Považská železnica oslavuje 125. výročie

Z Žilina Gallery Wiki
Verzia z 17:24, 4. november 2008, ktorú vytvoril Admin (Diskusia | príspevky) (Nový text)

(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Považská železnica oslavuje 125. výročie

V 2. polovici 19. storočia začala v Uhorsku mohutná vlna výstavby železníc. Cestovanie na konských povozoch po hrboľatých cestách nahradilo oveľa pohodlnejšie cestovanie vlakom. Vďaka železnici mohli ľudia cestovať častejšie a na väčšie vzdialenosti. Železnica neobišla ani severozápadné Slovensko a Žilina sa stala významnou železničnou križovatkou. Výstavbou železnice začalo naše mesto meniť svoju šesť storočí rovnakú tvár. Železnica rozprúdila život, priniesla k nám nové spoločenské zriadenie – kapitalizmus. So železnicou prišli podnikatelia a remeslá nahrádzal moderný priemysel. Do Žiliny prišiel prvý skúšobný vlak na Košicko- -bohumínskej železnici 20. 12. 1870, vtedy postavenej len v úseku Bohumín – Žilina. O rok neskôr bol otvorený ďalší úsek tejto železnice zo Žiliny až do Spišskej Novej Vsi. V roku 1883 bola otvorená Považská železnica na trati Bratislava – Žilina. V dnešných dňoch si pripomíname 125. výročie tejto udalosti.


Myšlienka postaviť železnicu vedúcu údolím Váhu vznikla už v roku 1856, avšak jej výstavba sa odkladala. Až začiatkom 70. rokov 19. storočia, keď bola pred dokončením Košicko-bohumínska železnica, si podnikatelia uvedomili potrebu trate, ktorá by spájala Bratislavu, Trnavu a mestá popri Váhu so Žilinou. Prostredníctvom prípojov na iné trate by totiž dokázala zabezpečiť aj rýchlejšie spojenie Budapešti so Sliezskom, Haličom a Nemeckom. Rokovania s vládou o výstavbe železnice začali v roku 1871 a viedli ich dve súkromné spoločnosti – konzorcium kniežaťa Windischgrätza a konzorcium grófa Breunera. Po krátkom čase sa obe firmy spojili a odkúpili konskú železnicu Bratislava – Trnava. Po získaní súhlasu vlády na výstavbu trate založili dňa 8. 1. 1873 akciovú spoločnosť Považskej železnice, ktorá ako prvú stavebnú aktivitu uskutočnila prestavbu konskej železnice na parametre pre parné rušne. Ešte v tom roku však nastal krach na viedenskej burze, dôsledkom čoho sa utlmili možnosti investovať, a tým sa zastavila aj výstavba železnice. Až o tri roky neskôr, po prekonaní problémov, začala výstavba nového úseku Trnava – Nové Mesto nad Váhom, ktorý bol otvorený 2. 6. 1876. O dva roky, 1. 5. 1878, dokončili aj úsek Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce pri Trenčíne. Spoločnosť však bola opäť v kríze, preto sa v roku 1879 rozhodla ukončiť svoju činnosť a predať stavbu trate inej, väčšej súkromnej spoločnosti. Tej patrilo v Uhorsku viacero železníc a nazývala sa Rakúsko-uhorská spoločnosť štátnej železnice (Österreich-ungarische privil. Staatseisenbahngesselschaft, skrátene StEG). Spoločnosť upravila pôvodné plány a vo februári 1883 začala s výstavbou úseku Zlatovce – Žilina, a to formou zákazky pre stavebnú firmu Hügel a Sager. Práce prebiehali rýchlym tempom a 1. 11. 1883, teda pred 125 rokmi, bola celá Považská železnica odovzdaná do prevádzky.


V tej dobe patrili trate viacerým železničným spoločnostiam, ktoré si stavali vlastné železničné stanice. Tak sa stalo, že v Žiline vyrástli hneď dve stanice. Košicko-bohumínska železnica mala svoju stanicu severne od mesta, čo je dnešná hlavná stanica Žilina a Považská železnica si postavila stanicu severozápadne od mesta. Stanica dostala názov Nová Žilina, a pretože sa v tom čase hovorilo a písalo po maďarsky, na budove bol nápis Új Zsolna. Pomenovanie Nová Žilina poznajú Žilinčania pre túto oblasť dodnes.


