Staré žilinské školy

Z Žilina Gallery Wiki
Verzia z 17:58, 4. november 2008, ktorú vytvoril Admin (Diskusia | príspevky) (Nový text)

(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Staré žilinské školy

Žilina ako ju nepoznáte


Začiatky žilinského školstva siahajú až do 15. storočia, kedy tu bola mestská škola. Mestská cirkevná škola bola situovaná na mieste, kde je v súčasnosti budova Mestského divadla v Žiline (o jej učiteľovi Jánovi, ako mestskom pisárovi, je najstaršia zmienka z roku 1469). V nasledujúcich dvoch storočiach došlo k širšiemu rozvoju školstva v meste. V polovici 16. storočia (1542) tu zriadili evanjelické gymnázium, zvané akadémia. Vyučovali na ňom niekoľkí vtedajší významní spisovatelia, básnici a hudobníci. Medzi rektormi akadémie nachádzame mená ako Jur Bánovský, Mojžiš Bánovský (16. storočie), Eliáš Ladiver, st., Eliáš Ladiver, ml., Michal Ascanius – Haško (17. storočie), Samuel Nigrini (koniec 17. a začiatok 18. storočia) a ďalšie. Túto školu navštevovali študenti z celého Uhorska i zo zahraničia. Absolventi žilinskej akadémie pôsobili v celom Uhorsku i v českých krajinách.


Miestnemu školstvu významne pomohla známa kníhtlačiareň rodiny Dadanovcov, ktorá v rokoch 1665 – 1717 vydávala rozličné, najmä náboženské tlače. Vyšli tu však aj filozofické diela a kalendáre pre širší okruh čitateľov. K rozvoju žilinského školstva prispeli najmä cirkevné školy. Jezuiti tu v roku 1691 založili nižšie gymnázium. Škola sa nachádzala v areáli jezuitského kláštora, dnešného sirotára na Mariánskom námestí. Po odchode jezuitov školu od roku 1776 viedli františkáni. V roku 1885 ju poštátnili a bolo tam kráľovské katolícke gymnázium. Toto sa v období rokov 1900 – 1907 zmenilo na Uhorskú kráľovskú štátnu hlavnú reálnu školu. Tejto škole v rokoch 1910 – 1912 postavili na rozhraní Hurbanovej a Legionárskej ulice novú secesnú budovu podľa projektov maďarského architekta Ignáca Alpára. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 dostala pomenovanie Česko-slovenská štátna reálka Jána Palárika. Stredná škola bola v budove umiestnená do roku 1960. Keď z Prahy do Žiliny premiestnili Vysokú školu železničnú, vznikla tu Vysoká škola dopravná (neskôr Vysoká škola dopravy a spojov, od roku 1996 Žilinská univerzita), ku ktorej v roku 1962 pristavili ďalšiu budovu.


Na mieste terajšej pošty č. 1 v Žiline od roku 1779 stála budova františkánskeho gymnázia. Postavilo ju mesto Žilina spolu s Rehoľou menších bratov – františkánov, ktorí ho viedli do roku 1885. Po jej zbúraní tam mesto postavilo budovu Uhorskej kráľovskej pošty. V rokoch 1852 – 1863 existovala v Žiline dvojtriedna reálka, na ktorej vyučoval slovenský maliar Jozef Božetech Klemens. V tom čase tu zriadili aj Priemyselno-učňovskú školu (1856).


Vľavo od kostola svätej Barbory na Františkánskom námestí stála budova niekdajšej Maďarskej kráľovskej štátnej meštianskej dievčenskej školy a po vzniku prvej ČSR v nej od roku 1919 sídlilo Česko-slovenské štátne dievčenské lýceum, zakrátko premenované na Česko-slovenské dievčenské reformné reálne lýceum Antona Bernoláka. Od roku 1939 niesla škola názov Štátne slovenské dievčenské gymnázium. V čase vypuknutia SNP bola v budove umiestnená nemecká spojovacia jednotka a došlo k prestrelke s povstaleckými vojakmi. Budova bola veľmi poškodená počas bombardovania Žiliny 17. 4. 1945 a po vojne ju asanovali.


Známy Katolícky dom a Národné divadlo na Hurbanovej ulici postavili podľa projektu architekta Stanislava Koníčka v neoklasicistickom štýle v rokoch 1925-26. Od roku 1939 budova slúžila pre školské účely. Do r. 1945 v nej bola umiestnená Rímskokatolícka dievčenská meštianska škola, po vojne najprv základná škola a neskôr pedagogická škola. Od roku 1961 do mája 1990 objekt využívala Vysoká škola dopravy a spojov a v ďalších dvoch rokoch tu začalo činnosť Gymnázium sv. Františka z Assisi, ktoré sa po prístavbe prebudovalo na osemtriedne.


Počas trvania predmníchovskej ČSR boli postavené dve základné školy – pri chemickej továrni a pri evanjelickom kostole. V tom čase postavili aj dievčenskú meštiansku školu na Zaymusovej ulici, chlapčenské reálne gymnázium a dievčenské gymnázium. Zriadená bola tiež mestská hudobná škola. Po skončení vojny od roku 1945 bola vybudovaná sieť základných škôl a vzniklo 7 stredných škôl: druhé gymnázium, stavebná priemyslovka, stredná poľnohospodárska učňovská škola, stredná zdravotnícka škola, ekonomická škola, konzervatórium a ľudová škola umenia.


Pokiaľ ide o umiestnenie nových škôl v secesnej budove Remeselníckeho domu vystavenej okolo roku 1910 boli v nej po 2. svetovej vojne umiestnené stredné školy: učňovská škola, stredná priemyselná škola stavebná, stredná všeobecnovzdelávacia škola, jazyková škola, časť žilinského konzervatória a časť Obchodnej akadémie sv. Tomáša Akvinského. V histórii žilinských škôl má významné miesto františkánsky kláštor na Ulici J. M. Hurbana. Po jeho likvidácii začiatkom 50-tych rokov minulého storočia bol v ňom začas umiestnený domov mládeže a od roku 1956 vyššia hudobná škola, z ktorej v roku 1961 vzniklo žilinské konzervatórium (je tam dodnes).


Z novších žilinských škôl napokon treba spomenúť Strednú priemyselnú školu stavebnú, postavenú na Veľkej okružnej ulici v rokoch 1965-66, do ktorej sa presťahovala z Remeselníckeho domu. Dňa 1. 9. 1938 otvorili v Žiline dvojročnú obchodnú školu s názvom Verejná obchodná škola Okresného grémia obchodníctva. Umiestnená bola v menšej budove na rohu Burianovej medzierky a Horného valu. Po vojne mala názov Štátna obchodná škola v Žiline, v roku 1960 bola premiestnená do budovy Investičnej banky na Veľkej okružnej ulici a od roku 1961 to bola Stredná ekonomická škola v Žiline. Mala 20 tried a získala ďalšie priestory v susednej budove Drevoindustrie. Po roku 1989 sa škola vrátila k starému názvu a dnes je to Obchodná akadémia v Žiline.


Pred 1. svetovou vojnou začali stavať na dnešnej ulici Romualda Zaymusa budovu pre štátnu dievčenskú meštiansku školu. Stavbu dokončili až po vojne a vyučovať sa v nej začalo v roku 1919. Dnes je tam základná škola.



Dušan Halaj, CSc.


Zdroj: Žilinský večerník, č. 42, str. 27, dňa 4.11.2008