Žilinská pošta

Žilinská pošta

Prvá pravidelná poštová linka, ktorá zasahovala na územie dnešného Slovenska, bola vybudovaná v roku 1530 medzi Viedňou a Prešporkom (dnes Bratislava). Krátko po tom bola zriadená linka do Komárna a poštová linka Prešporok – Hlohovec – Bojnice Ružomberok – Levoča – Prešov (odkiaľ smerovali ďalšie linky do Poľska) – Košice. Mesto Žilina ležalo od tejto hlavnej poštovej cesty, ktorá prelínala prakticky celé dnešné Slovensko.

História poštovej služby v Žiline sa začala až o niekoľko desaťročí neskôr. Poštový posol, ktorý chodil po vedľajšej poštovej ceste Ružomberok – Vratislav, začal v Žiline zastavovať v roku 1596. Peší poslovia sa v Žiline zastavovali dva až trikrát týždenne. V roku 1677 sa Žilina stala pravidelnou poštovou zastávkou pre poštový voz, ktorý premával na vedľajšej poštovej ceste Nolčovo – Těšín. Túto linku zriadil trenčiansky poštmajster Gašpar Sirsich.

V roku 1752 v Žiline zriadili zberňu listov a v roku 1763 aj poštovú stanicu, t. j. regulárny poštový úrad. Za prvého žilinského poštmajstra bol menovaný Michal PALUGAY. Prvú poštovú úradovňu dal magistrát mesta Žiliny postaviť na Predmestí (okolie hornej časti dnešnej Predmestskej ulice. Budova mala približne 10 miestností a 4 maštale pre poštové záprahy. Predpokladanú podobu prvej historicky prvej žilinskej pošty zobrazil žilinský rodák akad. maliar Mojmír Vlkolaček (1915 - 2007).

Prvá známa pečiatka žilinského poštmajstra pochádza z roku 1823. Je typickou poštmajstrovskou pečiatkou oválneho tvaru so štylizovanou ozdobou a nemeckým názvom mesta „SILLEIN“. Od roku 1847 až do roku 1920 sa používali pečiatky s maďarským názvom „ZSOLNA“. (spočiatku je prevzala aj česko-slovenská pošta.

Význam Žiliny ako dôležitej železničnej križovatky vstúpil po roku 1883, v ktorom bol vybudovaný posledný úsek Tremčín – Nová Žilina, čím sa celá Považská železnica (začínala v Prešporku) napojila na existujúcu Košicko-bohumínsku železnice, kde sa pravidelná doprava začala už v rku 1871-1872. Od roku 1881 železnice boli povinné zaraďovať do vlakových súprav poštový vozeň.

Koncom 19. storočia, keď poštu zabezpečovaná železnicou vytlačila poštové koče, v Žiline oproti kláštoru františkánov postavili novú jednoposchodovú budovu poštového úradu. Budova už v poradí druhej žilinskej pošty sa nachádza na rohu ulíc J. M. Hurbana a Hodžovej. Do histórie mesta i Slovenska však táto budova nevstúpila ako pošta či sídlo filiálky Úverovej banky a neskôr Slovenskej banky, ale ako prvé sídlo Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska – prvej slovenskej vlády v Žiline.

Podľa neoverených údajov prvý telegraf v Žiline bol zriadený v roku 1866 a prvý telefón v roku 1894. Prvá manuálna telefónna ústredňa sa v Žiline nachádzala už v roku 1903. Prvá automatická ústredňa bola v našom meste vybudovaná v roku 1936.

Na prelome rokov 1918 – 1919 sa Žilina na necelé dva mesiace stala sídlom Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, a tým i neoficiálnym hlavným mestom. V tom čase tu sídlil aj rektorát dopravy (v podstate slovenské ministerstvo dopravy) s podriadenými úradmi pre poštu, telefón a telegraf. Žilina sa zároveň stala i hlavným telegrafným úradom pre Slovensko.