Spoločnosť StEG postavila vo svojej stanici v rokoch 1882 – 1883 viacero budov, ktoré stoja dodnes a sú železničnými pamiatkami. Jednou z nich je výhrevňa parných rušňov so 16 miestami na odstavenie lokomotív. Dnes sa používa ako elektrická remíza – miesto odstavovania rušňov na elektrický pohon. Vedľa bola postavená prijímacia budova železničnej stanice. V tom čase bola menších rozmerov, až v rokoch 1914 – 1918 k nej pristavali ďalšie časti, čím dostala dnešnú podobu. Povyše stanice, v blízkosti trate Košicko-bohumínskej železnice, bola postavená vodáreň. Predtým slúžila na zásobovanie stanice vodou, ktorú čerpali najmä parné rušne. Vežovitá budova stojí dodnes. Neďaleko stanice bola tiež postavená obytná kolónia pre zamestnancov železnice. Pôvodne tu stálo 12 obytných domov, po jej dostavaní v roku 1912 ich bolo ešte viac, avšak niektoré z nich boli zbúrané pri výstavbe estakády. Zvyšná časť domov, ktorá sa zachovala, je dnes v zlom stave, nakoľko tam bolo ubytované neprispôsobivé obyvateľstvo, hoci tieto domy spĺňajú hodnoty pamiatkovej ochrany. V roku 1910 bývalo v tejto kolónii 367 obyvateľov.


Po postavení v roku 1883 mala stanica Nová Žilina len 6 krátkych koľají v blízkosti staničnej budovy. Trať do Trenčína bola jednokoľajná a z druhej strany stanice viedla krátka provizórna koľaj k druhej žilinskej stanici dlhá 0,903 km. V rokoch 1907 až 1908 stanicu rozšírili na 25 koľají a v rokoch 1911 – 1912 zdvojkoľajnili úsek Hričov – Žilina a spojku Nová Žilina – Žilina. V tomto čase tiež pravdepodobne postavili druhú výhrevňu s točňou, ktorá sa nachádza severne od stanice a dnes slúži na deponovanie motorových rušňov ako tzv. motorová remíza. V roku 1918, krátko po vzniku Československej republiky, stanicu premenovali na Žilina - Prednádražie. Neskoršie bola premenovaná na Žilina - zriaďovacia stanica.


V roku 1891 odkúpil Považskú železnicu štát a prevádzkoval ju cez svoju spoločnosť Uhorské železnice (Magyar Államvasútak, skrátene MÁV). Po vzniku Československa železnica prešla pod Československé dráhy (ČSD) a od 1. 1. 1928 bola stanica Nová Žilina zlúčená so železničnou stanicou Žilina do jedného spoločného úradu.


V 50. – 60. rokoch koľajisko natoľko rozšírili, že získalo dnešnú podobu a delí sa na staré koľajisko (starú harfu z roku 1908) a nové koľajisko (novú harfu v blízkosti Váhu). Dnes stanicu tvorí 47 dopravných, 5 manipulačných, 16 odstavných a 6 ostatných staničných koľají. V súčasnosti sa opäť uvažuje o presťahovaní zriaďovacej stanice do Tepličky nad Váhom. Vypracovaný bol výhľadový projekt na využitie tejto lokality spoločne s areálom Budatínskeho hradu a chlmeckou Riviérou na kultúrno-oddychové aktivity s možnosťou využitia železničných pamiatok na múzejné účely. Uskutočnenie tohto projektu by si však vyžadovalo súhru viacerých okolností.


Výstavba dvoch železníc v priebehu vyše desiatich rokov bola počiatkom zmien Žiliny zo stredovekého mestečka na novoveké mesto, ktoré sa vyvinulo na jedno z najvýznamnejších miest na Slovensku. Obyvatelia Žiliny a okolia nachádzali na železnici pracovné príležitosti. Príchod železnice podnietil aj ďalšiu výstavbu v meste. Do mesta prichádzajú podnikatelia, najmä židovského pôvodu, nositelia kapitálu. Vzniká Národná ulica ako spojnica mesta so železničnou stanicou Košicko-bohumínskej železnice a Framborská ulica ako spojnica mesta s Novou Žilinou. Prvé domy postavili na Závaží. Postavené boli viaceré továrne ako súkenka, chemická továreň Hungária, elektrotechnický závod Helios, továreň na celulózu a mnohé ďalšie. Minulosť nám teda jasne ukazuje, že len tam je možný hospodársky rozvoj a pracovné príležitosti, kde sú vybudované komunikácie. S tým rozdielom, že pred 125 rokmi to boli železnice a dnes sú to diaľnice.


Peter Šimko, Považské múzeum v Žiline


Zdroj: Žilinský večerník, číslo 45, str.11, 4.11.2008