Z histórie židovskej školy

Z histórie židovskej školy

Z histórie školstva v Žiline – Židovská ľudová škola

Vznik židovskej ľudovej školy v Žiline súvisí s príchodom prvých židovských rodín do mesta. V súpise z roku 1853 sa nachádzajú mená už 67 židovských obyvateľov žijúcich a bývajúcich v Žiline. I keď sa podľa tohto zoznamu nedá určiť počet detí je pravdepodobné , že chodili do súkromnej školy.

Prvýkrát sa židovská ľudová škola začína spomínať v písomnostiach mesta od roku 1863.

Hlavný škôldozorný úrad v Bratislave schválil 30. januára 1863 učebnice pre žiakov židovskej školy a 24. júna poslal mestu pokyny vzťahujúce sa k prevádzke školy a platom učiteľov. V hlásení zo dňa 6. októbra 1863 o počte škôl v Žiline je už uvedená aj židovská miešaná elementárna škola / tak znel jej oficiálny názov / . Zároveň poslala židovská náboženská obec mestskému magistrátu žiadosť o udelenie finančného príspevku na činnosť školy, lebo túto navštevujú aj žiaci iných vierovyznaní.

O pôsobení žilinskej židovskej školy sa zachovali iba strohé, prevažne štatistické údaje. Napríklad zo správy žilinského rabína Jozefa Grunbauma z roku 1871 sa dozvieme, že v Žiline bolo 443 Židov , z toho 72 školopovinných detí vo veku od 6 – 12 rokov a 56 z nich navštevovalo židovskú ľudovú školu.

Mená učiteľov židovskej ľudovej školy sa objavujú vo výkaze za školský rok 1898/99. Podľa neho bol správcom / riaditeľom / školy rabín Mátrai Jakab. Okrem neho na škole vyučovali ešte traja diplomovaní učitelia – Spitz Náthán, Braunberg Manó a Wiener Jakab. Úradný názov školy bol izraelitná elementárna škola, to znamená že obsah vyučovania tvoril učebný plán štvortriednych ľudových škôl. Škola mala 5 učební, 7 školských tabúľ a 2 kusy tzv. názorných obrazov. Okrem maďarského jazyka sa v škole vyučoval aj jazyk nemecký.

Škola získavala finančné prostriedky z platenia školného, výška ktorého sa určovala podľa sociálnych pomerov žiaka. Napríklad v školskom roku 1906/1907 z celkového počtu 228 žiakov platilo školné 177 žiakov a 51 žiakov bolo od platenia školného oslobodených.

Nakoľko školu navštevoval veľký počet nežidovských žiakov, prispievalo mesto na činnosť školy sumou 300 zlatých ročne. Škola fungovala aj z finančných príspevkov od žilinskej náboženskej obce a od súkromných darcov.

Židovská ľudová škola pôsobila naďalej aj po vzniku Československej republiky v roku 1918. Určite aj jej vyučovací proces zasiahli zmeny prebiehajúce v slovenskom školstve. Zmenil sa nielen vyučovací jazyk, ale aj obsah vyučovania. Bližšie informácie z tohto obdobia však chýbajú Riaditeľom školy v školskom roku 1918/19 bol naďalej rabín Mátrai Jakab.

Zaujímavé údaje nám poskytuje zoznam školopovinných detí zapísaných do židovskej ľudovej školy v školskom roku 1926/27. Je zostavený podľa bydliska 6 – 14 ročných žiakov nasledovne: Dolný Val 9 detí, Horný Val 10, Legionárska ulica 1, Hungária 1, Kolónia 7, Celulózka 4, Frambor 17, Nová Žilina 9, Kálov 7, Radničná ulica 5, Rajecká cesta 5, cesta na Bôrik 5, Predmestie 9, Hurbanova ulica 8, Sládkovičova ulica 2, Závažie 18, Masarykova ulica 19, námestie Slobody 5, ulica Jána Bottu 2 deti.

Štatistické výkazy posielali riaditelia jednotlivých žilinských škôl magistrátu mesta po ukončení každého školského roka. Zo židovskej ľudovej školy sa ich však zachovalo málo. Na ich základe sa nedá zostaviť presný obraz o fungovaní školy. Židovská ľudová škola bola však súčasťou školského systému v Žiline a svojou dobrou úrovňou prispievala k získaniu základného vzdelania nielen u židovských detí.

Mgr. Mária Okániková

Zdroj: Považské múzeum v Žiline, Mgr. Mária Okániková: Z histórie židovskej školy, Zaujímavé články rok 2007, web: www.pmza.sk