Zvyšujúci sa hospodársky význam Žiliny spojený s budovaním veľkých podnikov (v r. 1890 súkenka, r. 1892 chemická továreň „Hungária“, r. 1896 elektrický závod Helios, r. 1905 továreň na celulózu a r. 1907 továreň na rafináciu petroleja a destiláciu dechtu) a vzrastom počtu obyvateľov mesta (z 4117 obyvateľov v r. 1890 na 9179 v r. 1910) si vynútili výstavbu tretej budovy poštového úradu. Rozhodnutie na výstavbu novej pošty a chudobinca vo dvore pre mesto Žilinu na ulici Gabora Barossa (dnes ulica J. M. Hurbana) vydal hlavný slúžny v Žiline dňa 1. júla 1907. Jednoposchodovú budovu Maďarskej národnej pošty v Žiline postavil na prelome rokov 1907-1908 ružomberský staviteľ Ján Kroner za celkovú sumu 76 799 zlatých. Približne v strede čelnej fasády budovy sa nachádzal reliéfny znak Uhorska a pod ním maďarský reliéfny nápis „Magyar kir. Posta“. Po vzniku Ěsko-slovenskej republiky boli uhorský štátny znak a maďarský nápis odstránené.

Budova pošty bola majetkom mesta Žiliny, ktoré ju od 1. apríla 1908 až do roku 1928 prenajímalo najprv uhorskému, potom česko-slovenskému ministerstvu pôšt. Od roku 1926 bola premenovaná na Poštový a telegrafický úrad č. 1 (Pošta Žilina 02 – Úrad poštovej prepravy umiestená na železničnej stanici bola zriadená v decembri 1918). Peňažný obrat žilinského Poštového a telegrafického úradu č. 1 v roku 1926 činil 860 miliónov Kčs. V tom istom roku pošta zmanipulovala 2,2 milióna zásielok. Moderná miestna a medzimestská telefónna ústredňa v roku 1926 mala 390 telefónnych staníc a 25 medzimestských liniek. Telegrafická ústredňa mala 23 telegrafických liniek a priame Hughesove spojenie s Prahou, Bratislavou, Moravskou Ostravou, Přerovom, Zvolenom, Lučencom a Budapešťou.

Budova historicky tretej žilinskej pošty mala popisné číslo 219. V rokoch 1933 – 1937 mesto budovu prenajalo česko-slovenskému štátu na 5 rokov za sumu 43 000 Kčs. Dnešná budova pošty Žilina 1 bola postavená v rokoch 1938 – 1940. Novostavba budovy pre poštový a telegrafný úrad Žilina 1 a zosiľovaciu stanicu diaľkového kábla vyrástla na pozemkoch starej budovy pošty z roku 1907-1908 a susedného domu Jána Bieleka. Výstavbu financovalo Ministerstvo pôšt a telegrafov v Prahe, ktoré ju zabezpečovalo prostredníctvom Riaditeľstva pôšt a telegrafov v Bratislave. Po rozpade Československej republiky a vyhlásení Slovenského štátu v marci 1939 sa investorom stalo Ministerstvo dopravy a verejných prác v Bratislave.

Projekty budovy vypracoval architekt a staviteľ Juro Tvarožek z Bratislavy. Prvé práce sa začali 6. mája 1938. Stavbou pošty v Žiline začala firma Ing. Dr. Gescheidt a staviteľ Čatloš, podnikateľstvo Banská Bystrica, dňa 11. augusta 1938. Výstavba budovy prebehla v dvoch etapách.. Najprv sa začala výstavba traktu na Sládkovičovej ulici a Na priekope. Po ukončení tohto traktu a po presťahovaní technických zariadení do novovybudovanej časti bola stará budova pošty na Hurbanovej ulici zbúraná a v stavbe sa ďalej pokračovalo. Stavebné práce pod vedením bansko-bystrického staviteľa Martina Čatloša trvali 2 roky a 4 mesiace. 18. decembra 1940 bola stavba ukončená. Do užívania bola odovzdaná 1. januára 1941. Nová budova Poštového úradu Žilina 1 dostala popisné číslo 1812.

Budova pošty nebola postavená podľa pôvodných projektov. Nové projekty boli schválené až dodatočne. To viedlo ku kurióznej situácii, že stavebné povolenie bolo udelené výmenou Okresného úradu v Žiline zo dňa 12. marca 1941, t.j. takmer tri mesiace po dokončení stavby.

Budova pošty Žilina 1 má pôdorys v tvare písmena „U“. Predný trakt na uliciach J. M. Hurbana a Sládkovičovej má 4 poschodia a Na priekope má o jedno poschodie menej. Na fasáde budovy zo strany Sládkovičovej ulice je umiestená pamätná tabuľa zamestnanca spojov Eduarda Gajdoša, ktorý padol v októbri 1944 v Slovenskom národnom povstaní. V súčasnosti je v budove pošta Žilina 1, telegraf, poštová novinová služba s okresnou pôsobnosťou a telekomunikačná ústredňa.

Zdroj: Krušinský, G.: Kultúrny život Žiliny, č. 11, rok1997, s. 18 – 21.