózu v produkcii žilinskej tlačiarne reprezentuje jeden prírodovedný spis, 2 pedagogické a 2 medicínske spisy. Z týchto tlačí spomeniem aspoň jednu pedagogickú tlač a to trojjazyčný latinsko - česko- nemecký slovník Vocabularium Trium Lingvarum. Wokabular W nowě sprawený a rozssjřený ..., ktorý bol vytlačený u Alžbety Dadanky v roku 1679. V tomto spise je kapitola o ľudskom tele, o živej prírode a zvieratách o poľnohospodárstve, o rastlinách, ovocí, stromoch, obilninách, hmyze, vtákoch a pod. Typografická úprava slovenských tlačí je jednoduchá a pre žilinskú tlačiareň charakteristická. Tlačiari pomerne často využívali ilustráciu vo forme drevorezu. Tlačiareň používala rôzne veľkosti gotiky aj antikvy. Bola vybavená aj notovými typmi, čoho dôkazom je aj dielo Jiříka Johannidesa, v ktorom bol použitý notový nápev.
Žilinská tlačiareň patrila k tým slovenským tlačiarňam, ktorých produkcia úzko súvisela s českým krajinami. Styky českých krajín so Slovenskom neboli po Bielej hore za protireformácie prerušené a nechýbali ani ľudia, ktorí aj napriek všetkým prekážkam toto spojenie udržiavali a všetkými silami sa snažili exportovať do Čiech protestantské literárne diela. Mestá ležiace blízko moravských hraníc, ako Žilina, Púchov, Trenčín, Ilava, Myjava, Senica alebo Skalica boli strediskami slovenského protestantizmu. Z tlačiarní najskôr v Trenčíne, potom v Žiline a nakoniec v Púchove boli expedované cez hranice protestantské spevníky, kázne, traktáty. A tak sa Slováci, v tej dobe i žilinská dadanovská tlačiareň stali sprostredkovateľmi medzi českými exulantmi na Slovensku a ich spoluveriacimi doma v Čechách a na Morave. Žilinská exulantská tlačiareň teda pomáhala pri šírení knižnej kultúry a literatúry v 17. storočí nielen na Slovensku, ale aj na Morave a v Čechách a v tom spočíva jej nesmierny, ba môžeme povedať že i medzinárodný význam.
Autor: Božena Sobolová
Použitá literatúra:
Malková, Martina. 1999. Slovenská produkcia exulatskej tlačiarne v Žiline v rokoch 1665-1717: diplomová práca. Bratislava : UK Filozofická fakulta. 1999. 139 s. Valachová, M. 1992. Ján Dadan ml.: malá personálna bibliografia. Žilina : Okresná knižnica, 1992. 14 s. Tomanová, Irena. 1977. Dadanovská tlačiareň. Žilina : Okresná knižnica, 1977. 31 s.
